Jedno z prikázaní Desatora, ktorým kresťania azda najmenej rozumejú a zároveň ho najviac porušujú, je, paradoxne, to, ktoré je v Biblii najdetailnejšie opísané (Ex 20:8⁠–11 a Dt 5:12⁠–15). Začína sa slovami: „Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť!“

Jasný ⁠– hoci zďaleka nie jediný ⁠– prejav tohto neporozumenia je nedeľné nakupovanie. Ak naše kroky smerujú z chrámu Božieho do nákupného strediska – a v mnohých mestách to napodiv nie je ani ďaleko –, je pravdepodobné, že sme sa nikdy hlbšie nezamysleli nad významom a aktuálnosťou kresťanského sabatu („dňom Pána“).

Teológia sabatu

Hneď na úvod chcem čitateľov ubezpečiť, že mojím zámerom nie je ukazovať prstom a ani pripomínať zlyhania. Taký prístup nepovažujem za najlepší pre dosiahnutie pozitívnej zmeny v ľudskom myslení a konaní. Problémy treba identifikovať, ale duchovná transformácia bude výsledkom hlbšieho porozumenia a procesu kultivovania sabatu v našich životoch.

Navyše, v mojom teologickom a etickom myslení sa diskutovaná téma dostala do popredia len nedávno, vďaka predmetu, ktorý som absolvoval s profesorkou Claire Wolfteichovou na Bostonskej univerzite. Aj preto by bolo z mojej strany nenáležité vyjadrovať sa príliš kriticky.

Na druhej strane sa nedá nevšimnúť, že kedykoľvek kresťania vo verejnom priestore predkladajú alebo podporujú myšlienku, že obmedzenie nedeľného predaja by bolo prospešnou vecou pre celú spoločnosť, jedným z protiargumentov je – domnelé a niekedy i skutočné – pokrytecké správanie kresťanov, ktorí „vodu kážu a víno pijú“.

S touto námietkou som sa stretol aj po uverejnení svojho komentára Život bez teplých nedeľných rožkov ako symbol spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti v Denníku N. Na mieste je preto otázka, či „svätenie“ nedele je pre kresťanov dostatočnou prioritou.

Ak naše kroky smerujú z chrámu Božieho do nákupného strediska, je pravdepodobné, že sme sa nikdy hlbšie nezamysleli nad významom a aktuálnosťou dňa Pána. Zdieľať

V ostatných troch desaťročiach pozorujeme zvýšený záujem o „sabat“ medzi kresťanskými teológmi, čoho výsledkom je nárast literárnej tvorby v príslušnej oblasti najmä v anglickom jazyku. Nepochybne k tomu prispela aj doba, v ktorej žijeme – stali sme sa bohatšími na materiálne veci, ale chudobnejšími na čas. Niektorých autorov a ich myšlienky v tejto eseji čitateľom stručne predstavím.

Aj v slovenčine je dostupný pozoruhodný dokument, ktorý je záväzný pre katolíckych veriacich, ale podnetný môže byť pre všetkých kresťanov: Apoštolský list Dies Domini z roku 1998, v ktorom sa pápež Ján Pavol II. detailne zamýšľa nad témou svätenia nedele. Považujem za chybu, že sa tomuto listu nevenuje medzi kresťanmi väčšia pozornosť – ak by sme jeho posolstvu rozumeli a uviedli ho do praxe, nedeľné tržby v nákupných centrách by poklesli. A, samozrejme, nielen to.

V rámci židovskej aj kresťanskej tradície sa stretávame s rôznymi ponímaniami (teológiami) sabatu. Ja som sa o sabate najviac naučil v univerzitnom prostredí – naprieč náboženskej rozdielnosti – a bola to fascinujúca skúsenosť, ktorá mi pomohla objaviť nové obzory. Pre niekoho by to mohla byť, naopak, frustrujúca skúsenosť, keď sa stretne s rôznorodosťou pohľadov a zistí napríklad, že medzi teológmi neexistuje konsenzus ani len v tom, či ide o tretie alebo o štvrté prikázanie Dekalógu.

Aj v tomto prípade však platí, že trpezlivé hľadanie pravdy dokáže premeniť zmätok v zistenia a otázky v objavy.

Ak sme sa s kolegami, z ktorých väčšina pôsobí v duchovnej službe, na niečom zhodli, bolo to presvedčenie, že ak chcú kresťania zmysluplne „pamätať na deň sviatočného odpočinku“, musia načrieť do studnice židovskej tradície. Pomôcť im v tom môže útla, ale myšlienkovo bohatá knižka The Sabbath: Its Meaning for Modern Man (v českom preklade Šabat: jeho význam pro současného člověka) z pera židovského teológa a etika Abrahama J. Heschela (1907 – 1972).

Autor pomocou výstižných metafor opisuje sabat ako „prítomnosť Boha vo svete“, „chrám v čase“, „radosť, svätosť a odpočinok“, „exodus z napätia“ či „ochutnanie večnosti“ a jeho zachovávanie nezužuje na rituálny formalizmus alebo súbor príkazov a zákazov. Zaujímavosťou je, že na Heschelovu knihu odkazuje aj Ján Pavol II. v Dies Domini.

Sabat ako dar

Spomedzi súčasných kresťanských autorov sú na tému sabatu hodné pozornosti myšlienky praktickej teologičky Dorothy Bassovej. Jej teológia sabatu je holistická a dobre sprostredkováva jeho kresťanské chápanie. Zdôrazňuje kontinuitu (stvorenie a oslobodenie) a diskontinuitu (vzkriesenie) so židovskou tradíciou a oceňuje prvok rytmu času, ktorý je spoločný pre židovskú aj kresťanskú tradíciu.

Sabat vníma z hľadiska odpočinku aj bohoslužby a zvýrazňuje jeho spojitosť s veľkonočným tajomstvom. Navyše, Bassovej teológia sabatu nie je oddelená od praxe – jeho zachovávanie má potenciál transformovať jednotlivcov aj komunity.

Ďalším pozitívom je, že Bassová dodržiavanie sabatu nevníma len v zmysle prikázania, ale tiež ako „dar“, ktorý Boh pozýva ľudí „rozbaliť“. Táto metafora je, myslím si, užitočná aj pre sekulárnu spoločnosť, v ktorej niekedy prevláda názor, že kresťania chcú vnucovať svoje presvedčenia celej spoločnosti.

Zatiaľ čo v náboženskom kontexte možno koncept daru prezentovať robustným spôsobom – s odkazom na biblické a teologické zdroje –, pojem sa dá využiť aj v jeho „plytšej“ verzii, aby bol uchopiteľný aj sekulárnou verejnosťou. 

Zostáva paradoxom, že niektoré európske krajiny, kde je kresťanstvo dlhodobo na ústupe, celospoločenský význam tohto daru pochopili lepšie ako Spojené štáty americké, ktoré sú najnáboženskejšou krajinou zo všetkých západných demokracií, alebo Slovensko, kde sa ku kresťanstvu hlásia tri štvrtiny obyvateľov.

Ďalším paradoxom je, že aj protinábožensky zameraný komunistický režim rešpektoval nedeľu ako „deň pracovného pokoja“. Obmedzenie nedeľnej výroby a predaja je dobrou vecou bez ohľadu na to, kto a ako zmysluplne ju podporuje. 

Vráťme sa k našej hlavnej téme. Uctievanie Boha v dome Božom s ľudom Božím je neoddeliteľnou súčasťou svätenia nedele, avšak zredukovať význam kresťanského sabatu na návštevu kostola by bolo nesprávne. Zároveň by to signalizovalo, že sme sa toho od našich židovských priateľov o sabate veľa nenaučili.

Aby sa tak nestalo, v rámci spomenutého predmetu sme nielen čítali práce židovských teológov, ale jednou z úloh, ktorú sme ako študenti dostali, bolo zúčastniť sa na slávení židovského sabatu a zreflektovať svoju skúsenosť z pohľadu vlastnej náboženskej tradície. 

Paradoxom je, že aj protinábožensky zameraný komunistický režim rešpektoval nedeľu ako deň pracovného pokoja. Zdieľať

Marva Dawnová je príkladom kresťanskej teologičky, ktorá čerpá zo židovskej tradície a usiluje sa zachovávať sabat mnohorozmerne a v plnosti. Vo svojej knihe Keeping the Sabbath Wholly: Ceasing, Resting, Embracing, Feasting objasňuje štyri komponenty sabatu (obsiahnuté v názve jej knihy) a ponúka tiež praktické rady, ako ich uviesť do života.

Zaujímavé je Dawnovej komplexné chápanie jednotlivých aspektov sabatu – napríklad „odpočinok“ nie je zredukovaný na fyzický, ale zahŕňa aj duchovný, intelektuálny a emocionálny odpočinok. Silnou stránkou Dawnovej knihy je aj pochopenie spojitosti medzi dodržiavaním sabatu a duchovnou formáciou, ktorej výsledkom je život autentického učeníctva.

Ilustračné foto – TASR/Jakub Kotian

O to sa usiluje aj filozof a teológ Norman Wirzba vo svojej knihe Living the Sabbath: Discovering Rhythms of Rest and Delight, keď zdôrazňuje potrebu žiť, a nielen zachovávať sabat. Wirzbovi záleží na tom, aby kresťania uplatňovali princípy a hodnoty sabatu vo svojom každodennom živote, a je v tejto súvislosti citlivý aj na sociálne a ekologické problémy doby.

