Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
17. marec 2021

Prelomový nález

V čom sú výnimočné fragmenty biblických textov objavené v Judskej púšti

Unikátny nález v Jaskyni hrôzy nadväzuje na slávne obdobie objavov zvitkov od Mŕtveho mora v rokoch 1947 – 1957.

V čom sú výnimočné fragmenty biblických textov objavené v Judskej púšti

Objavené biblické fragmenty z Jaskyne hrôzy v Judskej púšti. Foto – TASR/AP


Izraelský pamiatkový úrad pre starožitnosti (Israel Antiquities Authority – IAA) v spolupráci s Archeologickým oddelením civilnej správy (Archeology Department of Civil Administration) ukončili ďalšiu etapu dlhodobého vedeckého prieskumu v Judskej púšti. Odborníci preskúmali v nedostupnom teréne za pomoci dronov a zlaňovaním viac ako 80 km jaskýň a skalných otvorov.

V utorok informovali o svojich cenných nálezoch. Pochádzajú z Jaskyne hrôzy vo Wadi Muraba´at, ktorej meno vzniklo podľa nálezu v roku 1960. Legenda izraelských archeológov vojak a politik Yigael Yadin (1917 – 1984) v jaskyni objavil početné kostrové zvyšky. Išlo o 40 židovských utečencov, mužov, žien a detí z čias revolty Bar Kochbu počas Druhej židovskej vojny (132 – 135 po Kr.).

Dnes opäť jaskyňa odkryla svoje tajomstvá a nemí svedkovia prehovorili.

Nadčasový Zachariáš: laleite alétheian hekastos – hovorte každý pravdu!

Z biblického hľadiska je najcennejší nález 20 fragmentov z pergamenového zvitku Dvanástich prorokov v gréckom preklade. Medzi nich sa radia menší proroci od Ozeáša po Malachiáša. Literárny celok menších prorokov sa až dodnes v gréčtine bežne označuje Dódeka profétón, pričom v hebrejskom kánone sa pokladal za jeden spis, a preto sa zvykol prepisovať na jeden zvitok.

Aj reč prvomučeníka diakona Štefan (Sk 7) umučeného okolo r. 35 po Kr. sa zmieňuje o Biblos profétón (Kniha prorokov), z ktorej cituje úryvok Amosa.

Zápis nájdených textov na fragmentoch sa datuje do 1. – 2. stor. po Kr. Kaligrafia gréckeho písma prezrádza dvoch pisárov textu. Na fragmentoch sú rozpoznateľné pasáže z proroctva Nahuma a z Knihy proroka Zachariáša.

Z posledne spomínaného proroka sa grécky text týka napomínajúceho a apodikticky formulovaného úryvku 8,16-17: „Toto sú slová, ktoré máte vykonávať: ,Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, vynášajte vo svojich bránach pravdu a pokojný súd; nesnujte vo svojom srdci zlo proti svojmu blížnemu a neobľubujte krivú prísahu, lebo to všetko nenávidím‘ – hovorí Pán“ (vlastný preklad z hebrejčiny).

Bežne sa Božie meno Pán v gréckom texte vyjadrí titulom κύριος (kyrios). Je to preklad hebrejského titulu adonaj, ktorý sa stal trvalým čítaním (tzv. qere perpetuum) hebrejského posvätného mena Jahve (יהוה - JHVH, tzv. posvätný tetragrammaton). Očakávané κύριος sa však na fragmente textu zo Zach 8,17 nenachádza. Božie meno je tu však zapísané štyrmi spoluhláskami paleohebrejského písma, čo bol úzus pisateľov i v prepisovaní hebrejských biblických textov v kumránskych zvitkoch.

V dôsledku toho sa zachovala veľmi neskorá epigrafická evidencia paleohebrejského písma, ktoré bolo od 6. stor. pred Kr. v Izraeli nahrádzané aramejským kvadratickým písmom. Najstarší zápis v paleohebrejčine vôbec sa našiel nie tak dávno. Bolo to v roku 2005 na vápencovom Zajitskom kameni z r. 1000 pred Kr. v lokalite asi 50 km južne od Jeruzalema. Zápis bol abecedárom, v ktorom sú v dvoch riadkoch zapísané všetky spoluhlásky hebrejskej abecedy v počte 22 s mierne odlišným poradím, aké poznáme dnes.


Božie meno v paleohebrejskom písme v hebrejskom konsonantickom texte s kvadratickým písmom na pergamenovom kumránskom zvitku. Zdroj: ancient-hebrew.org

Nález dvadsiatich biblických fragmentov je veľmi cenný z hľadiska ortografie a tradície prekladu hebrejského biblického textu do gréčtiny z 3. – 2. stor. pred Kr. (tzv. Septuaginta, LXX, citovaná v novozákonných textoch) a z hľadiska jeho používania. Bol tak bežne používaný v 1. stor. po Kr. v Izraeli, nielen v Kumráne. Tam bol pred rokom 68 ukrytý pred Rimanmi do jednej z kumránskych jaskýň.

Podobne ako tieto fragmenty z Jaskyne hrôzy sa našli výhradne grécke biblické a apokryfné texty v roku 1956 na viac ako 20 fragmentoch v siedmej kumránskej jaskyni (označovanej 7Q). Táto jaskyňa si získala pozornosť kontroverzným nálezom gréckeho fragmentu 7Q5, na ktorom jediné jasne čitateľné gréckej slovko kai (spojka „a“) v kombinácii s okolitými písmenami viedlo po roku 1960 k zrodu hypotézy o Markovom evanjeliu zapísaného v rokoch 40 – 50 v 1. stor. po Kr.

Mal to byť dôkaz prvého novozákonného textu v Kumráne. Táto epigrafická epizóda fragmentu 7Q5 sa vo vedeckej komunite nepresadila a diskvalifikoval ju nedostatok presvedčivých dôkazov.


Konzervátorka Tanya Bitler s objavenými biblickými fragmentmi. Foto – TASR/AP

Nález 20 fragmentov by sa dal nazvať „nový diel v seriáli nálezov“. Ide o nálezy textov z 11 jaskýň v Kumráne. Početné jaskyne veľmi šikovne objavovali v priebehu rokov 1947 – 1957 zväčša miestni beduíni znalí terénu. Len v 11 jaskyniach sa našli desaťtisíce fragmentov z pôvodných cca 930 textov zapísaných na pergamene, papyruse a na medi v hebrejskom, aramejskom a gréckom jazyku. Približne 40 % textov bolo biblických starozákonných, 30 % apokryfných (Kniha jubileí, Genezis Apkryfon, 1 Kniha Henocha atď.) a 30 % sektárskych týkajúcich sa kumráncov (Pravidlo komunity, Zvitok vojny atď.).

Inzercia

Najbohatšia jaskyňa na texty bola štvrtá kumránska jaskyňa (4Q) s textami v hebrejčine a aramejčine. Našlo sa v nej až 15 000 fragmentov z viac ako 550 rozličných textových celkov, v katalógu označovaných od 4Q1 až po 4Q575.

Na odľahčenie náročnej lektúry odbočím a ponúkam jeden rébus: „Viete, aké označenie nesie nevydarená a slovenskú akademickú obec poburujúca novela z dielne ministerstva školstva?“ Označili ju 4Q2021. Hovorí sa tomu čaro nechceného. Na vysokých školách všetci dúfame, že novela s analogickým označením kumránskych textov nevojde do zoznamu úspešných noviel a zostane radšej zakopanou epizódou vo vrstve covid-krízy.

Viac sa o napínavom objavovaní, dešifrovaní a neutíchajúcej diskusii o kumránskych zvitkoch dočítate v tomto odbornom článku.

Múmia dieťaťa z predhistorického obdobia

Ďalším nálezom z Jaskyne hrôzy je detská kostra nájdená spolu s najstarším pleteným košom na svete. Kostra pravdepodobne patrila dieťaťu vo veku 6 – 12 rokov, bola zabalená v látke, ktorá sa tiež zachovala. Telo dieťaťa sa totiž v suchom prostredí jaskyne prirodzene mumifikovalo. Organický materiál kostí, ale aj látky analyzovaný rádiokarbónovou metódou C-14 datujú jeho smrť do cca 4000 pred Kr., čo je začiatok doby medenej (4000 – 3200 pred Kr.), keď Jericho aj Megido prekvitali už veľmi dlho ako mestské pevnosti.

Historička IAA Ronit Lupu priblížila objav kostrového nálezu pre The Jerusalem Post takto:

„Pri premiestňovaní dvoch plochých kameňov sme objavili umelo vykopanú jamu, ktorá ukrývala kostru dieťaťa umiestneného vo fetálnej polohe. Bolo zrejmé, že ten, kto dieťa pochoval, ho zabalil a založil okraje látky pod telo, rovnako, ako keď rodič zakrýva svoje dieťa prikrývkou. Ruky dieťaťa zvierali malý kúsok látky. Kostra dieťaťa a látka boli pozoruhodne dobre zachované vďaka klimatickým podmienkam jaskyne, kde došlo k procesu prirodzenej mumifikácie. Pokožka, šľachy a dokonca aj vlasy boli napriek siahodlhému času čiastočne zachované.“

Unikátny kôš

Okrem rukopisu a kostry Jaskyňa hrôzy odhalila dva ďalšie nálezy. Bol to veľmi starobylý a mimoriadne dobre zachovaný pletený kôš z obdobia okolo roku 8 500 pred Kr., ktorý podľa odborníkov môže byť najstarším artefaktom tohto druhu, aký bol kedy nájdený. Úsmevne povedané: aj koše majú svoje dejiny. Jednak cez aktuálny artefakt dokladajúci materiálovú kultúru z doby kamennej ešte pred nástupom keramiky a jednak v biblických rozprávaniach, asi najznámejší je Mojžišov smolou vymazaný papyrusový kôš (hebr. tevat gomé´) v Ex 2,3.

No kôš prežíva aj v názvosloví monumentov. Podľa koša sa volá jeden z dvoch zachovalých zigguratov mimo Mezopotámie v dnešnom Iráne z 13. stor. pred Kr. z obdobia Elamskej ríše pri meste Súzy. Jeho meno je Chogha Zanbil – Obrátený kôš.


Izraelský archeológ Haim Cohen so vzácnym košom. Foto – TASR/AP 


Sada objavených mincí. Foto – TASR/AP

Napokon jaskyňa vydala najmladší nález. Ukrývala ďalší depot mincí z čias revolty Bar Kochbu (132 – 135), ktoré už v roku 1960 našiel v Jaskyni hrôzy aj Yigael Yadin. Našťastie, nenašiel všetko.

Tieto fenomenálne nálezy nechali 60 rokov na seba čakať, aby sme aj my mohli žasnúť z nálezov ukrytých v Judskej púšti vo Svätej zemi. Nemí svedkovia prehovorili a poskytli archeologickú a epigrafickú evidenciu o spoločenstvách, ktoré tu žili, pracovali, modlili sa, čítali posvätné texty, skrývali sa a už od nepamäti odprevádzali na druhý svet svojich starých členov, ale aj tých najmenších, ktorí tak ako prišli na svet, tak z neho aj odchádzajú uložení do zeme ako do lona matky.

Jóbove slová o pochovávaní v staroveku chápeme vo svetle nálezu zase o niečo lepšie: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim...“ (Jób 1,21)

Cieľom aktuálnej národnej vedeckej iniciatívy je záchrana týchto vzácnych a dôležitých pamiatkových predmetov pred plieniteľmi. Nález biblických fragmentov a ostatné cenné nálezy sú budíčkom pre štát Izrael, aby investoval viac finančných prostriedkov do záchrany pamätihodností, ktoré čakajú pod vrstvami zeminy nielen v Judskej púšti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame