Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
25. október 2020

Kresťanské nebo

Záhada svätého Demetera: ide o jedného či o dvoch svätcov?

V skorých podaniach sa objavujú dvaja svätci s tým istým menom: svätý diakon Demeter a svätý Demeter Solúnsky. Je však možné, že ide o jednu osobu.

Záhada svätého Demetera: ide o jedného či o dvoch svätcov?

Manuel Panselinos: Svätý Demeter (1290 – 1310). Zdroj: Wikimedia

V latinskom obrade 9. apríla a v gréckom obrade 26. októbra sa slávi pamiatka svätého (veľko)mučeníka Demetera.

Z lexikónov svätých sa dozvedáme, že svätý Demeter je patrónom Solúna, jeho kult siaha do 5. storočia a bol významným patrónom byzantských vojakov. Ďalej čítame, že asi v roku 304, počas vlády cisára Maximiána, podstúpil mučenícku smrť v panónskom meste Sirmium, teda jeho solúnsky pôvod nie je vôbec istý.

Tieto informácie sú kompilátom z rozličných historických a hagiografických zdrojov, ktoré sprostredkúvajú nejednotný a nedostatočný obraz o Demeterovi, predovšetkým však o vzniku jeho kultu. Historici intenzívne diskutujú najmä o otázke, kde a kedy sa začalo uctievanie svätého Demetera.

Zatiaľ čo miestny solúnsky výskum sa prikláňa ku skorému začiatku Demeterovho kultu, externý výskum, ktorý je naladený skôr kriticky, vidí spoľahlivé dôkazy o uctievaní tohto svätca v Solúne až v neskoršom období.

Výskum ranej histórie Demeterovho kultu musí zápasiť s veľkým problémom: v skorých podaniach sa objavujú dvaja svätci s týmto menom: svätý diakon Demeter, ktorý pôsobil a zomrel v meste Sirmium (dnešná Sremska Mitrovica v Srbsku) a svätý Demeter Solúnsky.

Rané martyrológiá potvrdzujú, že sirmijský Demeter je starší, uctievanie svätca s týmto menom v Sirmiu možno doložiť skoršie ako v Solúne.

Sýrsky kalendár mučeníkov, ktorý je z roku 411, však siaha po gréckom súpise spred roku 360, pre 9. apríl uvádza: ἐν Σιρμίῳ Δημήτριος - in Sirmium Demetrius. V Martyrologium Hieronymianum, ktoré bolo spísané v Ríme v rokoch 431 až 450, sa pre 9. apríl poznamenáva: in Sirmia Demetri diaconi. Panónsky Demeter bol teda diakonom.

V týchto skorých kalendároch chýbajú zmienky o Demetrovi Solúnskom, hoci sa v nich spomínajú iní svätí tohto mesta. Spoľahlivé písomné zmienky o solúnskom Demeterovi sú oveľa neskoršie. Najstaršia, objavená v solúnskom chráme Hagios Demetrios, je z obdobia vlády cisára Justiniána I. (527 – 565). Obrazy svätého Demetera v Solúne nachádzame až v 6. storočí.

Inzercia

Hippolyte Delehaye predniesol hypotézu, že Demeterov kult vznikol v meste Sirmium. Neskôr boli relikvie tohto svätca prenesené do Solúna, čo by vysvetľovalo aj absenciu skorého uctievania Demetera v Solúne. Zabudlo sa, že pôvodne to bol diakon, postupom času sa z Demetera stal vysoký úradník, ktorý pochádzal zo Solúna.

Pohnútkou prenesenia Demeterových relikvií do Solúna mohlo byť dobytie Sirmia Húnmi v roku 441. V tejto dobe došlo k preloženiu sídla prefektúry Illyricum zo Sirmia do Solúna. Byzantský sviatok svätého Demetera 26. októbra mohol vyzdvihovať deň prenesenia Demeterových relikvií do Solúna, zatiaľ čo 9. apríl bol dňom Demeterovho umučenia v Sirmiu.

S touto hypotézou mali problém predovšetkým grécki historici, pretože Demetera zdegradovala na svätca importovaného z Balkánu a odňala mu jeho solúnsku identitu. Preto zdôrazňovali historickosť tohto svätca, faktickosť jeho umučenia v roku 304. Zároveň v odpovedi na spomenutú hypotézu navrhovali scenár dvoch nezávislých kultov tohto mučeníka, ktoré postupne splynuli. Pôvodne mali existovať dvaja rôzni svätci, diakon Demeter Sirmijský a vysoký úradník zo senátorskej rodiny Demeter Solúnsky. Po dobytí Sirmia Hunmi v roku 441 mal tamojší Demeterov kult zaniknúť. K jeho obnoveniu, no tentoraz podľa modelu kultu Demetera Solúnskeho, malo dôjsť v justiniánskej ére (527 – 565), keď Sirmium bolo opäť súčasťou Byzantskej ríše.

Franz Alto Bauer pripúšťa, že téza gréckych historikov vysvetľuje lepšie pôvod dvoch rôznych Demeterov, diakona a vysokého úradníka, no núti nás predpokladať veľmi nepravdepodobné uctievanie dvoch rovnomenných svätcov v dvoch mestách tej istej prefektúry. Vysoko pravdepodobné je prenesenie panónskeho Demetera do Solúna, ako nedávno ukázal Peter Tóth, ktorý ako prvý hľadal porovnateľné prenesenia svätých v panónskej oblasti. A skutočne: prenesie relikvií z dôvodu barbarských vpádov nebolo ojedinelým prípadom.

Svätý Kvirín, biskup Siscie, dnešný Sisak v Chorvátsku, bol začiatkom 5. storočia prenesený do Ríma z dôvodu invázie Hunov. Svätý Hermagoras, prvý biskup Akvileje, popravený v Sirmiu, sa takisto až na začiatku 5. storočia vrátil cez Belehrad do Akvileje. Svätá Anastázia, ktorá takisto podstúpila mučeníctvo v Sirmiu, bola úspešne naturalizovaná v Ríme, pričom jej pomohla existencia staršieho titulárneho kostola s týmto menom.

Do Ríma došli aj panónski sochári Claudius, Nicostratus, Simpronianus a Castorius, známejší pod označením „štyria svätí korunovaní“. Vo večnom meste ich legendu spojili s legendou o štyroch miestnych svätých vojakoch.

Podľa názoru Franza Alta Bauera sa niečo podobné mohlo prihodiť aj svätému Demeterovi: z dôvodu vojnovej hrozby boli relikvie svätého Demetera prenesené zo Sirmia do Solúna, ktorého obyvateľstvo si Demetera postupne osvojilo a naturalizovalo rozprávaniami o solúnskom pôvode, poprave i pochovaní.

Odporúčame