Vyznanie evanjelika Šesť kategorických tvrdení v predvečer Veľkej noci

Dnes chceme vysloviť niekoľko tvrdení, ktoré platia pre kresťanov. Nehovorme však o dogmách. Krásne a dôležité slovo „dogma“, ktoré po grécky hovoriaci kresťania prevzali z civilného jazyka, aby prostredníctvom neho vyjadrili svoje tvrdenia, na ktorých záleží, na ktorých trvajú a ktoré chcú odovzdávať ďalej, verne slúžilo dlhé storočia. V krutom svete mu však bol vtlačený pejoratívny obsah. Ak chcú ľudia nejaké názory uraziť a znemožniť ich, stačí povedať, že sú to dogmy. A dogmatik je hlupák, s ktorým nemožno pohnúť.      

Nehovorme o dogmách. Hovorme o kategorických tvrdeniach. O tvrdeniach, ktorým dávame jedno jediné možné vyznenie a zmysel a nepripadá do úvahy, že by mohli znamenať aj niečo iné alebo neplatili vôbec.

Kto by tomuto nerozumel, bez ohľadu, či je kresťan alebo sekulárny človek? Obrovské množstvo našich všedných každodenných tvrdení a postojov má kategorický charakter. Ak sme práve podpísali zmluvu na hypotekárny úver, opierame sa o platnosť jej údajov. Ak uzatvárame manželstvo, opierame sa o sľub bezpodmienečnej vernosti. Ak si povieme, že sa stretneme o tretej, podriadime tomu svoj program.

Celá západná civilizácia bola postavená na kategoricky vyjadrených záväzkoch a ich plnení, na zmluve a vernosti k nej, na dohode, ktorá predpokladá rešpekt. Ak sa toto vytratí, zanikne všetko.

Nazerané z tejto perspektívy, presvedčenie o správnosti znenia a o univerzálnej platnosti základných právd kresťanskej viery – áno, tých hrozných dogiem – je iba jedným z mnohých kategorických presvedčení, na ktorých prirodzene stojí náš život, ba celá civilizácia.

Vyslovme teda celkom kategoricky:

Hovoríme „áno“ biblickej pravde o hriechu človeka. Človek je skutočne oddelený od Boha, ktorý je Osobou a ktorý je pravým základom nášho života. Oddelenosť od Boha je základnou tragédiou nášho života a zdrojom všetkých ostatných tragédií. Rozprávanie o hriechu nie je iba kostolná fráza bez vzťahu k realite. Je to ten najreálnejší opis situácie človeka.

Hovoríme „áno“ biblickej pravde o Božom príchode na svet v Ježišovi Kristovi. Boh sa skutočne z lásky k človeku stal ľudskou bytosťou, časťou stvoreného sveta. Prišiel do tela, do času, do dejín. Vianoce nie sú iba pôvabným mýtom o láske a nehe, ale odkrytím pravdy o tom, že Boh začína najkľúčovejšiu časť svojej misie prinášajúcej záchranu človeku.

Hovoríme „áno“ skeptickému názoru kresťanskej časti Biblie na otázku, či nejaká človeku vlastná múdrosť, praktika, poznanie, schopnosť, výkon, snaženie – dokonca i náboženské – mu môže priniesť pravé šťastie, naplnenie a záchranu z moci hriechu a smrti. Či ho môže zmieriť s Bohom a vrátiť Bohu. Nová zmluva je v tomto radikálne skeptická.

Hovoríme „áno“ Kristovmu krížu, tejto smrti jedného človeka, v ktorom bol Boh. Zachraňujúcemu Božiemu dielu, v ktorom jedine je odpustenie hriechov, prijatie človeka za milované Božie dieťa a vyslobodenie z osudovej moci smrti. Nie je žiadne iné miesto, iný stav a iný spôsob, kde by sa Boh v takej intenzite dával poznať a odkrýval seba ako absolútnu lásku, ako Ježišov kríž. Teológia musí byť „teológiou kríža“ (Martin Luther, konvent augustiniánskeho rádu v Heidelbergu, 1518).

Hovoríme „áno“ biblickému svedectvu o slávnom Ježišovom vzkriesení. O Božom jedinečnom zásahu do údelu Ukrižovaného, ktorého Boh vytrhol z moci smrti. V ňom otvoril večnosť a otvoril ju človeku spojenému vierou s Kristom. Tam, kde nie je viera v Ježiša, tam hovoriť o večnosti je iba fantáziou, vábivým, ale nerealistickým snom. Smrť má tu a teraz vševládne panstvo. Iba v spojení s Ukrižovaným a Vzkrieseným sa otvára nádej, že jemu patrí nad nami posledné slovo.

Hovoríme „áno“ perspektíve, ktorá sa nám otvorila nie ako mechanická samozrejmosť, ale ako milosť, ako dar: posledný mysliteľný stav, ktorý nás čaká, je, že budeme s naším Pánom. Budeme s ním vo večnosti, v nepredstaviteľnom metapriestore, naplnenom dokonalou láskou a životom, ktorý je v Bohu. Tam sa naplní naša existencia. A práve preto, že je to tak – paradoxne – neutekáme zo sveta! Zostávame v ňom, sme vkorenení do prítomnosti. Očakávaná budúcnosť vykúpených s Pánom dáva zmysel a závažnosť nášmu „tu a teraz“. Robí zmysluplnými množstvo našich dnešných zápasov a snažení. Žijeme ako Ježišovi učeníci život služby, nasledovania, svedectva, milosrdenstva a nádeje, pretože sa už dnes cítime byť nekonečne obdarovaní!

Priatelia, ak ste kresťania, ponúkam vám, vyslovujte týchto šesť tvrdení ako svoje osobné vyznanie; sebe na posilnenie a povzbudenie. V nich pomenovávame radosť, nádej, zmysel, program a hodnotu svojho života. Osobne vyznávam, že je to to najväčšie, čo som mohol v živote poznať a prijať. Som nesmierne šťastný a vďačný Bohu, že to môžem aj žiť.

Nech nás naše vyznanie nesie aj úskaliami prítomnej zložitej krízy, na ktorej pozadí – aké veľmi zvláštne – sa budú odohrávať jedny zo základných sviatkov našej viery.

Priatelia, ak nie ste kresťania a čítate tieto riadky, žehnáme vám. Naše kategorické tvrdenia vám nechcú ublížiť. Nesieme ich ako svedectvo tomuto svetu a sami sme ich ako svedectvo prijali. Tešíme sa každému človeku, ktorý sa pri nich pristaví v úprimnom, vážnom zamyslení. O čo viac sa tešíme každému, kto na ne napokon povie slobodne svoje „áno“ spoločne s nami!

A, koniec o koncov, i spoločne s tými, ktorí ich sformulovali po prvýkrát;  teda spoločne s celou cirkvou. Tieto tvrdenia neprinášajú otroctvo. Prinášajú pravú slobodu.

Všetkým želám zdravie, trpezlivosť, trocha čistej radosti v stiesnených podmienkach a dobrú nádej pre najbližšie dni.