Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
08. júl 2020

Nekrológ

Kardinál Müller o Georgovi Ratzingerovi: Hudbou oslavoval Boha, a nie seba

Zosnulého brata Benedikta XVI. pochovali v stredu v Regensburgu.

Kardinál Müller o Georgovi Ratzingerovi: Hudbou oslavoval Boha, a nie seba

Foto – TASR/AP

V požehnanom veku 96 rokov nás na ceste do večnosti predišiel zbormajster regensburského dómu Georg Ratzinger. Vzhľadom na nekonečnosť kozmického času sa javí rozdiel medzi časom života človeka a pobytom jednodňovej mušky na zemi ako nepatrný, na čo sa rezignovane sťažovali už predkresťanskí filozofi.

Ale kresťan z viery vie, že človek ako osoba oslovená Bohom nekonečne prekračuje ohraničenosť svojho telesného bytia vo svete. Duša stvorená pre nepominuteľnosť (Múdr 3, 1 - 4) nachádza v zmŕtvychvstaní tela večné spoločenstvo života s Kristom, ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Pánom (1 Kor 15, 12 - 58).

Lebo takto hovorí Boh ku každému človeku, ktorého stvoril na svoj obraz a podobu: „Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám: ty si môj“ (Iz 43,1).

Spolupráca na budovaní Božieho kráľovstva

V hlbšom zmysle Georg Ratzinger, ktorý prišiel na svet 15. januára 1924, sa krstom v Kristovi a Duchu Svätom stal vlastníctvom Boha, Otca, a dostal podiel na „slobode a sláve Božích detí“ (Rim 8, 21). K jedinečnosti nášho bytia a k definitívnosti nášho povolania patrí aj to, aby sme s pomocou milosti rozvíjali svoju osobnosť a odhaľovali svoje individuálne dary a talenty.

Takto nachádzame zmysel a cieľ svojho života, keď spolupracujeme na budovaní Božieho kráľovstva v našich srdciach a vo svete. Každý kresťan na základe krstu, obzvlášť kňaz v apoštolskej postupnosti, je spolupracovníkom Boha – cooperator Dei (2 Kor 6, 1) a jeho pravdy (3 Jn 8). 

Zavčasu vyšlo najavo hudobné nadanie Georga Ratzingera, ktoré bolo tak vynikajúco podporované, že nakoniec mohol od roku 1964 do roku 1994 prevziať ako zbormajster vedenie svetoznámych Regensburských dómskych vrabcov (Regensburger Domspatzen). Vďaka tomu našli optimálnu možnosť nasadenia nielen jeho osobné talenty.

Už pri kňazskej vysviacke v roku 1951 vo Freisingu povedal Georg Ratzinger svoje adsum pri povolaní do Pánovej vinice a tým – podľa vzoru Ježiša, dobrého pastiera – upísal celý svoj život večnej spáse duší. Jeho primičné motto, ktorému podriadil svoj budúci kňazský život a pôsobenie, je vzaté z Jánovho evanjelia, kde Ježiš vo Veľkňazskej modlitbe hovorí Otcovi: „Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17, 18n).

Len skrze hlboké zakorenenie svojho myslenia a usudzovania v Kristovom tajomstve spásy dokázal Georg ako dieťa a mladík odolať zvodnému čaru dobovej ideológie, vydržať hrubú silu totalitného Hitlerovho režimu a po vojne so svojím mladším bratom Josephom, pápežom Benediktom XVI. (2005 – 2013), vykročiť na cestu služobného kňazstva.

Kňaz a cirkevný hudobník

Pre Georga Ratzingera kňazská služba nebola protikladom k povereniu venovať sa cirkevnej hudbe. Lebo musica sacra je integrálnou súčasťou liturgie ako najvyššej formy uctievania Boha a v žiadnom prípade nie je len ozdobným doplnkom (Sacrosanctum concilium, čl. 112 – 121). Tu treba  pripomenúť centrálny význam regensburskej cirkevnej hudobnej tradície, ktorej sa Georg Ratzinger cítil zaviazaný a zaradil sa medzi jej vyčnievajúcich zástupcov a novátorov.

Keď som sa v novembri 2002 stal regensburským biskupom, spoznal som veľmi dobre zbormajstra dómu Georga Ratzingera aj osobne. Často bol mojím hosťom v biskupskom sídle, rovnako často som ho aj ja navštevoval pri rôznych príležitostiach v jeho byte v Luzengasse. Naposledy sme sa videli v Ríme pri jeho bratovi Josephovi, emeritnom pápežovi Benediktovi XVI., začiatkom tohto roka, krátko pred vypuknutím koronakrízy.

Vo veku sekularizmu sprostredkúva cirkevná hudba skúsenosť transcendencie v chválospeve na Boha a ohlasovaním evanjelia, že osudom človeka nie je zničujúci nihilizmus, ale oživujúca jednota s Bohom v láske. Zdieľať

Z týchto mnohých stretnutí a osobných skúseností som nadobudol toto presvedčenie: Georg Ratzinger bol hlboko úprimný človek, presvedčený kresťan, chápavý dušpastier a geniálny umelec, pre ktorého hudba nebola zábavou, ktorú vzťahoval na seba, ale uctievaním Boha. V musica sacra sa napĺňa srdce vykúpených Božou radosťou a duch sa povznáša k Božím tajomstvám. Človek prerastá úzkosť obmedzenosti, stretáva vo viere, nádeji a láske Boha, svojho Stvoriteľa, Vykupiteľa a Zavŕšiteľa.

To najhlbšie, čo bola napísané o „teológii cirkevnej hudby“ v nedávnej dobe, pochádza od jeho brata Josepha Ratzingera a bolo to publikované v 11. zväzku jeho zozbieraných spisov. V tom môžeme spoznať aj program, ktorý nasledoval Georg Ratzinger ako cirkevný hudobník pri regensburskom dómskom zbore a pri svojom pôsobení na Vysokej škole cirkevnej hudby v Regensburgu.

Inzercia

Vo veku sekularizmu sprostredkúva cirkevná hudba skúsenosť transcendencie v chválospeve na Boha a ohlasovaním evanjelia, že osudom človeka nie je zničujúci nihilizmus, ale oživujúca jednota s Bohom v láske.     

Regensburské dómske vrabce

Najdlhšiu časť svojej profesionálnej činnosti venoval Georg Ratzinger v rokoch 1964 – 1994 Regenburskému katedrálnemu zboru. Tento sa so svojimi čiastočne nezávislými inštitúciami gymnázia, internátu a vtedajšej predškoly a dnešnej základnej školy, no zvlášť s koncertným zborom a obidvoma detskými zbormi, ľudovo nazýva aj Regensburské dómske vrabce (Regensburger Domspatzen).

Chlapčenský zbor, ktorý založil už svätý biskup Wolfgang v roku 975, dokázal Georg Ratzinger – v podobe koncertného zboru – svojou hudobnou kompetentnosťou a vynikajúcou schopnosťou dobrotivo a pevne zaobchádzať s mladými ľuďmi a veľkými koncertnými cestami do zahraničia priviesť k svetovej sláve. Väčšinu svojich chlapcov poznal po mene ešte celé desaťročia po skončení ich kariéry pri dómskych vrabcoch. A oni mu preukazovali svoju oddanú vďačnosť až do jeho vysokého veku.

Nespravodlivé obvinenie sa pre neho stalo veľkou záťažou, keď takmer 90-ročný muž bol v roku 2010 obvinený, že neprevzal zodpovednosť v súvislosti s výchovnými prechmatmi jednotlivých spolupracovníkov alebo dokonca s pedofilnými kriminálnymi priestupkami. Tieto sa však uskutočnili pred jeho pôsobením, resp. boli nahlásené na príslušných miestach diecézy až po jeho odchode a v dôsledku toho mu neboli dovtedy známe. 

Útoky na brata ho zasiahli

Tieto útoky však neboli zamerané na neho, ale na jeho brata pápeža Benedikta XVI., v ktorom chceli zasiahnuť Katolícku cirkev, hoci práve on ako prefekt Kongregácie pre náuku viery s Jánom Pavlom II. a potom sám ako pápež zaviedol rozhodujúce opatrenia proti sexuálnemu zneužívaniu mladistvých.

Tvrdenie, že tieto zločiny podmienil „systém“, vzbudilo dojem, že ľudská dôstojnosť a dobro mladých spevákov boli obetované na oltár slávy zboru a lesku dómskeho zbormajstra. Kto však počul výpovede mnohých zúčastnených a kto – ako ja sám už 18 rokov – dobre pozná Georga Ratzingera, ten vie, že pri ňom sa podporovanie vysokých hudobných výkonov a osobná náklonnosť k mladým ľuďom vzájomne podmieňovali.

Je len zahanbujúce pre našu dobu, že niektorí okoloidúci, rozrušení dvojzmyselnými mediálnymi podaniami, považovali za „morálne“ legitímne hrubo vynadať na ulici emeritovanému zbormajstrovi na vozíčku.

Všetko to nemôže umenšiť alebo zakaliť jeho životný výkon ako vedúceho jedného z najlepších chlapčenských zborov a ako mierneho a zároveň otcovského priateľa „svojich chlapcov“ aj po období ich mladosti.

Nech mu je Boh milostivým sudcom a nech v nás prebudí pocit vďačnosti za všetko, čo Georg Ratzinger ako verný služobník Cirkvi urobil pre budovanie Božieho kráľovstva. Zostane v našej pamäti ako vzor kresťana, kňaza, cirkevného hudobníka a mnohým aj ako drahý priateľ.

Prebraté s láskavým súhlasom vedenia redakcie Die Tagespost. Preložil o. Ján Krupa.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame