Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. september 2020

Svätý Hieronym

Celý život zasvätil prekladaniu Svätého písma

Dnešnou liturgickou spomienkou sa končí Rok Božieho slova.

Celý život zasvätil prekladaniu Svätého písma

Joos van Cleve, svätý Hieronym, 16. - 17. storočie. Zdroj: Wikipedia

Od prvej adventnej nedele (1. december 2019) do sviatku latinského cirkevného otca a učiteľa Hieronyma v rímskom obrade (30. september 2020) Katolícka cirkev slávila Rok Božieho slova.

Ako vysvetlili slovenskí biskupi, jedným z podnetov „venovať zvýšenú pozornosť Božiemu slovu“ bolo „1600. výročie smrti svätého Hieronyma, ktorý zasvätil celý svoj život prekladaniu Svätého písma do vtedajšej reči ľudu – do latinčiny. Svojím prekladom chcel sprístupniť Božie slovo všetkým ľuďom. Preto sa jeho preklad nazýva Vulgáta – čiže ‚všeobecne rozšírený‘“.

S Bibliou spätý životný príbeh svätého Hieronyma zmapovala nemecká historička Uta Heilová, ktorá vyučuje na Viedenskej univerzite. Jej príspevok o Hieronymovi, pôvodne publikovaný na internetovej stránke Nemeckej biblickej spoločnosti, prinášame v plnom znení:

Život

Literát, kňaz a askéta Sophronius Eusebius Hieronymus bol mimoriadnou osobnosťou neskorého kresťanského staroveku. Najmä jeho nový latinský preklad biblických spisov mal veľký vplyv (neskoršia Vulgáta), pretože ako vir trilinguis („trojjazyčný muž“: latinčina, gréčtina, hebrejčina) bol schopný pri prekladaní starozákonných spisov siahnuť okrem gréckej Septuaginty aj po hebrejskom texte, takže dokázal postaviť na nový základ latinské preklady, ktoré sa v jeho dobe rozchádzali.   

Hieronym sa narodil (asi v roku 347) v Stridone (neznáme miesto v Dalmácii) v zámožnej kresťanskej rodine, ktorá mu umožnila excelentné vzdelanie v Ríme. Keď po absolvovaní štúdií odcestoval do Trevíru, aby azda prevzal verejnú funkciu, v Galii rozšírené mníšstvo ho podnietilo k asketickému spôsobu života, ktorý bude viesť celý svoj život a aj dosť radikálne a polemicky brániť v mnohých spisoch.

V Akvileji sa Hieronym pripojil najskôr k skupine rovnako zmýšľajúcich klerikov okolo neskoršieho biskupa Chromácia, no potom sa z neznámych dôvodov vydal na dlhšiu cestu na Východ.    

V sýrskej Antiochii Hieronym žil pri kňazovi Evagriovi, ktorého spoznal už v Itálii. Evagrius mu dal k dispozícii vidiecky majetok „Maronia“, aby sa na pár rokov (375 – 377) stiahol z veľkomesta do „púšte Chalkis“.

V Antiochii bol Hieronym nielenže vysvätený za kňaza a Apolinárom z Laodicey oboznámený s exegézou, ale sa aj naučil grécky jazyk a na vidieckom majetku začal štúdium hebrejčiny pri konvertovanom židovi.

Ďalších významných gréckych teológov (napr. Gregora z Nazianzu a Gregora Nysského) Hieronym spoznal počas svojho pobytu v Konštantínopole (380 – 382) a v hlavnom meste začal svoju činnosť prekladateľa: preložil do latinčiny 45 Origenových exegetických homílií a Kroniku Euzébia Cézarejského vrátane jej pokračovania až do roku 378.

Asi tieto preklady viedli k tomu, že Hieronyma, keď sprevádzal delegáciu gréckych biskupov na synodu v roku 382 do Ríma, zamestnal rímsky biskup Damazus ako „sekretára“ a povzbudil ho k ďalšej prekladateľskej činnosti, predovšetkým k revízii latinského textu Biblie.

Hieronymovi sa podarila do Damazovej smrti (384) revízia evanjelií a Žaltára, no potom najmä pre osočovania jeho radikálneho asketického postoja utiekol aj s krúžkom rovnako zmýšľajúcich žien z Ríma na Východ. Po ceste po Palestíne a Egypte sa v roku 386 usadil v Betleheme a založil tam s Pavlou a jej dcérou Eustochium mníšske a kláštorné spoločenstvá. 

Až do svojej smrti 30. septembra 419/420 Hieronym pokračoval v prekladateľskej činnosti a okomentoval mnoho biblických spisov. V tomto a v obrane asketického spôsobu života spočíval jeho záujem. Na prudkej kontroverzii okolo náuky o Trojici v jeho dobe sa takmer nezúčastňoval. Do sporu okolo Origenovej ortodoxie, ktorý vypukol okolo roku 400, bol zatiahnutý len nedobrovoľne ako prekladateľ jeho spisov. Aj do sporu okolo Pelágiovej náuky o milosti bol zapletený len na Augustínovu žiadosť.

Hieronymovým zameraním bola práca s biblickým textom a jeho jazykové nadanie umožnilo revíziu latinského biblického textu, ktorá neskôr ako Vulgáta zostala štandardom až do znovuobjavenia pôvodného hebrejského a gréckeho textu v 15./16. storočí.

Preklady biblických spisov    

Hieronymova prekladateľská činnosti sa dá rozdeliť na tri fázy:

Rím

V Ríme Hieronym v roku 383 nanovo preložil štyri evanjeliá z gréčtiny do latinčiny. V roku 384 zrevidoval Žaltár podľa takého znenia Septuaginty, ktoré sa nenachádzalo v Hexaple. Podnetom k tomu bol možno prechod z gréčtiny na latinčinu ako liturgický jazyk počas Damazovho pontifikátu.

Betlehem: revízia podľa Hexaply

V Betleheme Hieronym začal revíziu textu spisov Starého zákona. Potreba existovala na jednej strane z dôvodu rozličných znení gréckeho prekladu, takzvanej Septuaginty (LXX), ktorú vyhotovili židia v predkresťanskom helenistickom období.

Hieronym informuje, že v jeho dobe sa v Egypte používalo Hesychiovo znenie LXX (inak neznáme), v Konštantínopole a Antiochii znenie kresťanského mučeníka Lukiána (dostupné v komentároch antiochijských exegétov) a v Palestíne Origenovo znenie z jeho Hexaply, ktorú rozšíril Euzébius Cézarejský.

Na druhej strane zjavne bolo ešte viac a väčších rozdielov v latinských verziách (v modernom výskume zhrnutých pod pojmom Vetus Latina) na Západe. 

Hieronym siahol najskôr po Origenovej Hexaple (ide o text Starého zákona v šiestich stĺpcoch: hebrejský text; hebrejský text v gréckom prepise; Akvilov grécky preklad; Symmachov grécky preklad; zrevidovaná Septuaginta; Theodotionov grécky preklad). 

Do Hexaply mohol Hieronym nahliadnuť v Cézarei. Podľa gréckeho znenia piateho stĺpca Hexaply Hieronym zrevidol latinský text Jóba, 1/2 Kroník, Žalmy (zachovali sa: Psalterium Gallicanum), Príslovia, Kazateľa a Pieseň piesní (zachovala sa). Možno Hieronym zrevidoval oveľa viac latinských prekladov, no žiaden z nich sa nezachoval.

Inzercia

Betlehem: revízia podľa hebrejského textu

V 90. rokoch 4. storočia začal Hieronym novú revíziu všetkých starozákonných kníh podľa hebrejského textu, aby latinský text nebol prekladom prekladu, ale aby bol založený priamo na hebrejskom texte.

Tento preklad sa presadil v priebehu stáročí pravdepodobne pre svoju lepšiu jazykovú podobu, bol zahrnutý do vydaní Biblie počas karolínskej reformy a aprobovaný na Tridentskom koncile v roku 1546 ako Vulgáta.

Hieronym sa usiloval opraviť chyby, ktoré urobili kopisti v priebehu tradovania textu (nedbanlivosťou alebo nedorozumeniami na základe chybného čítania hebrejského textu, nesprávne pochopenými symbolmi čísel, prevzatím marginálií do textu, vynechaniami, premiestneniami, zdvojeniami, chybnými prepismi mien) a tieto chyby robili potrebným nový preklad z hebrejčiny.

Hieronym prevzal aj Origenov systém textovej kritiky, čiže hviezdičkami (asteriskoi) vyznačoval nadbytky a krížikmi (obeloi) vynechania Septuaginty oproti hebrejskému textu.

Je kontroverzné, ako dobre Hieronym ovládal hebrejčinu. Po skôr kritických hodnoteniach (P. Nautin) sa v súčasnosti znovu vyššie cení jeho kompetencia (D. Brown; A. Kamesar, A. Fürst). Hieronym mal zjavne viacerých učiteľov a pri svojich prekladoch siahal po pomocníkoch (Bar Hanina).

Hieronym sa viackrát zásadne vyjadril k problému prekladania. Vo všeobecnosti uprednostňoval voľnejší preklad zameraný na zmysel, aby dostačoval jazykovým nárokom latinčiny, pri biblických textoch však teoreticky uprednostňoval preklad slovo za slovo, keďže pri inšpirovanom texte vraj záleží aj na poradí slov. V praxi však Hieronym varioval zo štylistických dôvodov aj pri biblických textoch.

Hieronymov záujem o hebrejský jazyk dokumentuje aj dielo Liber interpretationis hebraicorum nominum, pri písaní ktorého siahol po gréckych prácach v tejto oblasti. Toto dielo je založené na rozšírenom presvedčení, že mená majú vždy osobitný význam a že všetky jazyky pochádzajú z hebrejčiny. Často ponúka také výklady mien, ktoré sú pre dnešné chápanie „plné fantázie“.   

Spor okolo veritas hebraica

Hieronyma v jeho dobe prudko kritizovali za túto inovatívnu textovo-kritickú prácu na biblickom texte na základe hebrejčiny. Určujúci bol všeobecný cirkevný tradicionalizmus a liturgické zvyky, ďalej chápanie Septuaginty ako inšpirovaného textu a odstup voči hebrejskému zneniu ako „židovskej Biblii“.

Hieronymovi vyčítali falšovanie, bezbožné zásahy do biblického textu (pretože pasáže označené hviezdičkami a krížikmi iritovali), ale aj sebapreceňovanie a povýšeneckosť oproti sedemdesiatim inšpirovaným prekladateľom Septuaginty.

O tomto prudko vedenom spore svedčia zachované Hieronymove predslovy k svojim prekladom, ale aj rozličné listy a časti korešpondencie medzi Augustínom a Hieronymom i Hieronymov spis Hebraicae quaestiones in libro Geneseos, ktorý je filologickým komentárom k jednotlivým pasážam z knihy Genezis.

Hieronym kritizoval rozšírenú legendu o vzniku Septuaginty (Aristeov list), podľa ktorej 72 prorokov rozmiestnených v osobitných celách v rovnakom čase zhotovilo totožné preklady biblických spisov:     

„...neviem, ktorý autor prišiel ako prvý s klamstvom, že v Alexandrii postavili sedemdesiat domčekov, do ktorých rozmiestnili prekladateľov, a všetci prekladatelia napísali to isté. Naproti tomu Aristaeus, telesný strážca Ptolemaja, a oveľa neskôr Jozef neinformovali o niečom takom; skôr píšu, že sedemdesiati sa zhromaždili v jednej a tej istej hale a radili sa, a nie prorokovali. Jedno je totiž byť prorokom, a niečo iné je byť prekladateľom. Pri prorokovaní Duch predpovedá niečo budúce, pri prekladaní záleží na naučenom poznaní a bohatej slovnej zásobe, ďalej na pochopení toho, čo treba preložiť. ...“ [Preklad A. Fürst, Hieronymus, 276].

Hieronym upozorňoval aj na to, že táto legenda sa pôvodne vzťahovala na Tóru, a nie na všetky biblické knihy. Napriek všetkému Hieronym považoval Septuagintu za inšpirovaný text a usiloval sa pri svojich prekladov uchovať v najväčšej možnej miere zvyčajné zloženie textu. Avšak siahal po hebrejskom texte, aby mal kritérium na posudzovanie textových chýb a aby poistil zloženie textu voči obvineniam zo strany židov, že kresťania falšujú Písma.

Komentáre

Paralelne so svojou prácou na biblickom texte Hieronym komentoval mnohé biblické spisy hlavne Starého zákona (z Nového zákona len listy Filipanom, Efezanom a Títovi a Matúšovo evanjelium). 

Popri Kazateľovi (388/89) a Žalmoch (okolo roku 390) Hieronym okomentoval všetky prorocké knihy: Abdiáša (374/5), Nahuma, Micheáša, Sofoniáša, Agea, Habakuka (393), Jonáša, Abdiáša (396), Izaiáša 13-23 (397), Zachariáša, Malachiáša, Ozeáša, Joela, Ámosa (406), Daniela (407), Izaiáša (408 – 410), Ezechiela (410 – 414) i Jeremiáša (po kap. 32; 414 – 416). 

Aj v komentároch sa Hieronym zaoberá problémami textovej kritiky, aby sprostredkoval čo najlepší latinský text. Ďalej sa venuje úvodným otázkam (autor, doba vzniku, jazyk, štýl, pravosť) a usiluje sa zachytiť doslovný/historický zmysel, čo predstavuje dedičstvo takzvanej „antiochijskej exegézy“. S týmto zámerom sa Hieronym zdá siahať aj po rabínskej exegéze.

Napriek tomu Hieronym mal oveľa väčší záujem o duchovný, vyšší zmysel Písma a týmto rozvíja dedičstvo Origena, ktorého komentáre a homílie preložil do latinčiny, a Didyma Slepého.

Zemepis Palestíny

Významným počinom pre zemepis Palestíny a dokumentom o Hieronymovom záujme o reálie a hebrejský jazyk je dielo De situ et nominibus locorum hebraicorum. Ide o lexikón miest a ponúka k biblickým knihám, v abecednom poradí, geografické a etymologické vysvetlenia k názvom miest, vodných plôch, krajov a aj božstiev.

Hieronym tu prepracúva grécke Onomastikon biblických názvov miest Euzébia Cézarejského.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame