Boh ma nechce, trpela Matka Tereza. Dejiny duchovného zápasu ženy, ktorá dobyla svet

Pred stopiatimi rokmi sa narodila Agnes Gonxhe Bojaxhiu, ktorú celý svet pozná pod menom Matka Tereza. Krehká žena s tisíckou vrások na tvári udivovala svojou duchovnou silou. Jej listy však odhalili temnotu, ktorú nosila vo svojom srdci.

Útla žena so zvráskavenou tvárou si získala celý svet. Foto - Profimedia

Matka Tereza je dnes symbolom radikálnej chudoby. Málo sa hovorí o tom, že prvých tridsaťšesť rokov prežila ako vcelku zabezpečená žena a jej život sa mohol uberať úplne opačným smerom. V rodnom Skopje, dnes hlavnom meste Macedónska, patrila jej rodina ku katolíckej menšine, ale bola na miestne pomery dobre situovaná. Otec bol doktorom farmácie, obchodníkom a poradcom starostu. Angažoval sa však v proalbánskom hnutí, čo ho stálo život. Vo veku štyridsaťšesť rokov ho pravdepodobne otrávila juhoslovanská polícia.

Obyčajná učiteľka

Už od detstva Matku Terezu priťahovala tajomná India. Informácie získavala od juhoslovanských jezuitov pôsobiacich v tejto krajine. Práve oni jej sprostredkovali kontakt na írske misionárky z Inštitútu Preblahoslavenej Panny Márie. Na jeseň 1928 vstupuje ešte len osemnásťročná Agnes do noviciátu v indickom meste Darjeeling. Pri rehoľných sľuboch si vybrala meno Tereza podľa svätej Terézie z Lisieux. To ešte netušila, že o niekoľko rokov bude prežívať rovnaké stavy duchovnej prázdnoty ako francúzska svätica.

Po dvojročnom štúdiu v Kalkate bola Matka Tereza po druhýkrát postavená pred možnosť viesť pokojný a zabezpečený život v tichu kláštora. Stala sa profesorkou na St. Mary´s High School v Kalkate, kde mala dievčatá z bohatých indických rodín učiť dejepis a zemepis a starať sa o ich duchovnú formáciu. Tomuto poslaniu sa venovala takmer plných dvadsať rokov a dotiahla to až na riaditeľku školy.

"To, čo na prvý pohľad vyzerá ako dobrodružný príbeh ženy plnej vznešených ideálov, ktorý sa dobre vyníma na televíznych obrazovkách, je v skutočnosti históriou plnou fyzického a duchovného utrpenia hľadajúcej ženy."

Zdieľať

Všetko sa zmenilo až na jeseň 1946 počas cesty na duchovné cvičenia, ktoré sa konali v Darjeelingu, kde sa kedysi začala jej indická misia. Kalkatská železničná stanica, miesto najposlednejších z posledných, sa stala miestom jej životného zlomu. „Vedela som, že mi Ježiš prikazuje opustiť kláštor, ale nevedela som, ako to urobiť,“ uviedla po desaťdňových duchovných cvičeniach. Keďže Matka Tereza už zložila večné sľuby, musela nájsť spôsob ako získať povolenie opustiť rehoľu napriek tomuto záväzku. Vtedajší arcibiskup Kalkaty Ferdinando Périer ani rehoľné predstavené nemali spočiatku pre jej rozhodnutie pochopenie.

Až po vyše roku dospel arcibiskup k presvedčeniu, že rehoľníčkin bláznivý nápad žiť medzi chudákmi na ulici pochádza od Boha. Na jeho žiadosť pápež Pius XII. povolil Matke Tereze opustiť kláštor a v roku 1950 schválil vznik novej Kongregácie misionárok lásky.

Svätica bez Boha?

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako dobrodružný príbeh ženy plnej vznešených ideálov, ktorý sa dobre vyníma na televíznych obrazovkách, je v skutočnosti históriou plnou fyzického a duchovného utrpenia hľadajúcej ženy. Práve vo chvíli, keď dosiahla to, po čom túžila, zavládla v jej srdci „temná noc“.

