Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
30. júl 2020

Hagia Sofia

Prečo nám osud baziliky premenenej na mešitu nesmie byť ľahostajný

Turecký prezident sa správa ako Mehmed Dobyvateľ. Oficiálne chváli Všemohúceho, no v skutočnosti sa sám usiluje o všemohúcnosť.

Prečo nám osud baziliky premenenej na mešitu nesmie byť ľahostajný

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s manželkou počas minulotýždňovej návštevy Hagie Sofie. Foto - TASR/AP

Napriek protestom z celého sveta turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan minulý piatok napoludnie osobne otvoril moslimské modlitby v istanbulskej Hagii Sofii.

Viachodinovou recitáciou Koránu a modlitbami bola starocirkevná bazilika, ktorej kresťanský príbeh sa písal v rokoch 360 až 1453 a počas ostatných 86 rokov bola múzeom, opäť transformovaná na mešitu. Na túto udalosť turecký prezident dokonca pozval aj pápeža Františka.

Erdoğan už deň predtým v sprievode svojej manželky, ministra pre kultúru a turizmus a prezidenta Diyanetu (štátneho úradu pre náboženské záležitosti), prišiel do Hagie Sofie, aby osobne skontroloval prípravy na piatkovú modlitbu. Prezident Diyanetu zároveň vymenoval troch imámov a piatich muezínov. 

Kresťanské mozaiky Panny Márie Bohorodičky a archanjela Gabriela s rozmermi 6,5 a 7,5 metra, ktoré sa nachádzajú v apside, boli počas tejto návštevy zakryté a podľa vyjadrenia tureckej vlády i Diyanetu to takto bude počas každých moslimských modlitieb. V ostatné dni budú pre turistov mozaiky odkryté.

Uvidíme, či vzhľadom na premenu Hagie Sofie z múzea na mešitu sa skoncuje s vyberaním vstupného, pretože do mešity slobodno vstupovať bezplatne.  


Na fotografiách vidno spôsob prekrývania kresťanských mozaík počas moslimských modlitieb. Foto - TASR/AP  

Hagia Sofia bola až do postavenia Baziliky svätého Petra v Ríme v 16. storočí najväčším kresťanským chrámom na svete. Stáročia slúžila ako katedrála konštantínopolského patriarchu a korunovačný chrám byzantských cisárov.

Po opätovnej transformácii na mešitu sa teraz oficiálne nazýva Veľká mešita Hagia Sofia (Ayasofya-i kebir cami-i serifi), keďže po dobytí Konštantínopolu sultánom Mehmedom II. v roku 1453 bola do roku 1934 využívaná ako ríšska mešita Osmanov.

Centrálnou postavou príbehu zmeny statusu Hagie Sofie z mešity na múzeum v 30. rokoch minulého storočia bol Thomas Whittemore (1871 – 1950), ktorý založil Byzantine Institute of America a vedel využiť pre svoje plány politické záujmy Mustafu Kemala Atatürka.

Vo svojich memoároch Whittemore opísal, čo sa dialo, keď sa stretol s Atatürkom a nadchol ho pre myšlienku premeny Hagie Sofie z mešity na múzeum: „Hagia Sofia bola mešitou v deň, keď som s ním mal rozhovor. Keď som v nasledujúce ráno prišiel k Hagii Sofii, na jej dverách už visel plagát s nápisom: Múzeum je z dôvodu reštaurátorských prác zatvorené.“  

Atatürk mal tri motívy pre svoj senzačný krok: nadácia Sultan Fatih Ayasofya Han ako vlastníčka tejto sakrálnej stavby bola pred konkurzom z dôvodu vysokých nákladov na jej údržbu; 9. februára 1934 došlo v Aténach k podpísaniu Balkánskeho paktu medzi Gréckom, Tureckom, Rumunskom a Juhosláviou proti revizionistickým úsiliam Bulharska a zmena statusu Hagie Sofie na múzeum sa musela páčiť zmluvným partnerom, najmä Grécku; a v neposlednom rade Atatürkovi išlo aj o pozitívnu odozvu na Západe, kde bola premena Hagie Sofie z mešity na múzeum hodnotená ako pozitívny krok smerom k sekulárnemu „európskemu“ pohľadu na štát.

V roku 1931 boli zastavené moslimské bohoslužby v Hagii Sofii a pracovníci Byzantine Institute of America následné štyri roky pracovali na odkrývaní pôvodných kresťanských mozaík.

V auguste 1934 delegácia pod vedením generálneho riaditeľa múzeí v Istanbule Aziza Ogana navštívila „stavenisko“ a 24. novembra 1934 ministerská rada definitívne schválila rozhodnutie, ktorým bola Hagia Sofia oficiálne vyhlásená za múzeum.

Toto rozhodnutie malo v Turecku celé desaťročia zostať kontroverznou témou. Odporcovia sa pohoršovali napríklad aj na Atatürkovom podpise, lebo znel „K. Atatürk“, hoci zakladateľ moderného tureckého štátu vtedy ešte nepoužíval čestné prímeno „Atatürk“, ale za normálnych okolností sa podpisoval ako Gazi („Víťazný“) Mustafa Kemal.

Inzercia

Zmena statusu Hagie Sofie prebehla rýchlo. Ako dosvedčuje zápisnica zo stretnutia medzi istanbulským primátorom, generálnym riaditeľom „duchovných nadácií“ a generálnym riaditeľom centrálnej správy múzeí, Hagia Sofia bola prevedená z kompetencie oddelenia „Nadácie“ do právomoci oddelenia „Múzeá“.

Oficiálne otvorenie Hagie Sofie ako múzea sa uskutočnilo 1. februára 1935.


Premena Hagie Sofie späť na mešitu sa stretla s oslavnými reakciami Erdoganových podporovateľov. Foto - TASR/AP

V predvečer opätovnej premeny Hagie Sofie na mešitu komentátor nemeckého katolíckeho týždenníka Die Tagespost Stephan Baier napísal:

„Je to akt privlastnenia si cudzieho majetku: v zajtrajší piatok sa prvý raz od roku 1934 bude konať moslimská piatková modlitba v istanbulskej Hagii Sofii. Prezident Recep Tayyip Erdoğan bude ako hviezdny hosť pri tom. Oficiálne budú chváliť Všemohúceho, no v skutočnosti budú oslavovať prezidenta, ktorý sa usiluje o všemohúcnosť. Erdoğan dlho váhal, ale napokon ustúpil nátlaku islamistov a nariadil transformáciu Hagie Sofie na mešitu. 

V piatok príde Erdoğan na modlitbu do Hagie Sofie – podobne ako sultán Mehmed Dobyvateľ, keď 29. mája 1453 dobyl Konštantínopol a jeho vojaci plienili a znásilňovali v meste na Bospore. Všetci, ktorí doteraz nevideli alebo nechceli vidieť, budú mať pred očami nové Turecko, Erdoğan víziu krajiny v tradícii Osmanov, s hlavou štátu v nástupníctve Mehmeda Dobyvateľa.“

Premena Hagie Sofie na mešitu je zaiste politickou, kultúrnou i duchovnou katastrofou. Neutrálny status Hagie Sofie ako múzea síce neuspokojoval ani kresťanov ani moslimov, ale naďalej existovala šanca pre obe strany spájať svoju kultúrnu pamäť s touto premodlenou budovou.

V prvom tisícročí cisári sídliaci v Konštantínopole zvolávali ekumenické koncily, ktorých vierouka je dodnes spoločným dedičstvom pravoslávnych a katolíkov. Napríklad cisár Justinián Veľký, ktorý v roku 537 dokončil výstavbu Hagie Sofie do jej súčasnej podoby, zvolal piaty ekumenický koncil (553), ktorého vieroučné rozhodnutia akceptoval aj rímsky pápež Vigílius.

Grécky pravoslávny teológ Grigorios Larentzakis upozornil, že „Hagia Sofia je naším spoločným príbehom a naším spoločných dedičstvom.“ A má pravdu. Veď táto bazilika bola vo svojej súčasnej podobe postavená päť storočí pred Veľkou schizmou, ktorá sa obvykle datuje do roku 1054.

A okrem toho v roku 1453, keď Turci dobyli Konštantínopol, rímsky pápež a ekumenický patriarcha boli v cirkevnom spoločenstve, ktoré obnovili na Florentskom koncile (1439).  

Viac aktívneho záujmu celého kresťanstva pri Hagii Sofii by podľa Larentzakisa predstavovalo dôležitý a dôveru vzbudzujúci ekumenický krok smerom k dosiahnutiu plného cirkevného spoločenstva.

Proti premene Hagie Sofie na mešitu protestovali aj moslimovia

Protestné stanovisko Svetovej rady cirkví, ktoré bolo 11. júla zaslané tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi, podporili aj niektoré moslimské autority.  

„Keď bola Hagia Sofia múzeom, bola symbolom úcty k náboženským presvedčeniam a príkladom mieru. Ako moslim, rovnako ako mnohí ďalší na celom svete, sa modlíme, aby Hagia Sofia v Turecku zostala tým, čím bola od roku 1934 – križovatkou poznania, svetla, múdrosti a mieru pre celé ľudstvo,“ uviedol v liste riaditeľ Moslimskej nadácie v Ženeve Hafid Ouardiri.

„V uznaní kultúrnej a duchovnej hodnoty, ktorú Hagia Sofia predstavuje pre ľudstvo celého sveta, podporujeme vašu výzvu, aby sa vyhlo rozdeleniam a podporovala sa vzájomná úcta a porozumenie medzi všetkými náboženstvami,“ napísal Mohamed Abdel Salam, ktorý je poradcom veľkého imáma mešity Al-Azhar Ahmada Al-Tayyeba.

Na tvorbe článku sa spolupodieľal aj Imrich Gazda. 

Odporúčame