Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
06. október 2020

Nová encyklika

K budovaniu bratského sveta oslavné hlasy zľava nestačia

Pápež František nabáda k dialógu, ktorý sa občas nedarí ani jemu samému. To však neznamená, že jeho výzva je chybná.

K budovaniu bratského sveta oslavné hlasy zľava nestačia

Niekdajší bolívijský prezident Evo Morales s pápežom Františkom počas stretnutia ľudových hnutí v Santa Cruz v roku 2015. Foto - TASR/AP

Po sociálnej encyklike Laudato si´ o starostlivosti o náš spoločný domov (2015) napísal pápež František ďalšiu sociálnu encykliku Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve. Jedinou „nesociálnou“ encyklikou súčasného pápeža tak nateraz ostáva jeho prvá encyklika Lumen fidei o viere (2013). Tú však „zdedil“ takmer hotovú po Benediktovi XVI., ktorý opustil pápežský stolec ešte pred jej vydaním. Urobil tak až jeho nástupca.

„Znamenia čias jasne ukazujú, že ľudské bratstvo a starostlivosť o stvorenstvo tvoria jedinú cestu k celostnému rozvoju a pokoju, ktorú už naznačili svätí pápeži Ján XXIII., Pavol VI. a Ján Pavol II.,“ povedal pápež František o Laudato si´Fratelli tutti po nedeľnej modlitbe Anjel Pána, čím potvrdil, že obe encykliky inšpirované svätým Františkom z Assisi treba čítať, chápať a interpretovať ako jeden celok.

Napokon, aj samotná štruktúra dokumentov je zrkadlovitá. Začínajú sa vyzdvihnutím posolstva svätého Františka a spomenutím sekundárneho inšpirátora: v prípade Laudato si´ to bol konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej, vo Fratelli tutti sa pápež František cíti „obzvlášť podnietený“ (čl. 5) veľkým imámom káhirskej univerzity Al-Azhar Ahmedom Al-Tajíbom, s ktorým pred dvoma rokmi podpísal Dokument o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete.  

Obe encykliky sa končia dvojicou modlitieb: v Laudato si´ sú to Modlitba za našu zem a Modlitba kresťanov a celého stvorenia, vo Fratelli tutti Modlitba k Stvoriteľovi a Ekumenická kresťanská modlitba.

Hlbšie analýzy nového pápežského dokumentu sa ešte len budú postupne objavovať. Nesporne dôjde na kritickú diskusiu o tvrdení, že „právo na súkromné vlastníctvo možno považovať iba za sekundárne prirodzené právo, odvodené od princípu všeobecného určenia stvorených dobier“ (čl. 120), o osobitnom význame ľudových hnutí (movimientos populares), ktorých najvýraznejšími tvárami donedávna boli socialistickí populisti ako bývalý bolívijský prezident Evo Morales a jeho ekvádorský kolega Raffael Correa (čl. 169), či o návrhu na reformu OSN (čl. 173 – 175).

Už teraz je ale jedno isté: tí, ktorí chválili Laudato si´, budú chváliť aj Fratelli tutti. No a tí, ktorí kritizovali vtedy, budú aj teraz.

„Je to ohromný a radikálny sociálny dokument,“ nadchýna sa nad novou encyklikou ekologický aktivista Carlo Petrin. Len pred niekoľkými týždňami v Taliansku vyšiel jeho knižný rozhovor s pápežom Františkom TerraFutura (Zem budúcnosti).

Inzercia

„Nadprirodzený rozmer úplne absentuje, rovnako ako absentuje zdôraznenie nevyhnutnosti prináležania ku Kristovmu mystickému telu, ktorým je Svätá cirkev pre dosiahnutie večnej spásy,“ kritizuje arcibiskup Carlo Maria Viganò.

Obidva opačné tábory pritom spája jedna podstatná skutočnosť – na pápežovi vidia len to, čo zapadá do ich interpretačného rámca, teda jeho úsilie o bratskejší a spravodlivejší svet. Akoby sa tým celá osobnosť súčasného pontifika vyčerpávala.

Áno, sčasti si za to môže aj on sám. Pristane na knižný rozhovor s agnostikom Petrinom, opätovne poskytne novinové interview ateistovi Eugeniovi Scalfarimu, ktorý opakovane prekrúca slová svojho respondenta, nechá sa slávnym režisérom Wimom Wendersom nahovoriť na účinkovanie v dokumente, ktorý ho – slovami Brada Minera – vykreslí ako „význačného planetárneho bojovníka za sociálnu spravodlivosť“. No kým na oslavné hlasy zľava si čas nájde, kritici sprava sa o kúsok Františkovej pozornosti usilujú márne.

Keď dialóg, tak dialóg. Keď bratstvo, tak bratstvo. Nie selektívne, ale so všetkými, ktorí prejavia dobrú vôľu. Veď práve to je hlavný odkaz novej encykliky, ktorej celá druhá kapitola je venovaná príkladu dobrého Samaritána. Podobenstvo o ňom sa na rímskokatolíckych bohoslužbách čítalo práve v pondelok, v deň liturgickej spomienky na „apoštolku milosrdenstva“ Faustínu Kowalskú.

Ježiš dal nábožensky druhotriedneho Samaritána za príklad nie preto, že bol Samaritán, ale preto, že bol milosrdnejší ako nábožensky prvotriedny kňaz s levitom. Odkaz tohto podobenstva vtkaný do aktuálnej encykliky je jasný: nemožno paušalizovať, vylučovať, skartovať, lebo práve tí, ktorí sú v našich očiach najhriešnejší, môžu mať v sebe viac lásky, bratskosti a milosrdenstva, ako tí najdokonalejší.   

Inzercia

Inzercia

Odporúčame