Minizamyslenie Svätí pochybujúci

Apoštolovi Tomášovi prischol nelichotivý epiteton „neveriaci“ (Jn 20, 25). V skutočnosti nebol neveriaci, ale pochybujúci. Podobne ako Ján Krstiteľ vo väzení. No nikde sa o neveriacom Jánovi Krstiteľovi nehovorí.

Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Lk 7, 19 – 23)

Pochybnosti sa často ocitajú na zozname nechcených cností. Niet divu, sú časom neistoty, nového hľadania a nutnosti vstať z gauča a niečo urobiť.

Kňaz a terapeut Petr Glogar si to nemyslí a nepochybuje o tom: „(Cesta rastu) sa začína tým, že pochybujeme o veciach, ktorým sme už uverili. Aktívne vyhľadávame všetko neznáme a nezvyčajné a nevyhýbame sa žiadnemu ohrozeniu toho, čo sme si už v minulosti osvojili a prijali za svoje. Svätým sa môže stať len ten, kto o všetkom pochybuje.“

Silné slová? Peter Glogar považuje pochybnosti za ekvivalent temnoty. A o tej by mohli rozprávať azda všetci svätí. Ján Krstiteľ, Tomáš, Terézia z Avily, Matka Tereza či dnešný oslávenec sv. Ján z Kríža. Pravda, vždy ide o pochybnosti s poctivým prístupom, dlhoročným či celoživotným hľadaním a životom v neistote. Ale vo veľkej viere. A tá z týchto ľudí robí naozajstných svätcov. (Jozef Husovský)