Kresťanské nebo O dvoch slávnych ravennských biskupoch

Dvadsiateho júla sa v rímskom obrade slávi spomienka na svätého Apolinára, ktorý sa uctieva ako prvý biskup i ako prvý a jediný známy mučeník v Ravenne. Apolinár tam pôsobil pravdepodobne na prelome 2. a 3. storočia.

Aby to však nebolo také jednoduché, v legendami opradenom Passio sancti Apollinaris čítame, že Apolinár prišiel spolu s Petrom z Antiochie do Ríma a odtiaľ ho apoštol vyslal ako misionára do Ravenny, v ktorej pôsobil približne dvadsať rokov, kým nezomrel rukami vzbúrených pohanov okolo roku 75.

Apolinárov kult v starokresťanskej Ravenne dosvedčuje Martyrologium Hieronymianum (23. júl) a jedna kázeň svätého Petra Chryzológa, ktorý bol ravennským (arci)biskupom v prvej polovici 5. storočia. 

Epigraf zo 6. storočia v prístave Classe pri Ravenne uvádza miesto pochovania tohto svätca (Bazilika svätého Apolinára v Classe). V dobe saracénskych vpádov však Apolinárovo telo preniesli do novej Baziliky sv. Apolinára v Ravenne (Basilica Sant’Apollinare Nuovo).  

Najslávnejší ravennský (arci)biskup

V roku 1729 pápež Benedikt XIII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi svätého Petra, ktorý bol (arci)biskupom Ravenny v prvej polovici 5. storočia za vlády cisára Valentiniana III., namiesto ktorého vládla ako regentka jeho matka Galla Placidia. V tom období Ravenna prežívala vrcholný rozkvet. Augusta pozývala byzantských umelcov, ktorí postavili v meste mnohé cirkevné stavby a vyzdobili ich nádhernými byzantskými mozaikami s výjavmi zo Starého i Nového zákona.

Jediným istým dátumom v Petrovej biografii je rok 449, v ktorom z pozície arcibiskupa cisárskeho mesta Západorímskej ríše poslal list konštantípolskému kňazovi a archimandritovi Eutychovi.

Peter v ňom odpovedal na Eutychovu žiadosť o intervenciu po tom, čo ho v roku 448 exkomunikovala stála synoda Konštantínopolského patriarchátu.

Eutychos totiž učil, že Ježiš Kristus nemôže mať dve prirodzenosti – božskú a ľudskú, že v momente vtelenia Kristus prestal byť spolupodstatný s Otcom, pred vtelením existovali dve prirodzenosti a po vtelení už len jedna, božská.

Po exkomunikácii sa Eutychos odvolal u pápeža Leva a vďaka vplyvu na konštantínopolskom cisárskom dvore získal možnosť opätovného procesu a nato zbavenie viny na Latrocinium Ephesinum v roku 449.

Pápež Lev, ktorý poznal problematiku Eutycha, odsúdil jeho názory v liste konštantínopolskému arcibiskupovi Flaviánovi (Tomus ad Flavianum). 

Peter v liste nabádal Eutycha, aby uposlúchol rozhodnutie rímskeho biskupa Leva (Epistola ad Eutychem).

Rezidovanie západorímskych vládcov v Ravenne vskutku umocnilo Petrovu biskupskú autoritu a viedlo k povýšeniu ravennského biskupského stolca počas Petrovho episkopátu na metropolitný (azda v roku 431), no Ravennská cirkev naďalej podliehala Rímu.    

Slávny kazateľ

Peter, ktorého spomienka sa slávi 30. júla, sa preslávil kazateľskou činnosťou, ktorá mu neskôr vyniesla prímeno Chryzológ, Zlatoslovný. To bolo vymyslené pravdepodobne ako nástroj propagandy v 7. storočí, keď Ravennská cirkev požadovala nezávislosť od Ríma. Inšpirácia prímenom Chryzostomos, Zlatoústy, ktoré sa pripisuje konštantínopolskému arcibiskupovi Jánovi († 407), je neodškriepiteľná.

Dnes sa uznáva za autentické Petrovo dielo jeden list (adresovaný Eutychovi) a 183 kázní, ktoré „sa vyznačujú starostlivou prípravou solídne vzdelaného rečníka, ľudskou vrelosťou a horlivosťou svätého človeka za Boha“ (B. Studer).

Petrove kázne svojimi príkladmi a narážkami odrážajú aj osobitnú situáciu Ravenny ako cisárskeho sídla, dôležitého prístavu a poľnohospodárskeho centra.

Petrovo bohaté kazateľské dielo nám zanechalo bohatú dokumentáciu o liturgii v Ravenne a o kultúre tohto mesta situovaného medzi Rímom a severným Talianskom.

Ide väčšinou o homílie na evanjeliové pasáže, ale aj na Pavlove listy, žalmy, krstný symbol, Otčenáš, sviatky svätých, Vianoce, Epifániu, pôst, biskupské vysviacky, pokánie, Eucharistiu...

„Chryzológovo kázanie ukazuje kvalitného vykladača Písma, ktorý systematicky skúma posvätný text, počnúc jeho literárnym a historickým zmyslom, a postupne odkryje jeho najskrytejší prenesený zmysel, ktorý je sústredený na Božiu ekonómiu spásy, ako sa táto odráža v historických udalostiach hebrejského ľudu, pohanských národov i nového kresťanského pokolenia“ (V. Zangara).  

Vo svojom kázaní Peter vyzdvihoval myšlienku, že poslušnosť človeka voči Bohu nemá byť založená na strachu, ale láske: Boh nechce byť obávaný, ale milovaný.

Svätý Peter Chryzológ sa odobral zomrieť do svojho rodiska Imola, ktoré je situované 40 kilometrov západne od Ravenny. Preto sa jeho hrob nachádza v imolskej bazilike San Cassiano. Zlatoslovný sa narodil okolo roku 380 a do večnosti odišiel azda 3. decembra 450.