Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
26. júl 2020

Kniha kníh

Európa prestala byť civilizáciou slova, musíme sa vrátiť k Biblii

O dejinách Biblie, ale aj o tom, kto sú to baptisti, sme sa rozprávali s kazateľom a zberateľom biblií Michalom Lapčákom.

Európa prestala byť civilizáciou slova, musíme sa vrátiť k Biblii
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

O dejinách Biblie, ale aj o tom, kto sú to baptisti, sme sa rozprávali s kazateľom a zberateľom biblií Michalom Lapčákom.

Stretáme sa v suteréne jedného z panelákov na prešovskom sídlisku Sekčov. Na akom mieste sa to vlastne nachádzame?

Sme v klube DEPO, ktorý patrí do celoslovenskej siete centier, ktoré prevádzkuje Bratská jednota baptistov. Nie sú to nízkoprahové centrá, skôr miesta, kam môže prichádzať sídlisková mládež, ktorá nevie, čo so sebou. V týchto priestoroch pôsobíme už viac ako desať rokov a za ten čas sa tu prestriedali stovky detí. S niektorými sme v kontakte dodnes. Samozrejme, medzičasom dospeli, mnohí už majú aj svoje rodiny.

Čo znamená ten názov?

Depo je miesto, kam prichádzajú vlaky, ktoré je potrebné opraviť, očistiť, v minulosti sa tam dopĺňalo aj uhlie do parných rušňov. Takto aj k nám prichádzajú mladí ľudia, ktorí potrebujú nabrať energiu, opraviť niečo vo svojom vnútri. Názov DEPO je zároveň skratkou slov dôvera, empatia, priateľstvo, ochrana.

Takýchto komunitných centier býva vo väčších mestách viac, podobné zázemie ponúkajú aj rôzne iné cirkvi. Aký dôvod majú mladí ľudia zastaviť sa práve u vás?

V minulosti prichádzali na okolité základné školy naši lektori zo zahraničia, vďaka čomu sa o nás dozvedeli všetci žiaci. No a mnohí z tých, ktorí navštevujú neďalekú Základnú školu Sibírska, denne prechádzajú okolo našich okien.

Ako reagovali alebo reagujú rodičia týchto detí? Z vlastnej skúsenosti viem, že niektorí ľudia považujú baptistov, adventistov či metodistov za sektárov.

O časť detí, ktoré k nám prichádzajú, rodičia takmer nejavia záujem, takže možno ani nevedia, že k nám chodia. Keď sa tu ale rodičia občas ukážu a vidia naše priestory a aktivity, tak odchádzajú spokojní. Vidia, že sa deťom zodpovedne venujeme, že robíme zaujímavé veci, že sa u nás nepodáva žiadny alkohol. Za tie roky, čo sme tu, si nespomínam na jediný prípad, že by sa niekto prišiel sťažovať. Práve naopak, reakcie sú pozitívne.

Predpokladám, že deti sa tu dozvedajú aj o Bratskej jednote baptistov, nemajú k tomu ony alebo ich rodičia výhrady?

DEPO je našou službou verejnosti, nie náborovým centrom. V rámci aktivít a workshopov niekedy pracujeme aj s Písmom svätým, mládežníci sa môžu dozvedieť aj o našej cirkvi a ak niekto prejaví záujem o ďalší rast vo viere, tak mu nepovieme nie. No dôležitejšie ako získavanie nových členov pre nás je, aby odtiaľ odchádzali o čosi lepší ľudia, ako tu prišli. A to sa nám, myslím, s Božou pomocou darí.

Ako by ste priblížili baptistov tým, ktorí o nich nič nevedia?

Bratská jednota baptistov je protestantská cirkev, spolu s Apoštolskou cirkvou, Cirkvou bratskou či Evanjelickou cirkvou metodistickou patrí medzi evanjelikálne cirkvi. Vyznávame Svätú Trojicu, určujúcim pre naše konanie je Písmo sväté a stretávanie sa pri večeri Pánovej, ktorou si pripomíname Ježišovu poslednú večeru s apoštolmi, dôraz kladieme na vnútorné obrátenie človeka, takže aj krst udeľujeme až dospelým ľuďom po obrátení. Zároveň sme jednou z 18 cirkví a náboženských spoločností registrovaných v Slovenskej republike.

Koľko vás je v Prešove?

Nie je nás veľa, len okolo 25. Patríme pod košický cirkevný zbor, kde som bol desať rokov kazateľom. Odkedy sme sa s manželkou presťahovali do Prešova, pôsobím tu ako misijný pracovník.

Čo to znamená?

Mojím poverením je upevniť a zveľadiť miestne spoločenstvo tak, aby raz mohlo fungovať ako samostatný cirkevný zbor.

Ako ste sa vlastne dostali k baptistom?

Môj otec bol rovnako ako starý otec členom komunistickej strany, mama bola nepraktizujúca rímskokatolíčka. V 80. rokoch minulého storočia začala v mojom rodnom meste, vo Vranove nad Topľou, pôsobiť Apoštolská cirkev. Cez jednu kamarátku, ktorá spolu s manželom prešla silnou vnútornou konverziou, sa tam dostala aj moja mama. Časom začala na tajné stretnutia brávať aj mňa s mladším bratom.

Zaujímavosťou je, že sa konali v byte, pod ktorým býval vtedajší predseda mestského národného výboru. No a jeho šoférom bol môj otec, kým predčasne nezomrel v roku 1985. Aj keď čosi tušil o našich aktivitách, nikdy sa nedozvedel, že mama aj ja sme boli pokrstení v Apoštolskej cirkvi. Neskôr, ale to už bolo po páde režimu, sa nechal pokrstiť aj môj brat.

Takže k baptistom ste sa dostali až neskôr?

Keď otec zomrel, presťahovali sme sa do Ružomberka. Keďže tam vtedy Apoštolská cirkev nepôsobila, začali sme chodievať k baptistom. Po skončení evanjelickej bohosloveckej fakulty, kde som sa spoznal s mojou manželkou Emíliou, sme odišli do Košíc, kde som bol zvolený za kazateľa.

Manželka bola tiež baptistka?

Nie, evanjelička, ale rozhodla sa so mnou kráčať nielen rovnakou životnou, ale aj duchovnou cestou. Musím priznať, že ona vždy mala odvážnejšieho misijného ducha ako ja, ona vyšliapavala chodníčky, po ktorých som potom ja kráčal. Aj tu do Prešova začala prichádzať ako prvá.

Popri svojej pracovnej náplni sa venujete aj zbieraniu, vystavovaniu, ba dokonca aj vyrábaniu biblií, biblických textov a predmetov. Ako sa zrodil tento váš záujem?

Venujem sa tomu už viac ako desať rokov, začalo sa to zbieraním a katalogizovaním faksimile semitských nápisov, mám ich niekoľko stoviek.

Čo sa skrýva pod tým slovným spojením?

Faksimile sú verné kópie originálnych nápisov, ktoré vznikli pred niekoľkými tisíckami rokov. Originály sa nachádzajú vo svetových múzeách alebo súkromných zbierkach a odborníci ich pre rôzne účely v limitovaných edíciách prepisujú alebo kopírujú aj so všetkými chybami, nedostatkami či chýbajúcimi časťami. To ma nakoplo aj k hlbšiemu štúdiu semitských jazykov, ale čosi som sa naučil aj z arabčiny.

Neostali ste však len pri faksimile, ale začali ste zbierať aj samotné biblie. Koľko ich už máte?

Viac ako dvesto. Sú medzi nimi rôzne historické vydania, ale napríklad aj Biblia na vodeodolnom papieri, ktorú používajú špeciálne jednotky amerického námorníctva. Dnes ich už aktívne nezháňam, zameriavam sa už len na skutočné historické vychytávky.

Kedy ste sa rozhodli, že tieto veci nebudete len zbierať a kochať sa nimi niekde doma, ale že ich budete aj verejne vystavovať?

Aj za toto vďačím svojej manželke. Pred niekoľkými rokmi sme organizovali jednu akciu na futbalovom štadióne v Kapušanoch pri Prešove. Boli naplánované rôzne hry, futbal, workshopy, mala tam byť kresťanská kapela... Emília mi navrhla, aby som priniesol a poukazoval aj svoje biblie. Mal som pocit, že sa to tam vôbec nehodí, ale napokon ma presvedčila. V zadnej časti ihriska sme nachystali niekoľko stolov, na ktoré som poukladal svoje poklady. Príprava trvala niekoľko minút. Neskôr mi inštalácia výstav trvala hodinu a dnes na to potrebujem aspoň štyri hodiny a k tomu pomoc ďalších dvoch ľudí.

Na výstavách však neprezentujete len samotné biblie, ale aj predmety, ktoré súvisia s písaným slovom, pomocou ktorých a na ktoré sa písmo v minulosti zaznamenávalo. Prečo ste sa rozhodli takto rozšíriť záber vašich expozícií?

Po prvých výstavách som pochopil, že mnohí návštevníci nerozumejú knižnej histórii a kultúre. Raz sa ma jeden mladý muž tak pohŕdavo opýtal: „A Gutenberga máte kde?“ Pritom z biblií, ktoré v polovici 15. storočia vytlačil Johann Gutenberg, sa zachovalo necelých 50 výtlačkov. Hoci viaceré z nich sú nekompletné či poškodené, majú nevyčísliteľnú hodnotu a uchovávajú ich najprestížnejšie múzeá a knižnice. Po týchto skúsenostiach som si povedal, že nestačí vystavovať len samotné knižné výtlačky, ale potrebné je ozrejmovať aj to, čo predchádzalo vynájdeniu kníhtlače. Aj preto som časom dal týmto výstavám názov Príbeh Biblie s podtitulom Od tabuľky ku knihe.

Inzercia

Takisto som si povedal, že na každej výstave musím mať čosi ako „zlatý klinec programu“, niečo, o čom budú môcť návštevníci rozprávať svojim známym s tým, že „predstav si, toto sme tam videli“.

Čo je tým „zlatým klincom“?

V súčasnosti je to 400-ročná veľkoformátová Biblia, ktorú vytlačili v Benátkach v roku 1617. Presnejšie ide o druhý zväzok hebrejskej Biblie, Židia ju nazývajú Tanach, ktorý obsahuje prorocké knihy. Kánon hebrejskej Biblie je totiž trochu odlišný od kresťanského Starého zákona či Starej zmluvy. Delí sa na tri časti – Tóra, teda Zákon, Proroci a Spisy.     

Ako ste sa dostali k tejto Biblii?

Kúpil som ju cez internet. Človek sa však musí vedieť v tomto priestore pohybovať, lebo je tam mnoho podnikavcov predávajúcich kadejaké falzifikáty. Alebo aj originály, ktoré však boli nadobudnuté nekalým spôsobom. Takto napríklad Islamský štát na internete ponúka predmety, ktoré ukoristil v Iraku a Sýrii.

Okrem tejto Biblie je ďalším skvostom Gruntownj Wýklad z roku 1730. Konkrétne vlastním dva zväzky zo štyroch. Nie je to Písmo sväté, ale jeho výklad, ktorý v roku 1667 vydali protestantskí vzdelanci v Tübingene a neskôr bol preložený do dobovej češtiny.  

Je niečo, čo vo vašej zbierke chýba a veľmi radi by ste to v nej mali?

Keďže moje výstavy sú koncipované chronologicky, na každej expozícii sa snažím mať aspoň jeden - dva nové kúsky, ktoré na časovej osi vyplnia nejaké slepé miestečko. Najväčší zálusk mám už dlhšie na Halskú Bibliu z roku 1722. Je to vlastne česká Kralická Biblia, ktorú v časoch protireformácie tlačili v Nemecku. Na prvý pohľad sa podobá na klátik dreva, takže protestanti ju mohli ukrývať medzi drevom a v prípade razie ju hodiť do pece.

Keď spomínam tvary Biblie, tak celkovo pre knihy platí, že čím sú staršie, tým sú väčšie, ťažšie, z dnešného pohľadu nepraktickejšie. Neboli to veci dennej potreby, vlastnili ich len tí najmajetnejší ľudia, vyžadovali si aj špeciálne miesto, na ktorom boli položené a kde sa v nich listovalo.      

Zároveň asi platí aj priama úmera – čím staršie, tým drahšie.

Áno, výtlačky z 18. a 17. storočia sa ešte dajú zohnať a kúpiť, s tými zo 16. storočia je to už podstatne ťažšie, no a tie z 15. storočia sa prakticky nachádzajú už len v muzeálnych či knižničných zbierkach.

Odkiaľ na to beriete peniaze?

Zo svojich prostriedkov by som si to nemohol dovoliť, preto som veľmi vďačný najmä jednému môjmu priateľovi, členovi Bratskej jednoty baptistov, ktorému sa moje aktivity páčia a dlhodobo ma v nich osobne i finančne podporuje. Občas ma podporia aj nejakí menší darcovia, ako aj moja mama. Všetkým som naozaj veľmi vďačný, lebo bez nich by som nemohol robiť to, čo robím. Pretože tu nejde len o samotné zakupovanie exponátov, ale svoje si vyžaduje aj réžia výstav – benzín, stojany s popiskami, materiál na workshopy a podobne. 

Zaujímavé na vás je to, že nie ste len obyčajným zberateľom, ale niektoré artefakty, ktoré sú z rôznych dôvodov nedostupné, si svojpomocne vyrábate.

Základnou filozofiou mojich výstav je, že na rozdiel od múzeí či výstavných siení sa návštevníci môžu exponátov dotýkať, aby vlastnými zmyslami pocítili, čo to boli hlinené tabuľky, papyrusy, pergameny, čo je to papier. Keďže najstaršie materiály, ktoré sa nám dochovali, môžeme obdivovať len v múzeách, podľa originálnych predlôh som vyrobil a popísal niekoľko tabuliek a pergamenov. Dokonca na workshopoch, ktoré sú niekedy súčasťou výstav, si to môžu vyskúšať aj samotní návštevníci.

Na stole pred nami leží veľký popísaný pergamen. Čo je na ňom zapísané?

Kedysi som tento pergamen, ktorý je vyrobený na Slovensku, vystavoval čistý, ľudia ho ohmatávali aj ovoniavali. Ale potom som si povedal, že ho ozvláštnim tým, že naňho hebrejským písmom napíšem začiatok knihy Genezis. Zmestilo sa mi tam necelých päť kapitol.

Koľko času vám to zabralo?

Len rozmeranie a naplánovanie jednotlivých stĺpcov a okrajov mi trvalo tri dni. Na samotnom prepise som potom pracoval asi tri týždne. Snažil som sa dodržať rabínsky štýl písania, aj keď som nepoužíval kóšer atrament, ale len obyčajnú kaligrafickú fixku.

V čom spočíva rabínsky štýl písania?

Ortodoxní židia dodnes neuznávajú Tóru, ktorú neprepísala ľudská ruka. Knižne vytlačená Tóra sa môže používať na súkromné účely, ale nie v synagógach. Tradícia totiž velí, že Písmo musí najprv prejsť očami, potom cez srdce a rozum a až následne rukou na papier. S jeho prepisovaním sú navyše spojené najrôznejšie modlitby a rituály. Píše sa sprava doľava a každý riadok musí byť zarovnaný tak, že nesmie dôjsť k rozdeleniu slova. Rieši sa to tým, že slová na okraji bývajú pretiahnuté. To však znamená, že už od polovice riadka musíte mať rozplánovaný druhý polriadok.     

Na výstavách som mal už viacerých renomovaných biblistov aj židov, no zatiaľ som sa nestretol s výhradami, že som prepis Genezisu urobil nesprávne. Ale som pripravený na to, že raz tam niekto nejaký nedostatok môže objaviť.          

Preklad gréckeho slova Biblia znamená knižočky, môžeme povedať, že je to knižnica, ktorá obsahuje diela viacerých autorov z rôznych období, ktoré boli zaznamenané na rôznych materiáloch. Vieme dnes povedať, na čom všetkom boli biblické knihy napísané?   

Biblický archeológ a asýriológ P. J. Wiseman je presvedčený, že najstaršie časti Pentateuchu boli pôvodne zapísané na hlinených tabuľkách. Opiera sa o spôsob zaznamenania genealógií v knihe Genezis, ktorý by sme mohli prirovnať k spôsobu, akým sa kedysi písalo na písacom stroji. Aby sa vedelo, ktorý list nasleduje za ktorým, tak posledný riadok predchádzajúceho listu sa vždy opakoval ako prvý na nasledujúcom liste. Tento vzorec opakovania nájdeme aj v knihe Genezis, najmä v spomenutých genealógiách, a nájdeme ho aj na iných dochovaných hlinených tabuľkách. Áno, môžeme povedať, že je to len Wisemanova teória, ale aj mne osobne to dáva zmysel.

Neskôr, samozrejme, biblickí autori používali papyrusové, no najmä pergamenové zvitky. Predsa len, Izraeliti boli pastiersky národ, takže zvieracia koža bola pre nich prirodzený materiál, z ktorého si stavali stany, vyrábali časti odevov, a na ktorý aj písali.

Máte veľmi dobré vzťahy s rôznymi katolíckymi biblistami, ktorí oceňujú spôsob, akým popularizujete neraz náročné biblické témy. Koncom septembra budete vystavovať aj na katolíckej teologickej fakulte v Košiciach, kde sa uskutoční medzinárodná vedecká konferencia Otváral nám Písma pri príležitosti ukončenia Roku Božieho slova. Vytvára skúmanie Svätého písma priestor pre prehlbovanie ekumenických vzťahov?

Písmo sväté je základ, na ktorom musia kresťania stavať, od neho sa všetko odvíja. Európa v 21. storočí prestala byť civilizáciou písaného slova a preto je nesmierne dôležité obrátiť našu pozornosť späť ku knihám, vrátane alebo – lepšie povedané – počnúc knihou kníh. Myslím, že aj množstvo pozvaní, ktoré dostávam, je dôkazom, že ľudia majú hlad po poznaní Slova, a to ma napĺňa nádejou.

Spomínali ste, že na každej výstave prezentujete aspoň jeden nový exponát. S čím prídete v septembri do Košíc?

Bude to faksimile Aleppského kódexu, ktorý mi prišiel cez koronu. Ide o jeden z najvzácnejších rukopisov na svete, asi najvzácnejší po 2100 rokov starom zvitku Knihy proroka Izaiáša, ktorý objavili v roku 1947 v Kumráne.

Aleppský kódex vznikol pred viac ako tisíc rokmi na brehu Galilejského jazera a je považovaný za najdokonalejšiu edíciu hebrejskej Biblie. Zo Svätej zeme ho odniesli križiaci, neskôr ho v Káhire študoval židovský učenec Maimonides, potom bol šesť storočí uchovávaný v synagóge v Aleppe, odkiaľ zmizol v roku 1947 počas pogromu, ktorý nasledoval po schválení rozdelenia Palestíny na arabský a židovský štát v OSN. Ťažko poškodený je v súčasnosti uchovávaný v Izraeli. A to je len taký informačný nástrel, bola by to téma na samostatný rozhovor.

No a keď už sa ma pýtajú na toho Gutenberga, tak pred časom som si objednal certifikované faksimile jeho Biblie. Nejde o lacnú záležitosť, ale keď nabudúce bude zasa niekto vyrývať, tak budem môcť povedať: „Áno, máme tu aj Gutenberga.“ 

Kto je Michal Lapčák



Narodil sa v roku 1971 vo Vranove nad Topľou. Po skončení Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1995 sa stal kazateľom Bratskej jednoty baptistov v Košiciach, kde pôsobil desať rokov. Od roku 2005 je misijným pracovníkom v Prešove, kde spolu s manželkou Emíliou založil a prevádzkuje centrum DEPO. Viac ako desať rokov zbiera a vystavuje biblie, faksimile a ďalšie biblické a knižné artefakty.

Foto - autor, archív M. L.

Odporúčame

Musíme poznať Korán

Musíme poznať Korán

Je jedným z popredných teológov v Ríme, Slovák, ktorý učí na Teologickej fakulte Lateránskej univerzity a je vedúcim prestížneho medzinárodného vedeckého projektu Fundamentálna teológia v ekumenickej perspektíve, založenom v roku 2001 na žiadosť kardinála Josepha Ratzingera. Do dialógu s islamom chce viac zapojiť kresťanov z moslimských krajín a každý seminarista by podľa neho mal prečítať Korán. Profesor a kňaz Mons. Ľubomír Žák.

)