Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
26. máj 2020

Pravoslávie

Konflikt medzi štátom a cirkvou v Čiernej Hore má ukrajinský scenár

Nepovolená procesia, zatknutý biskup, tisícové protesty. V Čiernej Hore sa proti sebe ocitla vláda a cirkev naviazaná na Belehrad.

Konflikt medzi štátom a cirkvou v Čiernej Hore má ukrajinský scenár

Pravoslávni veriaci sa na podporu zadržaného čiernohorského biskupa a siedmich kňazov zhromaždili 14. mája 2020 aj v Belehrade. Foto – TASR/AP

Srbská pravoslávna cirkev má dnes v Čiernej Hore ťažšiu pozíciu než kedykoľvek predtým. Dokonca aj osmanskí vládcovia a komunistickí funkcionári mali k nej väčšiu úctu než ľudia okolo čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča.

Minulý týždeň to pred novinármi v Belehrade skonštatoval srbský pravoslávny patriarcha Irinej. Urobil tak po rozhovore so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom o stupňujúcich sa problémoch biskupov a kňazov pravoslávneho arcibiskupstva v Čiernej Hore.

„Rešpektujeme Čiernu Horu ako štát. No v tejto krajine sa, bohužiaľ, neuznáva existencia srbského národa. S veľkou bolesťou v duši vyzývam Djukanoviča, aby sa zamyslel na svojimi činmi,“ povedal 89-ročný patriarcha Irinej, ktorý zároveň požiadal srbského prezidenta, aby podnikol kroky na ochranu Srbov v Čiernej Hore a proti zaberaniu pravoslávnych chrámov a monastierov.

Desrbizácia Čiernej Hory

O čo v 630-tisícovom balkánskom štáte vlastne ide? Tvorca novodobej čiernohorskej nezávislosti a súčasný prezident Milo Djukanović spája budovanie národnej identity so systematickým pretrhovaním väzieb Čiernohorcov na srbskú tradíciu.

Djukanović premenoval jekavský variant srbčiny, ktorou sa hovorí v Čiernej Hore, na čiernohorský jazyk a oslabil pozíciu cyriliky v prospech preferovanej latinky. Ďalším krokom, na ktorý sa podujal, je budovanie vlastnej autokefálnej (samostatnej) cirkvi. Tento zámer verejne ohlásil pred rokom v rodnom Nikšići.

Zjavne sa pri tom inšpiroval bývalým ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ktorý v roku 2018 inicioval vznik národnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nezávislej od Moskovského patriarchátu.


Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Irinej po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom. Foto – TASR/AP

V súčasnosti sa 72 percent obyvateľov Čiernej Hory hlási k pravosláviu, konkrétne ku kánonickému Čiernohorskému arcibiskupstvu podliehajúcemu Srbskému pravoslávnemu patriarchátu, ktorému sa snaží konkurovať Čiernohorská pravoslávna cirkev. Tá sa už v roku 1993 odtrhla od Belehradu, no jej jednostranne vyhlásenú autokefáliu dosiaľ neuznali okolité autokefálne cirkvi, preto jej kánonickosť je sporná.

Zatiaľ čo Čiernohorská pravoslávna cirkev má len 50-tisíc veriacich, k Čiernohorskému arcibiskupstvu sa hlásia nielen veriaci srbskej národnosti, ktorí tvoria takmer 30 percent obyvateľov krajiny, ale aj väčšina etnických Čiernohorcov, ktorí tvoria viac ako 40 percent obyvateľstva.

Policajný zásah po procesii

Prvým Djukanovićovým krokom pri riešení cirkevnej otázky bolo minuloročné schválenie zákona, ktorý umožňuje štátu znárodniť všetok cirkevný nehnuteľný majetok, teda najmä chrámy a kláštory, ktoré boli postavené pred rokom 1918. Podľa predkladateľa zákona sa tým odstráni krivda spáchaná na Čiernej Hore a jej autokefálnej cirkvi, ktorá existovala až do zjednocujúcej synody so Srbskou pravoslávnou cirkvou v roku 1918. 

Keďže tento zákon vyvolal nepokoje nielen v parlamente, ale do ulíc vyhnal aj rozhorčených veriacich Čiernohorského arcibiskupstva, vláda v Podgorici bola nútená ubrať plyn a v týchto mesiacoch sa venuje najmä oslabovaniu pozície srbskej hierarchie, pričom si pomáha aj opatreniami proti koronavírusu.

V utorok 12. mája neskoro večer polícia zatkla v Nikšići 61-ročného pravoslávneho biskupa Joanikija (Mićoviča) a siedmich kňazov. Všetci skončili v 72-hodinovej vyšetrovacej väzbe. Dôvodom bola nepovolená procesia, o ktorej však zadržaní vyhlásili, že ju nezvolali a išlo o spontánnu iniciatívu veriacich. Takisto zdôraznili, že chápu a podporujú opatrenia proti pandémii koronavírusu.