Podľa Wirzbu by správne chápanie sabatu malo ovplyvniť aj vzťah kresťanov k osobnej spotrebe či životnému prostrediu. Hoci nie so všetkými myšlienkami autora sa dokážem stotožniť, nasledujúca je hodná citovania a sumarizuje Wirzbovu teológiu sabatu: „Sabat je učenie, ktoré má potenciál presmerovať a transformovať celú našu existenciu, a to tak, že ju vernejšie zosúladí s Božími spôsobmi budovania a posilňovania života.“

Sabat ako prorocký symbol

Biblický teológ Walter Brueggemann vo svojej knihe Sabbath as Resistance: Saying No to the Culture of Now rozširuje naše chápanie sabatu, keď ho prezentuje ako prorocký symbol kresťanskej identity. Veriaci, ktorí dodržiavajú sabat, podľa Brueggemanna prejavujú rezistenciu kultúre „ustarostenosti“, „donucovania“, „výlučnosti“ a „multitaskingu“. Prostredníctvom verného – nie legalistického – zachovávania sabatu vydávajú veriaci svedectvo o Bohu.

Svätenie nedele je teda okrem iného kontrakultúrnou odpoveďou na materializmus a konzumizmus doby. Ako do toho celého zapadá „nedeľné nakupovanie“, nechám na zvážení čitateľov.

Praktická teologička a odborníčka na kresťanskú spiritualitu Claire Wolfteichová, ktorá je spolu s Brianom Stonom autorkou knihy Sabbath in the City: Sustaining Urban Pastoral Excellence, považuje sabat za „centrálnu prax duchovnej obnovy..., meta-prax, ktorá so sebou prináša a podnecuje ďalšie praxe, ktoré dávajú život duchu, ako je modlitba, čítanie, reflexia, ticho, zábava a starostlivosť o seba aj o ostatných“.

Uctievanie Boha v dome Božom s ľudom Božím je neoddeliteľnou súčasťou svätenia nedele, avšak zredukovať význam kresťanského sabatu na návštevu kostola by bolo nesprávne. Zdieľať

V kontexte jej predmetu sa vo mne zrodilo presvedčenie, že život autentického učeníctva je formovaný, udržiavaný a preukazovaný náležitým svätením Pánovho dňa. Ak ho kresťan správne chápe a zachováva, je pravdepodobné, že aj počas ďalších šiestich dní týždňa sa bude usilovať žiť pre Krista.

Z pohľadu duchovných disciplín, ktoré človeku umožňujú duchovne rásť, dnes považujem „svätenie nedele“ za tú najdôležitejšiu práve z dôvodu, ktorý uvádza profesorka Wolfteichová. Jednou zo zabudnutých tém inak excelentnej knihy Richarda Fostera Celebration of Discipline: The Path to Spiritual Growth (v českom preklade Uspořádej svůj duchovní svět), ktorá mala formatívny vplyv na môj život viery, je práve téma sabatu, čo je sčasti pochopiteľné rokom (1978) jej originálneho vydania. Toto vážne prehliadnutie je však typické aj pre iné knihy zaoberajúce sa duchovným rastom.

Náš pohľad do sveta teológií sabatu ukončíme inšpiratívnym citátom Jána Pavla II., ktorý je zároveň aj pozvaním k štúdiu jeho apoštolského listu Dies Domini: 

„Povinnosť svätiť nedeľu, najmä účasťou na svätej omši a odpočinkom bohatým na kresťanskú radosť a bratstvo, dobre pochopíme vtedy, ak zoberieme do úvahy rozličné významy tohto dňa. … Nedeľa je deň, ktorý stojí v samotnom srdci kresťanského života. Ak som sa už od začiatku svojho pontifikátu usiloval opakovať: „Nebojte sa! Otvorte dokorán svoje brány Kristovi,“ v tom istom zmysle by som chcel dnes vyzvať všetkých k obnoveniu nedele: Nebojte sa venovať svoj čas Kristovi!

Áno, sprístupnite svoj čas Kristovi, aby ho mohol osvietiť a usmerniť. On pozná tajomstvo času i tajomstvo večnosti a dáva nám „svoj deň“ ako vždy nový dar svojej lásky. Znovuobjavenie tohto dňa je milosť, o ktorú treba prosiť nielen pre dokonalé prežívanie vlastných požiadaviek viery, ale aby sme aj konkrétne odpovedali na hlboké vnútorné túžby, ktoré sú v každej ľudskej bytosti. Čas venovaný Kristovi nie je nikdy stratený, ale skôr je to čas získaný, upriamený na hlboké poľudštenie našich vzťahov a nášho života.“

Ako naznačuje aj citovaný odsek, svätenie nedele, ktorá z kresťanskej perspektívy nie je náhradou židovského sabatu, ale jeho naplnením, je v značnej miere o nadviazaní a kultivovaní vzťahov. Vzťahu s Bohom, sebou samým, s druhými ľuďmi i celým stvorenstvom. Je to posvätný čas, keď ochotne a zámerne odstraňujeme prekážky, ktoré nám znemožňujú tieto vzťahy rozvíjať, nachádzať v nich zmysel a radosť. 

Vedieť sa odpojiť

Žijeme vo svete, v ktorom je ľahké byť rozptyľovaný, zaneprázdnený, ustarostený či dokonca zviazaný rôznymi vecami. A to neprestajne, sedem dní v týždni. To všetko je prekážkou pre budovanie zdravých vzťahov. Existujú však osvedčené postupy či praxe, prostredníctvom ktorých môžu kresťania adekvátnejšie svätiť deň Pána a zažívať požehnania s tým spojené. Tieto zároveň vytvárajú prostredie a formujú postoje, ktoré umožňujú jednotlivcom a spoločenstvám prekvitať.

Jedným z nich je 24-hodinové „odpojenie sa“ od elektronických zariadení. Pre kresťanov dáva zmysel tento proces otvoriť sobotným západom slnka, ale nie je to nevyhnutné a v niektorých prípadoch ani možné.

Od roku 2010 sa v marci koná National Day of Unplugging (Národný deň odpojenia) – zaujímavý projekt môže inšpirovať aj kresťanov, aby získali naspäť kontrolu nad svojím životom a mohli deň odpočinku zmysluplnejšie prežiť. Počítač sa stal novým bermudským trojuholníkom, v ktorom sa stratí množstvo drahocenného času. Pre mnohých sa stal väzením závislosti. Sabat učí človeka vnímať čas ako vzácny dar, a nie trhovú komoditu a chce mu priniesť vnútornú slobodu.

Svätenie nedele je okrem iného kontrakultúrnou odpoveďou na materializmus a konzumizmus doby. Zdieľať

Okrem účasti na bohoslužobnom zhromaždení, ktorá je – za normálnych okolností – pre kresťanov záväzná, môže ísť veriaci v nedeľu na prechádzku, zdriemnuť si, čítať knihu, venovať sa umeniu či rekreačnému športu, ukazovať pohostinnosť a, samozrejme, tráviť čas s blízkymi osobami. Ako si človek najlepšie oddýchne od práce, je individuálne a pokiaľ sú zachované niektoré základné princípy, kreativite Boh medze nekladie. Nedeľa je tiež príhodný čas, aby sa veriaci človek zastavil a aktivoval svoje duchovné zmysly. 

Z kresťanskej perspektívy nie je nedeľa len akousi súčasťou víkendu. A už vôbec nie je určená na to, aby sme sa snažili dohnať, čo sme nestihli počas týždňa. Učí nás, že ľudský život nie je len o produkcii a konzume, ale tiež o milovaní toho, čo je dobré, pravdivé a krásne. Pripomína nám márnosť honby za vetrom a dôležitosť neprepočutia „tichého, lahodného šumu“.

Na záver, ambíciou môjho článku nebolo a ani nemohlo byť ponúknutie vyčerpávajúcej odpovede na mnohé otázky, ktoré súvisia s témou kresťanského sabatu. Dôležitá otázka, na ktorú ani žiadna zo spomenutých kníh z pochopiteľných dôvodov neodpovedá, je napríklad ako svätiť deň Pána počas globálnej pandémie. Cieľom tiež nebolo prebúdzať pocity viny, vyvolávať frustráciu či aktivovať obranné mechanizmy.    

Realitou je, že väčšina z nás má úlohy a čelí problémom, ktoré sťažujú či dokonca znemožňujú adekvátne svätenie dňa Pána. Málokto z nás – ak vôbec niekto – to robí dokonale. Sú tu kultúrne, ekonomické a sociálne faktory, ktoré pôsobia ako odstredivá sila na naše vznešené úmysly a úprimné predsavzatia.

Ľudské zákony a zvyky často nie sú v súlade s Božími úmyslami, čo robí zachovávanie dňa sviatočného odpočinku ťažším, ale zároveň vytvára priestor pre zrozumiteľné prorocké znamenie.  

Všetci sme teda na ceste a učíme sa, ako tretiemu (štvrtému) Božiemu prikázaniu lepšie porozumieť a vernejšie ho žiť. Ako prijať Božie pozvanie k nájdeniu slobody, spravodlivosti a pokoja. Ako nielen prácou, ale aj odpočinkom premieňať seba a okolie. Ak tento článok aspoň trochu k tomu prispel, tak potom splnil svoj účel.