Spochybňovanie autorít Poľný výbor kontroly pravej viery

Z teologických disciplín mi boli najbližšie tie biblické. Posvätné spisy, ktoré spolu s Tradíciou pochádzajú z jedného prameňa Božieho Zjavenia, sú prejavom lásky Boha, ktorý ide v ústrety svojim deťom a prihovára sa im. Božie slovo „je pre Cirkev oporou a životnou silou a pre deti Cirkvi posilou vo viere, pokrmom duše, čistým a nevysychajúcim prameňom duchovného života“, píše koncilová konštitúcia Dei Verbum.

Pod pojmom Božie Zjavenie, pochopiteľne nemyslíme žiadny prízrak, ale vyjadruje rozhodnutie Boha dať sa poznať človeku. Ježiš Kristus je „jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo. V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem tohto“, píše Katechizmus katolíckej Cirkvi.

A tak katolícka teológia hovorí, že Božie Zjavenie skončilo smrťou posledného apoštola a nič nové už k pokladu Božieho Zjavenia pridané nebude. To, čo Boh chcel ľudstvu povedať, už jednoducho povedané bolo.

Napriek tomu však badať snahu zháňania sa za stále novými a novými posolstvami, zjaveniami, výzvami. Táto snaha je často úplne nekritická a takáto „viera“ je skôr jej deformáciou. Neviem sa ubrániť pocitu, že čoraz častejšie sa do pozície „dozorcov pravej viery“ (a práve toto je význam slova episkopus) stavajú veľmi vyhrotené osoby.

So záujmom som si napríklad prečítal ostatný článok Juraja Vitteka a následnú diskusiu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že pre niektorých ľudí nie je dôležité to, čo povie pápež alebo biskup, ale „vatikanista a novinár“.

Internet je plný odhodlaných „katolíckych apologétov“, ktorí vyzývajú na ochranu Cirkvi pred pápežom a biskupmi. Vôbec si nemyslím, že každá kritika je neodôvodnená, avšak pozícia akýchsi internetových poľných súdov kontroly pravej viery je veľmi problematická.

Pred časom istý, aj mnou kritizovaný portál, na sociálnej siete zverejnil výzvu k modlitbe za pápeža (treba povedať, že po kritike badať náznaky istej zdržanlivosti). Mali ste však vidieť tie komentáre: pápež je odpadlík, modloslužobník, vlastne už pápežom nie je a podobne – áno, kto seje vietor, žne búrku. Poľný súd kontroly pravej viery sa opäť nechal počuť.

Iným problémom sú rôzne zjavenia, ktorým sa prisudzuje status neomylnej pravdy. Niektorí kresťania akoby nedokázali žiť bez nových a nových zjavení a posolstiev. Pričom, zopakujme to, nič nové už k pokladu Božieho Zjavenia pridané nebude.

Mnohí čitatelia denníka Postoj určite čítali článok o Márii Valtorte. Poznám mnohých veriacich, ktorí sú jej spismi nadšení a ktorým pomohla k prehĺbeniu duchovného života. Avšak teologicky a metodologicky by bol naozaj problém, keby akýkoľvek katolík kládol akékoľvek súkromné zjavenia na úroveň (či dokonca nad úroveň) Božieho slova.

Tieto spisy jednoducho nie sú obsahom Božieho Zjavenia. Spomínam si napríklad na „argument“ proti podávaniu Eucharistie na ruku spomenutý niekde v diskusii, že podľa nejakého súkromného zjavenia Pán Ježiš podával pri Poslednej večeri Eucharistiu na jazyk, Judášovi ju dokonca z úst vybral. Nuž...

Racionálnosť, teologická precíznosť a áno, aj neustále nespochybňovanie právoplatných autorít sú veľmi dôležité. Poľných súdov už hádam bolo dosť.

Diskusii sa nebránim ani tu.