Svet kresťanstva Cirkev 17. december 2020

Vzostupy a pády kardinálov Pell je opäť na výslní, Becciu sa urputne bráni. A môže byť úspešný

Imrich Gazda
Imrich Gazda

Začiatkom roka jeden sedel v austrálskom väzení a druhý vo vatikánskych palácoch, na konci roka sa ich pozície (takmer) obrátili.

Začiatkom roka jeden sedel v austrálskom väzení a druhý vo vatikánskych palácoch, na konci roka sa ich pozície (takmer) obrátili.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Pell je opäť na výslní, Becciu sa urputne bráni. A môže byť úspešný
George Pell v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne počas menovania nových kardinálov koncom novembra 2020. Foto – TASR/AP

Jedným z víťazov uplynulého roka je nesporne 79-ročný kardinál George Pell. V apríli ho austrálsky Najvyšší súd zbavil všetkých obvinení zo sexuálneho zneužívania detí, na jeseň pricestoval po troch rokoch späť do Vatikánu a stretol sa s pápežom Františkom, ktorý vyzdvihol jeho hrdinské svedectvo.   

To zhmotnil aj do knihy s názvom Väzenský denník, ktorá vyšla tento týždeň v americkom vydavateľstve Ignatius Press. Na 350 stranách približuje prvých päť mesiacov z celkovo trinástich, ktoré strávil vo väzení.

„Bude to určite patriť k duchovnej klasike. Pretože celý denník má asi tisíc strán, uverejníme ho v troch alebo štyroch zväzkoch,“ uviedol ešte začiatkom leta riaditeľ vydavateľstva Joseph Fessio, jezuita, ktorý patrí do okruhu bývalých študentov profesora Josepha Ratzingera.

Predhovor ku knihe napísal americký konzervatívec a životopisec pápeža Jána Pavla II. George Weigel.

Ako denník vznikol a čo sa v ňom píše

Kardinál Pell bol po odsudzujúcom verdikte, ktorý súd nižšej inštancie v austrálskom štáte Victoria vyniesol 13. marca 2019, umiestnený do väzenia Melbourne Assessment Prison s najvyšším stupňom stráženia. Kým sa dočkal oslobodzujúceho rozsudku, strávil tu presne 404 dní.

Takmer každý jeden deň do zápisníka zaznamenával svoje úvahy nad Bibliou a textami cirkevných otcov, ktoré sa neraz rozrástli do širších súvislostí. Od myšlienok nad Jóbovým utrpením tak napríklad prechádza k svojej situácii a od nej k situácii trpiacich čínskych katolíkov.

Väzenský denník tak nie je len duchovným čítaním, ale aj reflexiou nad najrôznejšími témami ako emeritný pápež, Donald Trump, diskutovaná apoštolská exhortácia Amoris laetitia, konverzie moslimov na kresťanstvo či sexuálne zneužívanie v cirkvi.

Kardinál Pell spomína aj na rukou napísaný lístok, ktorý mu v júni 2019 zaslal bývalý americký kardinál Theodore McCarrick. Pre početné sexuálne delikty ho pápež František začiatkom minulého roka prepustil z kňazského stavu.  

„Napriek opakovanému úsiliu som nedokázal prečítať 80 alebo 90 percent textu, takže som nemohol pochopiť ani hlavné posolstvo, ktoré mi adresoval. Vo svojich 89 rokoch sa podpísal ,Ted McCarrick, Catholicus, olim cardinalis‘, teda ,katolík, kedysi kardinál‘,“ zaznamenal si do denníka kardinál Pell s poznámkou, že každý deň do svojich modlitieb zahŕňa aj odprosenie za kňazov a biskupov, ktorí sú zodpovední za sexuálne zneužívanie v cirkvi.

„Biblia a breviár boli dve zo šiestich kníh, ktoré mohol mať kardinál Pell so sebou vo väzení. Ďalšou z nich bola Vojna a mier od Leva Nikolajeviča Tolstého,“ napísal vo svojom blogu vatikanista Sandro Magister, ktorý okrem niekoľkých ukážok z knihy priblížil aj kardinálov denný režim vo väzení.     

V cele mal písací stôl, sprchu aj televízor, dvakrát denne mohol ísť na polhodinovú prechádzku na väzenský dvor, dvakrát do týždňa mu priniesli sväté prijímanie, no omše slúžiť nemohol. Práve to bola preňho najbolestnejšia skúsenosť.

V kardinálovom zápisníku sa nachádza aj modlitba, ktorú odriekal v prvú noc za väzenskými múrmi: „Bože, náš Otče, daj mi silu vytrvať, nech sa môžem v utrpení zjednotiť s vykupiteľskou obetou tvojho syna Ježiša za rozšírenie tvojho kráľovstva, za uzdravenie všetkých obetí pliagy pedofílie, za vieru a požehnanie našej cirkvi a predovšetkým za múdrosť a odvahu biskupov.“   


Kardinál George Pell počas rozhovoru s vatikanistkou agentúry AP Nicole Winfieldovou. Foto – TASR/AP 

Bývalý prefekt Ekonomického sekretariátu Svätej stolice pred niekoľkými dňami poskytol svoj prvý rozhovor po návrate do Ríma. Vatikanistke Nicole Winfieldovej z tlačovej agentúry Associated Press (AP) porozprával nielen o súdnom procese a pobyte vo väzení, ale aj o stave vatikánskych financií.

„Nikdy, nikdy som si nemyslel, že by to mohol byť taký ,technicolor‘, ako sa ukázalo. Nevedel som, že tam bude prítomná toľká kriminalita,“ vrátil sa v spomienkach do roku 2014, keď sa ujal vedenia novovzniknutého Ekonomického sekretariátu, ktorý mal zaviesť poriadok do neprehľadného systému vatikánskych financií. 

Spomína aj na to, ako pri tom musel zápasiť so „starou gardou“ reprezentovanou vtedajším substitútom Prvej sekcie Štátneho sekretariátu Svätej stolice („trojkou“ vo vatikánskej hierarchii) Giovannim Angelom Becciuom. Mužom, ktorého pápež František neskôr vymenoval za kardinála a prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, aby ho tento rok v septembri dotlačil k rezignácii. Dôvodom boli stále preverované podozrenia z finančných machinácií. K Becciovmu odstráneniu vtedy Pell zablahoželal pápežovi slovami, že dúfa v pokračovanie čistenia tohto chlieva.

Práve austrálsky kardinál v minulosti údajne na vatikánskom štátnom sekretariáte natrafil na stovky miliónov eur, ktoré neboli oficiálne zaevidované, a Becciu tak mohol s nimi voľne disponovať.

Pell ani jeho právnici sa pritom vôbec netaja podozrením, že za narafičením obvinení zo sexuálneho zneužívania mohli stáť práve ľudia, ktorým stúpal na otlaky. Vrátane samotného Becciua. „Aj keď pre dobro cirkvi dúfam, že to tak nebolo. Myslím, že sa to časom dozvieme. Párty sa ešte neskončila,“ dodal Pell v rozhovore pre agentúru AP.

Je Becciuova kauza rovnakým omylom ako Pellova?

Hoci od Becciovho prepustenia z vatikánskych štruktúr uplynuli už tri mesiace, veľa svetla do jeho prípadu nepribudlo. Všetky podozrenia zo svojvoľného narábania s peniazmi vytrvalo odmieta, rovnako aj akúkoľvek spoluúčasť na procese proti Pellovi. A bráni sa veľmi aktívne – za šírenie nepravdivých informácií napríklad zažaloval taliansky týždenník L´Espresso, ktorý jeho prípadu venuje v porovnaní s ostatnými médiami obzvlášť veľkú pozornosť. Od vydavateľa žiada 10 miliónov eur, ktoré chce venovať na charitu.

V 74-stranovej žalobe Becciu podľa agentúry AP poukazuje nielen poškodenie svojho dobrého mena, ale aj znemožnenie príležitosti stať sa budúcim pápežom. Pápež František mu totiž síce ponechal kardinálsky titul, ale s tým, že sa musel vzdať všetkých kardinálskych práv, teda aj účasti na konkláve. Podľa Becciua to môže dokonca viesť k vzniku pochybností o platnosti voľby budúceho pápeža a k rozdeleniu cirkvi.

V žalobe uvádza aj to, že keď si ho pápež František zavolal „na koberec“, kde ho vyzval k rezignácii, všimol si na stole vytlačený článok o sebe, ktorý mal v L´Espresse ešte len vyjsť. Materiál o jeho odstúpení mali mať noviny pripravený niekoľko hodín vopred, čo podľa neho dokazuje kooperáciu medzi vydavateľom a ľuďmi zvnútra Vatikánu, ktorí ho chceli „pochovať“.

„L´Espresso je žalované za to, že má vplyv nielen na súčasného pápeža, ale aj na Ducha Svätého, ktorý mohol vybrať Becciu za budúceho pápeža – nebyť článku, ktorý zmaril jeho plány,“ ironicky komentoval kardinálovu žalobu šéfredaktor Marco Damilano.


Kardinál Giovanni Angelo Becciu na tlačovej konferencii koncom septembra, kde sa pokúsil vyvrátiť medializované podozrenia. Foto – TASR/AP

Nech sa už vzniknutá situácia javí akokoľvek, pravdou je, že hoci Becciuovo meno lieta vo viacerých medializovaných kauzách, v žiadnej zatiaľ nebol obvinený. Jeho podporovatelia aj preto môžu vyhlasovať, že táto kauza je rovnako vymyslená ako tá Pellova.

V prospech talianskeho kardinála momentálne hrá aj rozhodnutie austrálskych úradov, že pre začatie vyšetrovania údajného sponzorovania súdneho procesu proti Pellovi, ktoré mal podľa denníka Corriere della Sera zabezpečovať priamo Becciu, neexistuje dostatok dôkazov.

A to nie je všetko. Pozornosť vyšetrovateľov vo veci podozrivého nakladania s vatikánskymi finančnými prostriedkami sa stále viac odkláňa od Becciua k iným osobám.

V polovici novembra vatikánski žandári a príslušníci talianskej finančnej správy prehľadali dve nehnuteľnosti bývalého laického zamestnanca Štátneho sekretariátu Svätej stolice Fabrizia Tirabassiho, v ktorých našli bankovky v hodnote niekoľko stotisíc eur a rôzne cennosti za dva milióny eur.

Tirabassi patrí medzi päticu vatikánskych ex-zamestnancov, ktorí sú už viac ako rok vyšetrovaní pre účasť na viacfázovej kúpe luxusnej nehnuteľnosti na Sloan Avenue v centre Londýna v rokoch 2014 – 2018 od talianskeho podnikateľa Raffaela Mincioneho. Sprostredkovateľom bol údajne ďalší taliansky podnikateľ Gianluigi Torzi, ktorý vraj získal províziu 10 miliónov dolárov.

Štátny sekretariát Svätej stolice za budovu zaplatil približne 200 miliónov dolárov, pričom existuje podozrenie, že na to boli použité aj peniaze vyzbierané počas každoročnej celosvetovej dobročinnej zbierky Halier sv. Petra. Časť prostriedkov bola zasa získaná formou úveru z problematickej švajčiarskej banky BSI, ktorej neskôr odňali licenciu za nekalé finančné transakcie.

Mincione mal byť v tom čase dokonca priamo napojený na vatikánsky štátny sekretariát a spravovať časť jeho finančných prostriedkov vo výške niekoľko sto miliónov eur. Viacerí z podozrivých zamestnancov boli pritom podriadenými vtedajšieho substitúta Becciua.     

Podozrivý nákup neušiel pozornosti Ekonomického sekretariátu, ktorý ho začal preverovať, čo vyvolalo otvorený konflikt medzi Pellom a Becciuom.

Okrem ex-zamestnanca Tirabassiho, ktorý sa po úspešnej kúpe stal riaditeľom jednej z Torziho spoločností, sú v súčasnosti objektom vyšetrovania vatikánskych a talianskych orgánov činných v trestnom konaní aj obaja podnikatelia.

Niet pochýb, že tieto udalosti vyvolávajú pochybnosti, či je reformné úsilie pápeža Františka urobiť poriadok vo vatikánskych financiách dostatočne efektívne. Aj preto sme v uplynulých týždňoch boli svedkami viacerých radikálnych krokov, akým bolo najmä odňatie správy finančných fondov Štátnemu sekretariátu a ich prenesenie pod Správu majetku Apoštolskej stolice (APSA), kde budú podliehať kontrole Ekonomického sekretariátu.

Takisto došlo k reforme Úradu finančných informácií (AIF), ktorý má dohliadať na transparentnosť vatikánskych finančných tokov. Aj jeho bývalý riaditeľ Tommaso Di Ruzza pritom patrí medzi spomínanú päticu vyšetrovaných vatikánskych ex-zamestnancov, keďže osobne schválil pochybnú kúpu londýnskej nehnuteľnosti. Po tom, čo ho v prvej polovici roka na čele úradu vystriedal Giuseppe Schlitzer, došlo začiatkom decembra k jeho premenovaniu na Úrad pre finančný dozor a informácie (ASIF), novému prerozdeleniu vnútorných kompetencií a úprave procesu výberu nových zamestnancov.   

Tieto kroky majú viesť nielen k dôkladnejšej vnútornej kontrole, ale aj k odstrihnutiu rôznych podozrivých jednotlivcov a spoločností, ktorým – ako vo svojej analýze zdôraznil Ed Condon z portálu Catholic News Agency – Vatikán dlhodobo zveroval správu a zveľaďovanie svojich finančných fondov, pričom neraz išlo o persóny priamo prepojené na organizovaný zločin.  

Dôkazom ďalších a ďalších kostlivcov vo vatikánskych sejfoch je aktuálny návrh vatikánskeho promótora spravodlivosti (prokurátora) Alessanda Diddiho udeliť osemročný nepodmienečný trest bývalému riaditeľovi Inštitútu pre náboženské diela (IOR, tzv. vatikánska banka) Angelovi Caloiaovi za spreneveru a pranie špinavých peňazí.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0