Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
01. jún 2020

Voľná nedeľa

Ak Boh nie je prítomný v každom našom dni, nedeľou to nezachránime

Tri teologické dôvody, prečo by otázka nedele nemala byť pre kresťanov tou najhlavnejšou témou, a tri sekulárne argumenty v prospech voľnej nedele pre každého.

Ak Boh nie je prítomný v každom našom dni, nedeľou to nezachránime

Ilustračné foto – TASR/František Iván

Voľná nedeľa prináša zrejmé dobro nábožensky založeným ľuďom, ktorí sa počas tohto dňa môžu venovať svojim náboženským rituálom. Nenáboženský človek nemusí vidieť žiaden pozitívny prínos v obmedzení nedeľného predaja. Jestvuje nejaké univerzálne dobro v tomto obmedzení?  

Kresťanský pohľad na nedeľu 

Pri boji za voľnú nedeľu by kresťania mali úprimne priznať tri teologické problémy. Tradícia svätenia nedele sa odvoláva na tretie prikázanie Desatora: „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť!“

1. Tento príkaz dostal Izrael, nie cirkev. Desatoro bolo dané Izraelu počas putovania púšťou z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. Preto v uvedenom citáte z Desatora sa o nedeli nehovorí nič. Hovorí sa o sobote (sabat, deň sviatočného odpočinku). A predsa kresťania zmenili sobotu na nedeľu! Nebolo to nič svojvoľné. Skutočný význam svätenia nedele v cirkvi je radostná oslava vzkrieseného Krista, a nie svätenie sabatu.

Cirkev si síce osvojila Desatoro ako základ svojej etiky, ale zredukovať kresťanskú vieru na dodržiavanie či nedodržiavanie náboženských príkazov a zákazov je sploštenie a vyprázdnenie kresťanskej viery. 

Pre kresťana svätenie sviatočného dňa (rozumej sabatu) nie je otázka života a smrti. Kresťanská viera vôbec nie je ohrozená, ak by štát neumožnil žiaden deň pracovného pokoja. A nič zásadného by sa nestalo, keby štát určil aj iný deň v týždni ako deň pracovného pokoja. V začiatkoch cirkvi nedeľa nebola voľným dňom, ale pracovným.

Ak chceme argumentovať starozmluvným prikázaním Izraela pre prax kresťanskej cirkvi, tak by sme potom mali byť dôslední a neobmedzovať len nedeľný predaj, ale aj iné služby, ako sú reštaurácie, kiná, múzeá, dopravu atď. To by sa nám asi nepáčilo.

2. Viete, ktoré prikázanie Ježiš najčastejšie a opakovane porušoval? Hádate správne. Presne to o sviatočnom dni. Ježiš v sobotu uzdravoval, aj keď nešlo o život, a v sobotu vymŕval (spolu s učeníkmi) klasy, čo podľa rabínskeho výkladu bola práca. Na kritiku farizejov reagoval opakovanie, že on je pánom soboty a že sobota bola stvorená pre človeka, a nie opačne.

V judaizme jestvuje presvedčenie, že Mesiáš príde vtedy, ak všetci Židia aspoň jeden sabat skutočne zasvätia tak, ako sa má. Obmedzenia v otázke sabatu boli v čase Ježiša veľmi prísne a to, čo konal Ježiš, bolo z pohľadu pravoverných hlboké kacírstvo. Prísne obmedzenia v otázke práce, ale aj cestovania či nakupovania ortodoxní židia dodnes zachovávajú. Kresťanské pravidlá v otázke nedele sú v porovnaní s týmito pravidlami slabým odvarom. 

Ježiš vo svojom prístupe k sviatočnému dňu nabúral stáročné náboženské i kultúrne tradície. Jeho pointou bolo ukázať, že človek nemá byť otrokom sviatočného dňa, ale sviatočný deň má slúžiť človeku k jeho dobru. A preto je aj v sobotu dovolené konať dobro. Tým však otvoril dvere aj ďalším úvahám o tom, ktoré ďalšie dobrá môžeme vo sviatočný deň konať, a preto práca vo všeobecnosti nie je v tomto zmysle úplne zakázaná. 

3. Apoštol Pavel je v otázke svätenia sviatočného dňa slobodný. V Ríme boli spory medzi kresťanmi so židovským pôvodom a nežidmi vo veci svätenia soboty. Pavel k tomuto sporu píše: „Niekto pokladá určitý deň za dôležitejší ako iný, druhý hodnotí každý deň rovnako. Každý nech je úplne presvedčený o svojom presvedčení. Kto zachováva určitý deň, zachováva ho pre Pána“ (Rim 14: 5-6).

Tu je teologicky zdôvodnený slobodný postoj kresťanov k sviatočným (voľným) dňom. Pavel argumentuje, že svätenie soboty nie je pre kresťanov záväzné! Pre samotného Pavla to bol veľký myšlienkový posun, pretože on, Žid a farizej (mal byť rabínom), bol vychovaný vo veľkej úcte voči sabatu. Netvrdí však, že svätenie sabatu je zlé či zbytočné. Len nie je pre kresťanov záväzné. A nenastoľuje žiaden iný deň namiesto sabatu! Ak niekto chce sabat svätiť, nech tak robí a je to v poriadku, ale ak niekto nesvätí sabat, je to tiež v poriadku. 

Pointa Pavla nie je v tom, že by sabat profanoval, ale, naopak, každý deň posväcuje. Každý deň je rovnako svätý, aj keď je to pracovný deň, pretože každý deň stvoril rovnako Boh. Jeden deň nie je svätejší ako iný. Sväté sú všetky! Každý deň je vhodný na spoločenstvo s Bohom a v každom dni by sme mali spoločenstvo s Bohom ako kresťania aj pestovať. 

Pri boji o nedeľu by si kresťania mali položiť otázku, či nemajú príliš zredukovaný pohľad na kresťanský život. Alebo ešte inými slovami – ak Boh nie je prítomný v každom našom dni, tak nedeľou to nezachránime. 

Tri sekulárne argumenty pre nedeľu ako deň pracovného pokoja

Všetky tieto tri dôvody sa týkajú vzťahov.

1. Vzťah k sebe samému. Rozumný pravidelný životný rytmus je prínosom pre psychické i fyzické zdravie človeka. Zachovávanie sabatu aj bez jeho spirituálneho rozmeru je príkladom takejto zdravej osobnej psychohygieny. Človek nemusí v nedeľu utekať do kostola, aby pochopil, že je pre neho prospešné, ak aspoň jeden deň v týždni vystúpi zo svojej každodennej rutiny. 

Zvyčajne sa odporúča robiť opak toho, čo väčšinou človek robí. Zjednodušene povedané, ak pracuje cez týždeň prevažne duševne, tak je dobré, ak víkend venuje fyzickej aktivite. Ak, naopak, v týždni pracuje fyzicky, cez víkend mu prospeje viac pokoja a pod.

Inzercia

Protiargument zrejme je, že človek si sám môže určiť deň, ktorý chce, aby sa venoval sám sebe a nemusí mu to určovať štát či dokonca cirkev. Určite. Ideálom však je, ak sa voľné a pracovné dni nestriedajú, podľa možnosti, chaoticky a náhodne.


Ilustračné foto – TASR/Roman Hanc

2. Vzťah k druhým ľuďom. Deň pracovného pokoja, keď sa môžeme stretnúť ako rodina (tento argument zaznieva najčastejšie) všetci pri spoločnom stole a spoločnej aktivite je prínosom pre naše vzťahy. Pre vzájomné vzťahy nie je prínosom, ak jeden má voľno v pondelok, ale iní členovia rodiny majú voľno v nedeľu a pod. Ak chceme budovať vzájomné vzťahy, tak to chce čas.

Námietkou môže byť, že nie všetci majú rodinu. To je síce pravda, ale každý má nejaké vzťahy. Každý má aspoň nejakých priateľov, nie každý má deti, ale má starých rodičov, ktorým sa môže venovať.

3. Vzťah k celému svetu. Tento dôvod sa odhalil naplno počas pandémie koronavírusu SARS-Cov2. Celé krajiny, celé ekonomiky boli nútené spomaliť. Globálne. A prejavilo sa to globálne. So záujmom sme čítali o tom, že satelitné snímky odhaľujú, ako sa zlepšilo ovzdušie nad veľkými mestami i celými krajinami. Je evidentné, že menej cestovania, menej prepravy tovarov či menej výroby prináša zdravotné a ekologické benefity pre celú planétu. To, na čom sa nevedia roky dohodnúť politici, priniesol maličký vírus. Aspoň na chvíľu. 

Nechcem byť prorokom pesimizmu, keď poviem, že možno naše deti zakúsia dobu, keď regulácia predaja, cestovania či dopravy bude nevyhnutná z ekologického hľadiska. Vo svete sú už skúsenosti s takou reguláciou dopravy vo veľkomestách, keď napríklad do centier veľkomiest môžu ísť autá podľa svojho evidenčného čísla len v určené dni.

Je skutočne dlhodobo udržateľná snaha o neustále zvyšovanie hospodárskeho rastu? Neprichádzame do bodu, keď zisťujeme, že ekonomická prosperita nemôže byť jedinou určujúcou hodnotou, ak tu chceme žiť dlhodobo? Aj ďalšie generácie? Jedno z rýchlych a nie veľmi bolestných riešení môže byť práve deň pracovného pokoja, keď všetci spomalíme, keď sa život na chvíľu zastaví... aby mohol pokračovať s obnovenou silou. 

Oponenti povedia, že je správnejšie, aby sa ľudia rozhodli sami. Som si vedomý rizík, keď štát príliš reguluje to, čo je správne a čo nie. V tejto dileme ide o odpoveď na otázku, či má štát uprednostniť momentálne individuálne dobro (slobodu voľby) pred dlhodobým kolektívnym dobrom (udržateľný život aj pre ďalšie generácie). Ideálom by bolo, keby sme sa ako jednotlivci dobrovoľne rozhodovali v prospech budúcich generácií. Ale realita je iná.

Timothy Keller hovorí, že „sloboda nie je neprítomnosť hraníc, ale je to stanovenie si tých správnych hraníc“. Skutočne je správne vymeniť krátkodobý osobný prospech za dlhodobú udržateľnosť života na tejto planéte aj pre ďalšie generácie?

Keď idem do obchodu len raz týždenne (ako som začal robiť počas karanténnych obmedzení), som slobodnejší alebo menej slobodný? Moja skúsenosť je, že som v skutočnosti slobodnejší. Moja myseľ nerieši každú chvíľu, kedy a čo všetko treba nakúpiť. Riešim to len raz týždenne. Zrazu som slobodnejší.

Záver

Ohrozenie kresťanskej viery nie je v tom, ak v nedeľu ľudia pracujú. Ak je viera ohrozená vonkajšími okolnosťami, je to slabá viera. Vidím však veľké osobné i spoločenské benefity v tom, ak sa celospoločensky dohodneme, že nejaký konkrétny deň v týždni bude dňom pracovného pokoja. Nábožní ľudia sa v ten deň môžu venovať svojim náboženským aktivitám a všetci sa môžeme venovať sami sebe, svojim blízkym a spolu môžeme spomalením svojho života urobiť niečo pre celú našu planétu. 

Paradoxne, ekologicky najprospešnejšie by bolo, keby sme všetci dodržiavali sabat podľa tých najprísnejších kritérií judaizmu. Ale nemusíme ísť až tak ďaleko. Deň pracovného pokoja je jedným z ľahko realizovateľných krokov smerom k dlhodobo udržateľnému zdravému životu. Z kultúrno-historického hľadiska je v našom civilizačnom kontexte najprirodzenejšie, aby to bola práve nedeľa. 

Ak má do tejto diskusie zaznieť zmysluplný hlas z kresťanského prostredia, tak by to mal byť hlas skôr z konca Desatora: „Nepožiadaš...“ Tu vidíme zdvihnutý varovný prst nášmu nenásytnému konzumnému životu.

Ak nie sme úplní egoisti zahľadení len sami do seba a snažíme sa o väčšie dobro pre čím viacerých, tak prichádzame do bodu, kde by sme sa mohli všetci zhodnúť. Hľadajme spôsoby, ako dať možnosť čím viacerým (nielen predajcom) spomaliť a vydýchnuť si. Je to dobré rozhodnutie pre mňa dnes, ale aj pre tých, čo prídu po nás.

Všetky citáty z Biblie sú podľa Ekumenického prekladu.

Odporúčame