Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
13. júl 2020

Hagia Sofia

Protesty nepomohli. Z bývalej kresťanskej baziliky bude opäť mešita

Modliaci sa moslimovia zaplnia Hagiu Sofiu už 24. júla. Som veľmi zarmútený, reaguje pápež František.

Protesty nepomohli. Z bývalej kresťanskej baziliky bude opäť mešita

Moslimskí mužovia sa modlia pred Hagiou Sofiou. Už čoskoro tak budú môcť robiť aj v jej vnútri. Foto – TASR/AP

Protesty politikov, medzinárodných organizácií ani náboženských predstaviteľov nepomohli – istanbulská Hagia Sofia sa po 85 rokoch zmení z múzea na mešitu. Minulý týždeň o tom rozhodol turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorému to umožnil Najvyšší správny súd (Danıştay).    

Pôvodne byzantská Bazilika Božej Múdrosti, ktorá bola po dobytí Konštantínopolu v roku 1453 využívaná ako mešita, je obzvlášť vzácnym a citlivým miestom pre pravoslávnych kresťanov. Architektonické prvky Hagie Sofie obsahuje mnoho pravoslávnych chrámov po celom svete, najmä v Rusku.

Aj preto najsilnejšie výhrady zaznievali od konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja a moskovského patriarchu Kirilla, podľa ktorých rozhodnutie tureckých úradov spôsobí, že miesto dialógu, solidarity a vzájomného pochopenia medzi islamom a kresťanstvom sa zmení na miesto sporov a rozdelenia. V podobnom duchu zareagovala aj Svetová rada cirkví.

„Ohrozenie Hagie Sofie je ohrozením celej kresťanskej civilizácie, a teda aj našej spirituality a dejín,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení patriarcha Kirill.   

„Myslím na Hagiu Sofiu a som veľmi zarmútený,“ povedal po nedeľnej modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pápež František.

Protestoval aj americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell či Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorá Turecku pripomenula, že Hagia Sofia sa nachádza na zozname svetového dedičstva, a preto musí dodržiavať s tým spojené záväzky a povinnosti.

„Vyzývame turecké orgány, aby začali dialóg pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré by mohlo oslabiť univerzálnu hodnotu lokality,“ uviedla hovorkyňa UNESCO. Jej stanovisko podporilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí – Moskva je pritom v súčasnosti kľúčovým spojencom Ankary na Blízkom východe.


Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan počas televízneho prejavu k národu, v ktorom oznámil premenu Hagie Sofie na mešitu. Foto – TASR/AP

Premeniť Hagiu Sofiu späť na mešitu sa prezident Erdoğan, ktorý je zároveň zakladateľom a predsedom vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), usiluje už dlhodobo.

Oprieť sa pri tom mohol nielen o podporu svojho menšieho koaličného partnera, nacionalistickej Strany národného hnutia (MHP), či o tlak vytváraný rôznymi moslimskými združeniami a asociáciami, ale aj o verejnú mienku. Vatikánsky portál Vatican News informoval, že až 73 % Turkov podporuje plán, aby Hagia Sofia bola zároveň múzeom i mešitou. Za radikálnejšie riešenie, aby múzeum začalo opäť slúžiť len ako mešita, bolo 47 % opýtaných.

Prvý krok podnikli úrady už pred siedmimi rokmi, keď povolili, aby z minaretov, ktoré v 16. storočí pristavili k bazilike, mohli muzeíni zvolávať moslimov na modlitby. Erdoğanov tlak na transformáciu múzea na mešitu sa zintenzívnil počas uplynulých dvoch rokov, pripomenul portál ACI Stampa. Nápomocnou mu bola najmä mimovládna organizácia s názvom Asociácia pre ochranu historických pamiatok a životného prostredia, ktorá Najvyšší správny súd opätovne žiadala o zrušenie rozhodnutia vlády Mustafa Kemala „Atatürka“ z roku 1934, ktorým otec moderného sekulárneho Turecka premenil mešitu na múzeum.

Inzercia

Najnovším podnetom sa súd zaoberal začiatkom júla, pričom prokurátor navrhol odročenie celej kauzy z dôvodu, že rozhodnutie Kemalovej vlády bolo v súlade so zákonom, no súčasný prezident ho môže zmeniť jednoduchým spôsobom – vydaním prezidentského dekrétu.

Najvyšší správny súd napokon v piatok 10. júla nariadenie z roku 1934 anuloval a Erdoğan vzápätí podpísal dekrét o premene múzea na mešitu. Do správy ju dostalo Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet) s tým, že prvé verejné modlitby sa tam majú konať už v piatok 24. júla.


Moslimská žena odetá v tureckej vlajke oslavuje rozhodnutie o zmene statusu Hagie Sofie z múzea na mešitu. Foto – TASR/AP

Keďže Istanbul nedostatkom mešít rozhodne netrpí, odborníci nepochybujú o tom, že dianie okolo Hagie Sofie je len demonštráciou sily prezidenta Erdoğana – navonok k USA a EÚ, aj dovnútra smerom k tým voličom, ktorí odmietajú Atatürkov sekularizmus a inklinujú k islamizácii tureckej spoločnosti. Práve o tých sa Erdoğan a strana AKP usilujú.

Sebavedomý postoj turecký prezident demonštroval aj tvrdými slovami, ktorými reagoval na prejavy nesúhlasu: „Obvinenia, ktoré opätovne smerujú proti našej krajine v súvislosti so zmenou štatútu Hagie Sofie, sú priamym útokom na našu suverenitu.“

Podobný tón zvolil aj generálny sekretár MHP İsmet Büyükataman, ktorý obvinil konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja z prekračovania svojich kompetencií. Podľa Büyükatamana sa počas celých storočí nijaký patriarcha neodvážil kritizovať to, že Hagia Sofia slúži ako mešita.

Zmierlivejší bol Erdoğanov hovorca Ibrahim Kalın, ktorý vyhlásil, že Hagia Sofia bude aj naďalej otvorená návštevníkom z celého sveta a že status mešity neuberá nič z jej rozmeru pamiatky svetového dedičstva. „Všetky naše veľké mešity, ako je Modrá, Fatihova či Sulejmanova mešita, sú otvorené tak návštevníkom, ako aj veriacim,“ povedal Kalın, podľa ktorého je to tak aj v prípade slávnych kresťanských chrámov.   


Interiér Hagie Sofie. Foto – TASR/AP

Čo je Hagia Sofia

Najvýznamnejšia a najveľkolepejšia pamiatka byzantskej architektúry bola až do postavenia Baziliky sv. Petra v Ríme v 16. storočí najväčším kresťanským chrámom na svete.

S výstavbou pôvodného chrámu sa začalo v roku 330 po založení Konštantínopolu. Rozľahlá päťloďová bazilika bola nazývaná Megalé Ekklésia (Veľký kostol), názov Hagia Sofia sa v literárnych prameňoch objavil až okolo roku 430. Chrám najprv začiatkom 5. storočia poškodil požiar a v roku 532 bol počas povstania Nika! úplne zničený.   

Súčasná stavba bola vybudovaná v období vlády Justiniána I. Veľkého v rokoch 532 – 537 a dlhé storočia dominovala nad celým mestom. Napriek viacerým zmenám a opravám si svoju podobu zo 6. storočia zachovala do súčasnosti. Až do dobytia Konštantínopola v roku 1453 slúžila ako kresťanský chrám, miesto korunovácie byzantských cisárov a konania cirkevných koncilov.

Po dobytí Konštantínopola dal sultán Mehmed II. Fatih chrám premeniť na mešitu; boli odstránené kresťanské relikvie a oltáre, mozaiková výzdoba bola začiatkom 17. storočia prekrytá omietkami alebo zničená. V 16. storočí boli pristavané štyri minarety a začiatkom 17. storočia vznikli v jej blízkosti mauzóleá sultánov. Celá stavba bola reštaurovaná v rokoch 1847 – 49. V tomto období vzniklo aj osem monumentálnych terčov zdobených islamskou kaligrafiou.

V roku 1931 bola mešita sekularizovaná (podľa niektorých zdrojov sa tak stalo až v roku 1934) a až do júla 2020 slúžila ako múzeum. V roku 1985 bola Hagia Sofia spolu s ďalšími pamiatkami v Istanbule zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Spracované podľa hesla Hagia Sofia v Encyklopédii Beliana.

Na tvorbe článku sa spolupodieľal aj otec Ján Krupa.

Odporúčame

Prečo je potrebné hovoriť o genocíde Arménov

Prečo je potrebné hovoriť o genocíde Arménov

Moderné Turecko má, rovnako ako iné krajiny, svoje temné historické stránky. Reflexia brutálnej série postupov, akými sa v minulosti vysporiadalo s etnickými a náboženskými menšinami na svojom území, a spôsob, akým ho v súčasnosti interpretuje, v ničom nepripomína postoje vyspelých národov, ktoré po...