„Tá nevýslovná temnota, tá samota, tá neustála túžba po Bohu... Nie je vo mne žiadny Boh, len túžim a túžim po ňom a potom cítim, že on ma nechce, že on tam nie je.“
Matka Tereza

Zdieľať

Keď v roku 2007 vyšla v New Yorku kniha Mother Teresa, Come be My Light (v slovenskom preklade Poď, buď mojím svetlom ju vydalo vydavateľstvo Minor), svet stíchol v nemom úžase. Titulky svetových médií niesli senzačný obsah: Blahoslavená Matka Tereza stratila vieru. Kniha, ktorá spôsobila veľkú senzáciu prameniacu z nepochopenia jej posolstva, obsahuje výber zo súkromnej korešpondencie indickej misionárky. Editorom je kanadský kňaz Brian Kolodiejchuk, zodpovedný za proces jeje svätorečenia.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Terezu za blahorečenú v roku 2003. Foto - Archív TASR/AP

Napriek tomu, že časť listov sa Matke Tereze podarilo zničiť („Chcem, aby tajomstvá medzi mnou a Bohom ostali medzi nami; svet o nich nevie a ja chcem, aby to tak zostalo.“), to, čo sa zachovalo, odhaľuje obrovské utrpenie svätice nenachádzajúcej Boha vo svojom srdci. „Tá nevýslovná temnota, tá samota, tá neustála túžba po Bohu... Nie je vo mne žiadny Boh, len túžim a túžim po ňom a potom cítim, že on ma nechce, že on tam nie je,“ napísala začiatkom roku 1961 svojmu duchovnému sprievodcovi Josephovi Neunerovi. 

"Temnú noc" zažívali mnohí svätci 

„Ako je možné, že niekto taký oddaný Bohu necítil Božiu prítomnosť, dokonca o Bohu pochyboval?“ pýtal sa v americkom týždenníku Time David Van Biema. Voči tomu, ako médiá informovali o vnútornom zápase Matky Terezy, sa veľmi ostro ohradil známy katolícky publicista Vittorio Messori. V tej knihe nie je nič, čo by odôvodňovalo úvahy o strate viery, napísal v talianskom denníku Corriere della Sera. Vnútorný boj, ktorý Matka Tereza prežívala v podstate od založenia novej kongregácie až do svojej smrti, je podľa neho presným opakom straty viery. „Jej utrpenie sa zrodilo v absolútnom presvedčení o jej povolaní a zároveň nemožnosti tešiť sa z blízkosti toho, koho milovala,“ uviedol Messori.

K téme
Pred 25 rokmi navštívila Slovensko Matka Tereza
Vatikán vyvrátil informácie o svätorečení Matky Terezy

Zdieľať

Viacerí odborníci na kresťanskú spiritualitu a mystiku potvrdzujú, že takéto vnútorné „suchoty“ prameniace z nemožnosti už tu na zemi Boha naplno poznať a milovať, pre ktoré sa zaužíval termín „temná noc“, zažívali mnohí svätí. „Ak idú dvaja spoločne a jeden sa ponáhľa, druhý zostane pozadu. Podobné rozdvojenie vzniká i v človeku. Vôľa sa ponáhľa, chce čo najrýchlejšie uskutočniť všetko dobré. City a náklonnosť majú väčšiu zotrvačnosť, zostávajú pozadu, niekedy sa celkom vzpierajú. Je to pocit akejsi prázdnoty, aký má ten, kto starý dom opustil a nový ešte nenašiel,“ napísal vo svojej duchovnej príručke Pramene svetla jeden z najväčších odborníkov na kresťanskú spiritualitu, zosnulý český kardinál Tomáš Špidlík. 

Imrich Gazda
Článok pôvodne vyšiel pod názvom Temná noc Matky Terezy na postoy.sk a v týždenníku .týždeň v roku 2010.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo