Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
27. február 2021

K veci

Schizmatická Synodálna cesta v Nemecku

Kam vedú nemeckí biskupi katolíckych veriacich?

Schizmatická Synodálna cesta v Nemecku

Veže mníchovského dómu. Ilustračné FOTO – Pixabay.com

Nemeckí biskupi v spolupráci s oficiálne uznanou celoštátnou organizáciou katolíckych laikov s názvom Centrálny výbor nemeckých katolíkov uskutočňujú pokus o čosi, čo sa dá nazvať len sebadeštrukciou Katolíckej cirkvi v Nemecku – i za jeho hranicami. Na tento pokračujúci škandál takzvanej Synodálnej cesty upozornil vatikanista Sandro Magister, ktorý citoval odporúčania či skôr kategorické požiadavky z nedávno uverejneného Základného textu s názvom „Moc a deľba moci v Cirkvi – Spoločná účasť a podiel na poslaní“.

Nemecká Synodálna cesta (Der Synodale Weg) sa snaží vziať moc, autoritu a kontrolu z rúk pápeža a biskupov a dať ju radikálnym laikom a s nimi sympatizujúcim klerikom a rehoľníkom. To sa má stať prostredníctvom navrhovaného „synodálneho fóra, ktoré bude aj vo všeobecnej Cirkvi, zhromaždenia všeobecnej Cirkvi, nového koncilu, v ktorom budú veriaci z posvätného stavu i mimo neho spoločne uvažovať a rozhodovať o otázkach teológie a pastoračnej starostlivosti, ako aj o usporiadaní a štruktúre Cirkvi“.

V tomto revolučnom zhromaždení už pastieri nebudú viesť svoje stádo, ale skôr budú iba jedným hlasovacím blokom uprostred pravdepodobne väčšieho počtu laikov, ktorí by v každom prípade volili svojich biskupov a dávali im moc, lebo „na vláde sa vždy musia spolupodieľať tí, ktorí sú ovládaní, takže dôležitým návrhom je, aby tí, čo v Cirkvi rozhodujú, boli tiež volení a pravidelne prechádzali voľbami, v ktorých sa im zverené právomoci budú môcť potvrdiť alebo odovzdať iným“.

„Cieľom je garantovať spoločnú zodpovednosť a účasť všetkých veriacich v procese uvažovania a rozhodovania.“ Nato, aby sa dosiahol tento cieľ, „je potrebné prepracovať aj usporiadanie a štruktúru Cirkvi, aby sa posilnili práva veriacich pri jej riadení“.

Ak namietneme, že apoštolov a ich nástupcov ustanovil Kristus, najvyšší pastier, tak to sú včerajšie správy, milí priatelia: „Veriaci ich často prijímali ako autority, ktorých úsudok a rozhodnutia nemôžu spochybňovať, ako ,pastierov‘, ktorým legitimitu dáva Boh a ktorých majú poslúchať ako ,ovce‘. Tieto modely sú už prežité: a to právom, lebo nemali dobrý teologický základ.“

Hierarchická povaha Cirkvi sa týmto odmieta ako zastaraná a nepodložená.

Učiteľská autorita pápeža a biskupov sa jednoducho odmieta: „Nik nemá kompetenciu sám rozhodovať o obsahu viery a o morálnych zásadách. Nik nemá právo vykladať učenie o viere a mravoch s úmyslom nabádať iných ku konaniu, ktoré slúži len jeho záujmom či zodpovedá jeho názorom, ale nie presvedčeniu iných.“

Stávajú sa tak „presvedčenia“ každého jedného človeka normou kresťanskej viery a kresťanského života? Rozhodne: „Pluralita životných štýlov, tradícií zbožnosti a teologických postojov v rámci Cirkvi nie je hrozbou, ale prínosom, ktorý prehlbuje živú jednotu Cirkvi. ,Nesúďte, aby ste neboli súdení.‘“ (Mt 7, 1)

Toto sa uvádza v dokumente napchanom negatívnymi súdmi o katolíckych náukách, ktoré „nemajú dobrý teologický základ“, a hlasne sa odvolávajúcom na „štúdie“, podľa ktorých sa Cirkev odcudzila ľuďom prostredníctvom „(mocenských) štruktúr, ktoré sa vnímajú ako spiatočnícke či neaktuálne... najmä v oblasti rodovej spravodlivosti, pri hodnotení queer sexuálnych orientácií a riešení neúspechu a nových začiatkov (napr. manželstva po rozvode)“.

Zodpovednosť voči Cirkvi za ignorovanie či popieranie evanjeliového učenia sa teraz zakazuje, lebo je prekvapivo „v rozpore s evanjeliom“: „Keď sa ľudia v Cirkvi boja trestu za správanie, ktoré ,nie je v súlade so systémom‘, je to v rozpore s evanjeliom. Odsúdenie je zlo, s ktorým treba rozhodne bojovať. Cirkevní úradníci nesmú sledovať a znevažovať komunikáciu veriacich v rámci Cirkvi i mimo nej.“

Inzercia

Lebo „také zaobchádzanie s komplexnosťou, ktoré je pozorné a citlivé voči nejednoznačnosti, sa dá vnímať ako základný znak intelektuálnej súčasnosti – a týka sa to aj dnešnej teológie. Ani teológia totiž nemá len jeden ústredný pohľad, jednu pravdu náboženského, morálneho a politického sveta či jednu formu myslenia, ktorá si môže nárokovať poslednú autoritu. Aj v Cirkvi si môžu konkurovať legitímne názory a spôsoby života, dokonca aj pri ústredných presvedčeniach. Áno, dokonca si môžu teologicky oprávnene nárokovať pravdivosť, správnosť, zrozumiteľnosť a úprimnosť, a predsa si navzájom protirečiť, či už svojimi tvrdeniami, alebo svojím jazykom“.

Tento prístup v štýle „ži a nechaj žiť“ sa však nebude týkať rozhodnutí, o ktorých sa hlasuje na zhromaždení Synodálnej cesty: „očakávame, že väčšinovo prijaté odporúčania a rozhodnutia podporia aj tí, ktorí budú hlasovať inak. Očakávame, že realizáciu rozhodnutí budú všetci dôkladne a transparentne kontrolovať. Očakávame, že všetci budú napomáhať akcieschopnosť zhromaždenia Synodálnej cesty.“

To znamená, že trvalé a univerzálne učenie Cirkvi sa môže a má meniť väčšinovým hlasovaním, ktoré umožní napríklad svätenie žien za diakonky, kňažky a biskupky. Účastníci Synodálnej cesty nemusia „podporovať“ a „napomáhať“ nič z toho, čo odmietajú z pokladu viery, ale tí, ktorí hlasujú proti akýmkoľvek ničivým novotám, majú „podporovať“ a „napomáhať“ to, čo vo svedomí zavrhli ako útok na vieru.

Tento násilný príkaz „zaradiť sa, lebo inak...“ ukazuje, o čom je celý tento proces: je to premyslený pokus o zvrhnutie katolicizmu v mene pripodobnenia sa duchu našich neveriacich čias, duchu, ktorý narcisticky túži uchvátiť všetku moc v Cirkvi, aby mohol predefinovať realitu a prepísať zjavenie, presadiť sebazničujúcu neviazanosť a potlačiť každú pripomienku Božieho zákona. Túto otvorenú podvratnú činnosť treba ihneď zastaviť, kým nenarobí Cirkvi ďalšie škody.

Je potrebný zásah z Ríma – a to rýchlo.

P. Gerald E. Murray J.C.D. je kánonický právnik a farár vo farnosti Sv. rodiny v New Yorku.

Z anglického originálu Germany's Schismatic Synodal Way preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame