Bývalá zlatá olympionička Niekedy treba zaujať miesto spolujazdca a nechať volant v Božích rukách

Americká gymnastka Dominique Dawesová sa v mladosti preslávila ako trojnásobná olympionička a zlatá medailistka. Bola jednou zo siedmich gymnastiek ženského tímu Magnificent Seven, ktorý získal na Letných olympijských hrách v roku 1996 zlato pre Spojené štáty.

V nedávnom rozhovore pre Catholic News Agency priznala, že v tej dobe bola pod obrovským tlakom. „Bože, toto je už na mňa príliš. Čo ak teraz urobím chybu? Nie som pripravená,“ zaspomínala si po rokoch na svoje pocity bývalá gymnastka, ktorá sa pred osudnými olympijskými hrami emocionálne zrútila.

Na pomoc jej prišla tímová kapitánka Amanda Bordenová, ktorá si k nej kľakla, aby sa spoločne pomodlili. „Pamätám si, že keď som sa po modlitbe s Amandou postavila, cítila som sa slobodná. Cítila som sa ľahko... Išli sme von a zapísali sme sa do histórie,“ zhrnula svoje pocity Dominique, ktorá mala v tom čase len 19 rokov.

Dawesová, prezývaná aj Awesome Dawesome (Úžasná Dawesová), sa tak stala prvou afroamerickou gymnastkou, ktorá získala na olympijských hrách zlatú medailu.

Gymnastika ju nenapĺňala

Dominique mala od malička blízky vzťah k Bohu, keďže bola vychovávaná v baptistickom cirkevnom spoločenstve. Avšak kvôli gymnastike odišla z domu vo veľmi mladom veku, a tak jej mamu, ktorá bola učiteľkou v nedeľnej škole, vystriedala vo výchove neveriaca trénerka.

„Semeno, ktoré do mňa zasiala moja mama, naozaj vyklíčilo,“ priznáva bývalá gymnastka, podľa ktorej ju viera ochránila od ľudí a situácií, ktoré pre ňu neboli najzdravšie. Len čo bola Dominique dosť stará na to, aby mohla sadnúť za volant auta, vzala do vlastných rúk aj svoju vieru. Začala navštevovať interdenominačný kostol a zúčastňovala sa biblických krúžkov či konferencií o viere.

Medzitým sa jej športová kariéra naplno rozbehla. Vymetala národné majstrovstvá a získavala svoje prvé medaily. Stále však cítila, že jej niečo chýba. „Nikdy som nemala pocit, že by ma to napĺňalo,“ priznala sa Dominique, ktorá sa po celý čas snažila nájsť v sebe vnútorný súlad.

Dawesovej svet sa točil neustále okolo gymnastiky, ktorá bola pre mladé dievča neuveriteľne osamelým športom. „Obzvlášť, keď trénujete na olympijské hry, obetujete celé svoje detstvo,“ skonštatovala bývalá gymnastka, ktorá v tom čase strávila v telocvični viac ako tridsaťšesť hodín týždenne. Pre dieťa v jej veku to bola práca na plný úväzok.

Napriek tomu, že Dominique trénovala aj s inými gymnastami, ani jeden z nich nebol na jej úrovni. Cítila sa osamelo a útechu nachádzala len v modlitbe. „Veľa som s Kristom hovorila, prosila o podporu alebo jednoducho kričala,“ prezradila Dominique, ktorej identita bola s gymnastikou úzko prepojená. Napriek obrovskej láske k tomuto športu cítila, že gymnastika je plná nezdravej kultúry. V tom čase potrebovala istý stupeň podpory, ktorý jej veľmi chýbal.

Skutočnú matku našla až v cirkvi

Dominique Dawesová odišla do športového dôchodku v roku 2000. V približne rovnakom čase sa v nej zrodila túžba navštíviť katolícky kostol. „O katolíckej viere som vedela málo, ale cítila som sa tam byť povolaná. Milovala som ten pocit pokoja a ticha,“ zaspomínala si Dominique na svoje prvé dojmy z katolíckeho kostola v oblasti Rockville vo Washingtone.

„Mala som pocit, akoby som chcela nájsť... matku, to láskyplné náručie, do ktorého sa môžete vrhnúť a vnímať pocit pohodlia a lásky, ktorý som ako dieťa nikdy nezakúsila,“ vysvetlila gymnastka, ktorá ucítila zvláštne spojenie s Pannou Máriou a hlboko sa zamilovala do katolíckej viery.

V roku 2013 napokon Dominique konvertovala do Rímskokatolíckej cirkvi a vydala sa za katolíckeho učiteľa, s ktorým má dnes štyri deti. Volanie do Katolíckej cirkvi pripisuje svojej starej mame. „Moja babička bola pôvodná Američanka z Piscataway Conoy a bola katolíčka. Až do dospelosti som o tom vedela veľmi málo. Hovorila som si: ‚Och, to moja babička ma volá do tejto cirkvi.‘“ uviedla bývalá gymnastka v rozhovore pre CNN.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dominique Dawes (@daweser)

Napriek tomu, že 44-ročná Dominique Dawesová sa už gymnastike profesionálne nevenuje, tento šport tvorí i naďalej veľkú súčasť jej života. Neďaleko Washingtonu vlastní a prevádzkuje gymnastickú akadémiu pre mladých ľudí, v ktorej sa snaží podporovať zdravú kultúru sebaprijatia. Kultúru výrazne odlišnú od tej, v ktorej bola trénovaná. „Chcem, aby si každé mladé dievča a každý mladý chlapec, ktorý prejde našimi dverami, uvedomil, že má vo svojom vnútri všetko, čo im pomôže uspieť v živote,“ vysvetlila Dominique.

Povzbudenie dnes nachádza predovšetkým v Bohu, odvolávajúc sa na Pavlov výrok z Listu Filipanom: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Zároveň priznala, že kedykoľvek sa bojí alebo má pocit úzkosti, pripomína si, že Boh je stále po jej boku.

„Niekedy sa musím posadiť dozadu a zostať na sedadle spolujazdca. Pretože On vie, čo je pre mňa najlepšie,“ dodáva zlatá olympijská medailistka.