Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. máj 2020

Svätý Jozef drží vztýčenú zástavu robotníkov v Cirkvi

Prvý máj je „Sviatok práce“. Aj Cirkev oslavuje: od roku 1955 je „Deň boja za práva robotníkov“ aj spomienkou na „Svätého Jozefa, robotníka“.
Svätý Jozef drží vztýčenú zástavu robotníkov v Cirkvi

Svätý Jozef s červenou zástavou v Bonner Muenster. Foto: N. Bach

Mariánsky mesiac sa začína mužom: Keď sa odbory schádzajú na svoje manifestácie, Cirkev oslavuje robotníka a spomína na tesára Jozefa. „Svätého Jozefa, robotníka“, taký je názov ľubovoľnej spomienky, ktorú v roku 1955 zaviedol pápež Pius XII. A tak je Jozef jedným z dvoch svätých – ďalším je Ján Krstiteľ –, ktorému sú venované hneď dva pamätné dni v cirkevnom kalendári.

K tradičnému Jozefovmu dňu 19. marca, ktorý je v hierarchii liturgických sviatkov slávnosťou, sa pridal 1. máj ako ľubovoľná spomienka „Svätého Jozefa, robotníka“ – a to v čase, keď 1. máj bol už dávno obsadený ako „Deň boja robotníckeho hnutia“.  

Robotnícka otázka hýbe svetom

Totiž tento deň existuje od roku 1890. Rok predtým zakladajúci kongres „II. Internacionály“ vyhlásil tento spomienkový deň na pamiatku obetí z „Haymarket Riot“: 1. mája 1886 sa v USA začal generálny štrajk, ktorým sa robotnícke hnutie chcelo postarať o zavedenie osemhodinového pracovného dňa – no tento štrajk eskaloval, na „Haymarket“ v Chicagu, kde väčšina robotníkov štrajkovala, došlo k násilným stretom, zomreli demonštranti i policajti.  

Sociálna otázka a násilie, s ktorým bola vybojovaná, zaujali v tomto období aj Cirkev: Pápež Lev XIII. zverejnil v roku 1981 „Rerum Novarum“, „matku všetkých sociálnych encyklík“, v ktorej sa zaoberal veľkými zmenami vo svete práce, ktoré spôsobila industrializácia. Touto encyklikou sa Lev postavil na stranu robotníkov – po vyše štyridsiatich rokoch od zverejnenia „Komunistického manifestu“. No Cirkev nechcela mať nič spoločné so socialistickým robotníckym hnutím; „Rerum Novarum“ navrhuje tretiu cestu, popri liberalizme a socializme.  

Jozef ako nebeský garant proti komunizmu

V tejto encyklike sa stolár Jozef ešte nevyskytuje, hoci už v tom čase bol považovaný za patróna robotníkov. A predsa sa Lev XIII. zaslúžil o úctu svätého Jozefa: v roku 1889 napísal dovtedy najrozsiahlejší pápežský dokument ku cti muža Márie: „Quamquam pluries“ je názov tejto encykliky, ktorá je úplne venovaná Jozefovi – a, samozrejme, otec katolíckej sociálnej náuky v nej zdôrazní aj hodnotu práce v Jozefovom živote a v živote kresťanov: „Osobitné právo na pomoc svätého Jozefa majú však proletári, robotníci a všetci ľudia žijúci v skromných životných podmienkach. Predovšetkým pre nich by mal Jozef slúžiť ako vzor na napodobňovanie,“ píše Lev a vyzdvihne aj, podobne ako mnohí pápeži po ňom, hodnotu ľudskej práce: „Práca robotníkov bez ohľadu na druh práce v žiadnom prípade nie je nečestná, a keď ju oduševňuje cnostné zmýšľanie, môže byť dokonca ušľachtilá.“

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1937, pápež Pius XI. postaví Jozefa do prednej bojovej línie proti komunizmu: „S cieľom čoskoro dosiahnuť ‚Kristov mier v Kristovom kráľovstve‘, po ktorom túžia všetci, zverujeme veľkú Akciu Katolíckej cirkvi proti ateistickému svetovému komunizmu pod ochranu mocného patróna Cirkvi, svätého Jozefa,“ píše sa v „Divini Redemptoris“, encyklike „proti ateistickému komunizmu“.

A tak sa stolár, jeden spomedzi robotníkov, stane dôveryhodným nebeským garantom antikomunizmu: „Patrí do robotníckeho stavu a zakúsil bremeno chudoby na sebe a na Svätej rodine, ktorej bol ostražitou a milujúcou hlavou.“

Inzercia

Piovi XI. bolo jasné: Jozef, robotník, nenesie červenú zástavu robotníctva. Jednu generáciu predtým to však nebolo také isté, napriek odstupu voči komunizmu, ktorý prejavil Lev XIII. V jednom bonnskom kostole (Bonner Muenster), sa Jozef vyskytne takto v rámci vyobrazenia návštevy tehotnej Márie u takisto tehotnej Alžbety. Hoci v príslušnom evanjeliovom úryvku sa Jozef vôbec nespomína, predsa len maliar August Franz Martin na tejto maľbe, ktorá vznikla v 90. rokoch 19. storočia, zakomponoval Jozefa do pozadia scény a vložil mu do ruky červenú vlajku; zaiste ide o narážku na robotnícku otázku, ktorá vtedy hýbala svetom.  

Dar pre robotníkov

V roku 1955, krátko po druhej svetovej vojne, robotnícka otázka znovu hýbala svetom: začala sa studená vojna, politiku ovplyvňoval kontrast medzi kapitalizmom a komunizmom, Východom a Západom. V tejto klíme sa Pius XII. obrátil 1. mája na talianske kresťanské robotnícke hnutie ACLI slovami: „Koľkokrát sme vyjadrili a vyhlásili lásku Cirkvi k robotníkom!“, a napriek tomu, pokračuje Pius, zlé jazyky stále ešte tvrdia, že Cirkev ako spojenec kapitalizmu nestojí na strane robotníkov. Preto Pius zaviedol 1. mája 1955 spomienku Svätého Jozefa, robotníka. „Milí robotníci a robotníčky, to je náš dar pre vás!“ Skromný remeselník z Nazareta nielenže „stojí pri Bohu a je pre Cirkev symbolom hodnoty ľudskej práce“, ale je aj „patrónom pre vás a vaše rodiny“.  

Hoci táto spomienka prišla neskoro, zrejme prišla v správny čas. Mnohé kostoly, ktoré boli v nasledujúcich rokoch postavené najmä v rastúcich industriálnych mestách, ale aj v starých remeselníckych metropolách, sú zverené patronátu svätého Jozefa, robotníka...

Pius XII. si želal, aby sviatkom Jozefa, robotníka, „všetci uznali hodnotu ľudskej práce a aby toto inšpirovalo spoločenský život i zákony“. A tak Jozef ešte aj dnes 1. mája drží vztýčenú zástavu robotníkov v Cirkvi.  

Pôvodne publikované na katholisch.de Z nemčiny preložil o. Ján Krupa, krátené

Odporúčame