Rozbuškou posledných sporov medzi čiernohorskou vládou a pravoslávnou cirkvou bola nepovolená procesia v polovici mája. Foto – TASR/AP

Dramatické okolnosti zatknutia biskupa a jeho kňazov vyvolali v Čiernej Hore ďalšiu vlnu verejného pobúrenia. Okolo tisíc ľudí sa zhromaždilo pred biskupskou rezidenciou už počas demonštratívneho zatýkania biskupa a kňazov. Biskup musel dokonca vyzvať veriacich, aby neútočili na policajtov a nevyvolali tak eskaláciu konfliktu.

Inzercia

Na znak nesúhlasu s ponižujúcim postupom polície biskup i kňazi odmietli nastúpiť do policajného vozidla a na policajnú stanicu sa vybrali peši. „Prišli ste v noci, aby ste zatkli mňa a mojich kňazov tak, ako keby sme boli mafiáni. Naša krajina je pritom plná mafiánov, prečo nepátrate po nich?“ odkázal biskup policajtom.

Počínanie polície opäť vyhnalo do ulíc tisícky protestujúcich vo viacerých čiernohorských mestách: Podgorica, Nikšić, Pljevlja, Budva a Berane. A nezaobišlo sa to bez zrážok s políciou.  

Svätý synod Srbskej pravoslávnej cirkvi vzápätí ostro odsúdil prenasledovanie cirkvi v Čiernej Hore „pod zámienkou boja proti koronavírusu“ a požiadal o okamžité prepustenie biskupa a kňazov. Cirkev zároveň vyzvala veriacich, aby nepristúpili na provokácie úradov.

Biskupa a kňazov napokon prepustili

V stredu 13. mája eparchiálna rada Eparchie Budimlja-Nikšić zverejnila detailný popis predchádzajúcich udalostí z cirkevného pohľadu. Sviatok svätého Bazila z Ostrogu sa v Nikšići slávi odjakživa. Slávnostná procesia sa koná pravidelne od roku 1996.

V tomto roku eparchiálny biskup Ioanikije po konzultácii s metropolitom Amfilohijom (Radovičom) a ostatným klérom rozhodol, že vzhľadom na opatrenia proti koronavírusu sa uskutoční len bohoslužba v katedrále. Keď sa však po jej skončení dav veriacich spontánne vydal na procesiu, klerikom nezostávalo nič iné ako pri nich zostať, a to aj preto, aby ich skoordinovali do primeraných odstupov.

„Bola to priateľská a pokojná duchovná udalosť bez akýchkoľvek politických narážok,“ uvádza sa vo vyhlásení eparchiálnej rady. Keď sa modlitba skončila, polícia zasiahla „selektívne a urážlivo“. Takýmto spôsobom sa polícia jednoznačne ukázala ako „obyčajný nástroj politického a ideologického prenasledovania cirkvi“.

Zatknutie biskupa a kňazov nebolo podľa eparchie legálne ani oprávnené. Cirkev nie je proti dodržiavaniu zdravotných opatrení, zdôraznila eparchia, ale stavia sa proti ich selektívnemu a diskriminujúcemu výkladu.

Biskupa a kňazov napokon prepustili v piatok 15. mája. V Nikšići sa pri tejto príležitosti zišli stovky ľudí, pred ktorými biskup skritizoval vládu a označil jej konanie za protiústavné. Na druhej strane ale pochválil policajtov, ktorí sa k nemu vo väzbe správali „veľmi korektne“.

 


Pouličné protesty veriacich v meste Nikšić 13. mája 2020. Foto – TASR/AP

Udalosti v Nikšići sú pritom len ďalším v rade konfliktov medzi štátnymi orgánmi a pravoslávnou cirkvou. Nepríjemnosti s políciou mal počas veľkonočných sviatkov aj čiernohorský arcibiskup metropolita Amfilohije (Radović).

Začiatkom mája polícia zatkla piatich pravoslávnych kňazov v čiernohorskom mestečku Berane, kde sa odohrala spontánna procesia ku cti svätého Juraja. Metropólia vtedy vo vyhlásení uviedla, že sa ohradzuje proti „agresívnemu zaobchádzaniu“ s pravoslávnymi kňazmi zo strany bezpečnostných a justičných orgánov.

Niekoľkohodinové vypočúvanie museli podstúpiť aj mnísi z miestneho Monastiera svätého Juraja, ktorí sa za dodržania protiepidemiologických opatrení modlili za zdravie obyvateľov mesta. Počas nasledujúcich dní ich vždy večer vyšli do ulíc podporiť veriaci s heslami ako „Nenecháme svojich kňazov v štichu“ či „Ideme do svojich monastierov“.

Odporúčame

Kristovo nanebovstúpenie

Sviatok

Kristovo nanebovstúpenie

Kristovo nanebovstúpenie si nemožno predstavovať podľa prírodných zákonov, lebo oslávené telo zmŕtvychvstalého Krista už nepodliehalo pozemským fyzikálnym zákonom.