Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
24. december 2020

Vatikánsky betlehem

Keď nás vyrušuje netradičné zobrazenie tradičných scén

Betlehem inštalovaný uprostred vatikánskeho námestia upútal tento rok mimoriadnu pozornosť. Nie však v pozitívnom zmysle slova.

Keď nás vyrušuje netradičné zobrazenie tradičných scén

Foto: TASR AP/Gregorio Borgia

Výstava „100 jasličiek“, ktorá je každý rok inštalovaná pod kolonádou Námestia svätého Petra, má dlhú tradíciu. Zahŕňa desiatky moderných aj tradičných umeleckých stvárnení betlehemov. Jej cieľom je priblížiť rôzne pohľady na tajomstvo Narodenia Spasiteľa v kontexte rozličných období, krajín a kultúr.

Priestor v strede vatikánskeho námestia tento rok obsadil betlehem z talianskeho mestečka Castelli v provincii Teramo. To je už od 16. storočia považované za významné centrum keramikárstva. Monumentálne stvárnenie scény Narodenia so sochami v nadživotnej veľkosti je dielom študentov a učiteľov Umeleckého inštitútu F. A. Grue a vzniklo v 60. a 70. rokoch minulého storočia.

Hoci by sme dielo štýlovo zaradili medzi moderné umenie, pravdou je, že má svoje korene v tradičnom spracovaní castellánskej keramiky. Nachádzame v ňom odvolávky na antickú, grécku či sumerskú tradíciu a tiež inšpiráciu egyptským sochárstvom. Aj farebnosť sôch, s využitím len piatich farieb, je odkazom na castellánsku keramikársku tradíciu zdobenia.

Na Námestí sv. Petra je pritom vystavených len 19 sôch z celej kolekcie, ktorá pozostáva z 54 kusov. Na najvyššom mieste pódia je v strede umiestnená Svätá rodina s anjelom, ktorý nad ňou drží roztvorené krídla ako symbol ochrany.  

Nájdeme tu aj postavy troch kráľov, pastierky s džbánom, hráča na flautu či gajdy, dievčatko s bábikou a mnoho zvierat, ktoré výjav dopĺňajú. Sochy sú vytvorené formou prstencových modulov, ktoré vrstvením vytvárajú valcové busty.

Napriek tomu, že na prvý pohľad pôsobí výjav Narodenia Spasiteľa celkom futuristicky, nejde o žiaden najnovší umelecký výkrik ani svedectvo o úpadku súčasnej civilizácie. Prvá verejná výstava tohto betlehema sa totiž uskutočnila v Castelli už v roku 1965 a na Vianoce 1970 sa betlehem nachádzal v Trajánových trhoch v Ríme a neskôr aj v Jeruzaleme, Betleheme či v Tel Avive.

Pohľad na betlehem z Castelli v tú noc, keď bol odhalený verejnosti. Foto: TASR/AP

Reakcie na sociálnych sieťach

Hneď potom, ako bol spomínaný betlehem inštalovaný a sprístupnený v centre vatikánskeho námestia, vyslúžil si na sociálnych sieťach rôzne reakcie. Zrejme netreba zdôrazňovať, že prevažovali tie negatívne.

Historička umenia Elizabeth Lev napísala na twitteri príspevok, ktorý sa rýchlo stal virálnym. Spája v ňom spomínaný betlehem s pandemickým rokom 2020. Píše: „Takže vatikánsky betlehem bol odhalený... ukázalo sa, že rok 2020 môže byť ešte horší.“

Pre National Catholic Register táto kunsthistorička povedala, že ide o otázku „tradície krásy“ vo Vatikáne. „Udržiavame v ňom krásne veci, aby ste bez ohľadu na to, aký hrozný je váš život, mohli prísť do svätého Petra a ten je váš, je súčasťou toho, kým ste, a odráža to, kto ste, a slávu toho, kým ste.“

Kritiku zakončila konštatovaním, že daný betlehem je prejavom „tejto podivnej modernej nenávisti a odmietania našich tradícií“.


Astronaut a stotník v betleheme. Foto – TASR/AP

K spomínanému betlehemu sa na sociálnej sieti vyjadril aj známy rímsky katolícky sprievodca Mountain Butorac. Celá scéna Narodenia mu údajne pripomína „automobilové súčiastky, detské hračky či astronauta“.

Práve spomínaný astronaut spolu s figúrou s helmou, kopijou a štítom patria medzi tie najkontroverznejšie betlehemské postavy. Butorac povedal, že mu „toto rohaté stvorenie v žiadnom prípade neprináša vianočnú radosť“.

Socha pripomínajúca vojaka má pritom zobrazovať stotníka alebo „veľkého hriešnika“, ako objasnil pedagóg z umeleckého lýcea, na ktorom dielo vzniklo, Marcello Mancini. Poznamenal tiež, že astronaut bol vytvorený a pridaný do zbierky po pristátí prvého človeka na Mesiaci v roku 1969. Medzi postavy zvolené na prezentáciu do Vatikánu bol vybraný na žiadosť miestneho biskupa Lorenza Leuzziho.

Marcello Mancini bráni betlehem pred kritikmi a pripomína, že mnoho odborníkov v posledných desaťročiach už dané stvárnenie ocenilo. „Je mi ľúto, že sa ľuďom nepáči. Tento betlehem však musí byť vnímaný v kontexte historického obdobia, v ktorom vznikol,“ doplnil Mancini.

Apel pápeža Františka

Pred slávnostným ceremoniálom rozsvietenia vianočného stromčeka 11. decembra pápež František uviedol, že si želá, aby vianočný stromček a betlehem na Námestí svätého Petra boli „znamením nádeje“ v roku poznačenom pandémiou koronavírusu.

Inzercia

„V betleheme všetko hovorí o evanjeliovej chudobe, vďaka ktorej získavame požehnanie. Keď uvažujeme o Svätej rodine a rôznych postavách, priťahuje nás ich odzbrojujúca pokora,“ vysvetľuje zmysel zobrazenia.

Dôležitosti scény Narodenia Spasiteľa sa pritom venoval aj vo svojom minuloročnom apoštolskom liste Admirabile signum. Svätý Otec v ňom píše, že je zvykom pridávať do našich betlehemov mnoho symbolických postáv, dokonca aj čísla, ktoré nijako nesúvisia s evanjeliovým posolstvom.

Pápež František tvrdí, že tieto postavy nám svedčia „o každodennej svätosti, o radosti z robenia obyčajných vecí neobyčajným spôsobom, ktorá sa rodí vždy, keď s nami Ježiš zdieľa svoj božský život“.

Tradícia vianočných jaslí v našich domovoch nám podľa Svätého Otca pomáha sprítomniť si udalosti spred dvetisíc rokov. A nezáleží pritom na tom, ako je betlehem usporiadaný. Dôležité je, že hovorí k nášmu životu.

„Nech už je to kdekoľvek a v akejkoľvek podobe, vianočné jasle nám hovoria o Božej láske, o Bohu, ktorý sa stal dieťaťom, aby sme vedeli, ako blízko je ku každému mužovi, žene a dieťaťu bez ohľadu na ich stav,“ dodáva. 


Návštevníci Vatikánu si fotia netradičný betlehem. Foto – TASR/AP

Negatívne reakcie na vatikánsky betlehem sa objavili aj na našich sociálnych sieťach. Kritika moderného zobrazenia tejto tradičnej scény bola často dávaná do súvisu s rokom 2020 či priamo s pápežom Františkom, ktorého liberálny prístup k tradičnému zobrazeniu má byť znakom razenia celého jeho pontifikátu.

Kritici si však často neuvedomujú, že zmyslom umenia v dejinách nebolo len sprostredkovať krásu v tradičných formách, ale taktiež hľadať nové možnosti a spôsoby zobrazenia.

Pohľad františkána

Brat Felix Maria, františkán, vysvetľuje, že tradícia stavania betlehemov vznikla tiež ako čosi prekvapivé a netradičné. „Svätý František z Assisi nechcel vytvoriť tradíciu, len autentickejšie prežiť udalosti, ktoré sa spájajú s narodením Ježiša Krista. Chcel vlastnými zmyslami pocítiť, ako to asi bolo v maštaľke, kde sa nepozorovane narodil Boží Syn.“ S pomocou bratov a dobrodincov vytvoril v roku 1223 v dedinke Greccio prvý betlehem, ktorý sa stal podnetom pre vytvorenie ďalších, tradičných betlehemov.

Na otázku, ako dnes pristupujeme k modlitbe pri betleheme, odpovedá, že mnohí k nemu aj dnes prichádzajú len kvôli atmosfére a estetickej kráse. Z minulosti sú známe aj takzvané jasličkové pobožnosti, keď deti aj dospelí prichádzali predniesť novonarodenému dieťaťu modlitby, verše a piesne.

Brat Felix Maria zdôrazňuje, aby sme pri pohľade na jasličky v prvom rade nezabudli vnímať pokoru a poníženosť Božieho syna. Rovnako vďačnosť za jeho obetu či situáciu celej svätej rodiny. „Osobne vnímam čas pri jasličkách ako miesto, kde nechcem veľa hovoriť. Skôr chcem mlčať a rozjímať nad tým, čo všetko sa v tom čase udialo a ako to môže prispieť mne samému, aby som vedel vnímať nepozorovaný príchod Ježiša Krista – Mesiáša v dnešnej dobe,“ dopĺňa.

Optikou súčasného umenia

Daniela Čarná je galerijnou pedagogičkou a kurátorkou súčasného výtvarného umenia v Kunsthalle Bratislava. Na otázku, ako máme vnímať tohtoročný betlehem vo Vatikáne, hovorí, aby sme si namiesto otázky, či sa nám betlehem páči alebo nie, skúsili položiť otázku, ako k nám jednotlivé postavy prehovárajú, čo nás na nich oslovuje či vyrušuje a prečo. 

Na súsošie by sme sa podľa jej názoru mali pozrieť z hľadiska ikonografie, vzťahu k histórii, dejín keramiky, ale aj pohľadom situácie umenia 60. rokov. Tá sa v sochárstve prejavila najmä snahou o redukciu formy a hľadaním podstaty tvaru.

Daniela Čarná tvrdí, že pri hodnotení nie je možné zabudnúť ani na spoločenský aspekt súvisiaci s tým, ako dielo vznikalo. Ide totiž o kolektívne dielo pedagógov a študentov. Práve participatívnosť je ďalším prínosom umenia 60. rokov a tento rozmer spolupráce nadväzuje už na starobylú tradíciu renesančných umeleckých dielní.  

„K umeniu patrí možnosť viesť dialóg. Vyžaduje istú otvorenosť hľadať, o čom dielo vypovedá. Z tejto konfrontácie môžeme vyjsť obohatení. Ak by betlehem nevzbudil žiadne emócie a otázky, bolo by to v niečom smutné. Pretože dieťa Ježiš prichádza aj preto, aby nás vyrušil z našich stereotypov a zabehnutých koľají a prebudil nás k novému životu,“ uzatvára.

Kvôli pandémii koronavírusu a s ňou súvisiacim opatreniam čakajú ľudí po celom svete tento rok netradičné Vianoce. Možno by nám práve toto netradičné zobrazenie betlehemských jasieľ mohlo pomôcť lepšie sa stotožniť s novou situáciou.

Umelci šesťdesiatych rokov sa cez redukciu vonkajšej formy chceli dotknúť samotnej podstaty. Skúsme to počas týchto Vianoc aj my. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame