Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
22. september 2020

Cirkev v čase korony

Veriaci sa po prvej vlne do kostolov vrátili, no opäť sa vytrácajú

Na poctivé zhodnotenie duchovných dôsledkov koronakrízy nebol čas, cirkev už rieši druhú vlnu.

Veriaci sa po prvej vlne do kostolov vrátili, no opäť sa vytrácajú

Ilustračné foto – TASR/AP

Priestor na zhodnotenie toho, čo bolo, a prípravu na to, čo príde, bol minimálny. Ako ho cirkev využila?

Už o niekoľko dní, 3. októbra, pápež František nad hrobom svätého Františka z Assisi podpíše novú encykliku o bratstve a sociálnom priateľstve s názvom Fratelli tutti, v ktorej by mal predstaviť svoju víziu cirkvi a spoločnosti ovplyvnenej pandémiou.

Z cirkevných špičiek sa doteraz k tejto téme najkomplexnejšie vyjadrili dvaja kardináli – arcibiskup Luxemburgu a predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) Jean-Claude Hollerich a prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robert Sarah.

„Myslím na moju krajinu: bude nás menej. Pretože všetci tí, ktorí nechodia na omšu, pretože doteraz prichádzali iba z kultúrnych dôvodov, títo ,kultúrni katolíci‘, či už sprava, alebo zľava, už viac neprídu. Zistili, že život je veľmi pohodlný. Môžu si veľmi dobre žiť aj bez toho, žeby museli prichádzať do kostola. Aj počty na prvých svätých prijímaniach a vyučovaní katechizmus poklesnú, je to takmer isté,“ načrtol budúcnosť cirkvi v Luxemburskom veľkovojvodstve v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano kardinál Hollerich.

Zdôraznil však, že jeho slová nemajú byť vnímané ako vyplakávanie. „Tento vývoj by sme tu mali aj bez pandémie. Možno by sme ho len oddialili o desať rokov. Prišli sme do bodu, keď cirkev musí byť pokornejšou, čo nám umožní lepšie sa organizovať, byť viac kresťanmi, pretože ináč táto kresťanská kultúra, tento len kultúrny katolicizmus bez vnútornej vitálnosti dlho neprežije,“ vyzval k vnútornej konverzii kardinál Hollerich a na inom mieste rozhovoru opätovne zdôraznil: „Potrebujeme evanjelizáciu, ktorá ide do hĺbky. Potrebujeme zmenu, potrebujeme počúvať Kristov hlas, ktorý nás pozýva k hlbokej zmene.“ 

Vo Francúzsku zaznamenali výrazný pokles

Duchovné dôsledky pandémie vo Francúzsku pred niekoľkými dňami priblížil katolícky týždenník Famille chrétienne. Na nedeľné bohoslužby podľa rektora katedrály Notre Dame v Paríži Patricka Chauveta v poslednom čase prichádza o 30 % menej veriacich. Nielen v hlavnom meste, ale na celonárodnej úrovni. Situácia je o to vážnejšia, že ich návštevnosť bola už predtým na veľmi nízkej úrovni, napríklad v roku 2012 len sedem percent Francúzov priznalo, že si v nedeľu nájdu cestu do kostola.

Aké sú dôvody aktuálneho poklesu? Niektorí, najmä starší veriaci sa obávajú nákazy, iným prekážajú striktné protiepidemické opatrenia v kostoloch, no sú aj takí, ktorí sa uspokoja s bohoslužbou na internete v pohodlí domova. V pestrej ponuke streamovaných omší, ktoré počas prvej vlny pandémie zažili boom, sa ľudia naučili vyberať si podľa kvality kazateľa či hudobného sprievodu, kritizuje francúzsky biskup Bernard Ginoux.

„Kresťanstvo je však náboženstvo Vtelenia, patrí k nemu osobné stretnutie s Pánom a tiež so spoločenstvom veriacich, ktoré je Kristovým telom,“ zdôrazňuje biskup juhofrancúzskej diecézy Montauban a pripomína, že účasť na liturgii prostredníctvom médií je povolená len za vážnych okolností.         


Sväté prijímanie počas omše v talianskom Giussane 18. mája 2020. Foto – TASR/AP

„Vráťme sa s radosťou k Eucharistii!“ vyzval v liste, ktorého obsah osobne schválil aj pápež František, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robert Sarah. „Len čo to okolnosti umožňujú, je potrebné a nevyhnutné vrátiť sa k normálnosti kresťanského života, v ktorom je budova kostola domom, a slávenie liturgie, osobitne Eucharistie, vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila‘ (Sacrosanctum Concilium, 10).“

Kardinál v liste vyzdvihol, že cirkev počas prvej vlny pandémie ukázala veľký zmysel pre zodpovednosť, spolupracovala so štátnymi predstaviteľmi a odborníkmi, a keď to bolo nevyhnutné, biskupi dokázali prijať aj také ťažké rozhodnutia, ako bol zákaz účasti veriacich na svätých omšiach. Zároveň ich však vyzval, aby nenechali občianske autority zasahovať do liturgických noriem a oponovali názoru, že účasť na slávení Eucharistie je na rovnakej – či dokonca nižšej – úrovni ako masové podujatie rekreačného charakteru. 

Inzercia

Situácia na Slovensku

Obava, či sa veriaci po dvoch mesiacoch neslávenia verejných bohoslužieb opäť v plnom počte vrátia do kostolov, vládla aj medzi slovenskými biskupmi. „Áno, spočiatku sme mali obavy, lebo prvé dni a týždne naznačovali, že do chrámu chodí menej veriacich. A to napriek zrušeniu dišpenzu od povinnej účasti na bohoslužbách v nedele a prikázané sviatky. Ale po jednom-dvoch mesiacoch sme už mohli konštatovať, že nie je výrazný rozdiel v účasti veriacich pred prvou vlnou pandémie a po nej,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara v Postoj TV.

Podobné hlasy zaznievajú aj z terénu. Keď sme sa v polovici júna, teda viac ako mesiac po obnovení verejných bohoslužieb, pýtali katolíckych, evanjelických či kalvínskych duchovných, či vnímajú pokles účasti na bohoslužbách, zväčša odpovedali „áno“. Viacerí spomínali približne pätinový úbytok, no najmä katolícki kňazi zdôrazňovali, že časť veriacich ešte stále „využíva“ dišpenz od povinnej účasti na nedeľných a sviatočných bohoslužbách. Ten biskupi zrušili 17. júna.

Keď sme ich s rovnakou otázkou oslovili pred niekoľkými dňami, konštatovali, že do kostola veriaci opäť prichádzajú v takmer plnom počte. Niektoré tváre síce úplne prestali vídať, ale ide skôr o jednotlivcov. Zdá sa teda, že „francúzsky scenár“ Slovensku nehrozí.

Evanjelický farár z Kežmarku Roman Porubän si navyše všimol väčšiu prajnosť zo strany veriacich, ktorí si uvedomujú finančné výpadky farností a cirkevných zborov počas prvej vlny pandémie. „Keďže si v cirkevnom zbore vedieme presné štatistiky návštevnosti bohoslužieb, tak priemer za mesiace júl a august sa oproti minulému roku nezmenil. No výška ofier je oproti minulému roku počas týchto dvoch mesiacov vyššia,“ hovorí farár Porubän. 

Na druhej strane, výzva kardinála Saraha či biskupa Ginouxa je aktuálna aj u nás. „Sú veriaci, ktorí aj teraz dávajú prednosť sledovaniu svätých omší v médiách. Osobne som to však v našej farnosti počul len od niekoľkých. Je to možno aj preto, lebo niektoré farnosti aj po otvorení kostolov naďalej prenášajú sväté omše cez rôzne typy médií. Zrejme chceli takto vyjsť v ústrety najmä starším a chorým,“ zamýšľa sa vranovský dekan Štefan Albičuk. 

Posledné dni však naznačujú, že prenosy svätých omší, od ktorých sa niektorí nestihli odnaučiť, začnú byť opäť žiadané. Z objektívnych dôvodov. „Uplynulú nedeľu bolo na svätých omšiach badateľne menej ľudí. V okrese Námestovo, aj priamo v našej obci, sa už dosť vezieme na druhej vlne korony. Vo farnosti máme viac ako desať pozitívnych prípadov, v dôsledku čoho je veľa ľudí v izolácii. Aj podľa slov pána kostolníka postávalo pred kostolom oveľa viac ľudí ako obyčajne, pravdepodobne zo strachu pred nákazou,“ hodnotí aktuálnu situáciu v oranžovom námestovskom okrese správca farnosti Oravské Veselé Milan Prídavok.

Pokles veriacich na nedeľných bohoslužbách si už všimol aj devínsky farár Marián Gavenda. „Postrehol som tiež jeden zaujímavý paradox: kým v kostole všetci dodržiavajú protiepidemické opatrenia, len čo vyjdú von, zložia si rúška, družne debatujú a po sobášnej omši neváhajú vystískať a vybozkávať nevestu aj ženícha,“ hovorí Gavenda.    

S nástupom druhej vlny KBS vypracovala semafor, ktorým sa majú riadiť všetky farnosti. Podobné pokyny pre cirkevné zbory zverejnila aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku.

Hovorca Kramara zdôrazňuje, že „kto sa cíti ohrozený, trpí chronickými onemocneniami alebo sa stará o príbuzných, ktorí patria do rizikovej kategórie osôb, môže zostať doma a sledovať bohoslužby prostredníctvom médií“. Nad opätovným udelením všeobecného dišpenzu, ako to bolo počas prvej vlny, však zatiaľ katolícki biskupi neuvažujú.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame