Už vyše dvesto rokov slávime 24. mája liturgickú spomienku Panny Márie, Pomocnice kresťanov. V tomto roku je však dnešný deň výnimočný tým, že zároveň slávime liturgickú spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi.
Ako je to možné? V roku 2018 pápež František ustanovil, že v pondelok po sviatku Zoslania Ducha Svätého si bude cirkev latinského obradu pripomínať Pannu Máriu ako Matku Cirkvi. Keďže v tomto roku Turíčny pondelok pripadol práve na 24. mája, v jednom dni sa zišli dva mariánske sviatky.
Aj keď je sviatok Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, nový, samotný titul je starobylý. „Už svätý Augustín (354 – 430) učil, že Mária je matkou členov Kristovho tela, pretože spolupracovala svojou láskou pri zrode veriacich v Cirkvi. Svätý Lev Veľký (400 – 461) hovoril, že zrodenie Hlavy je aj zrodením Tela, čím sa naznačuje, že Mária je súčasne Matkou Krista, Božieho Syna, a aj Matkou členov jeho tajomného Tela, ktorým je Cirkev,“ vysvetľuje vo svojom blogu biblista a kežmarský dekan František Trstenský.
Upozorňuje aj na to, že počas Svätého roka 1975 boli do Rímskeho misála uvedené liturgické texty votívnej svätej omše o Matke Cirkvi.
Pápež Ján Pavol II. v roku 1980 zvolanie „Matka Cirkvi“ vložil aj do Loretánskych litánií. A ako prejav vďaky za ochranu pri atentáte dal na priečelie pápežského domu umiestniť mozaiku Panny Márie, Matky Cirkvi, ktorú požehnal 8. decembra 1981.
Úcta k Panne Márii ako Pomocnici kresťanov siaha až do 16. storočia a súvisí s víťazstvom kresťanských vojsk nad Osmanmi pri Lepante v roku 1571. Vojaci prechádzajúci cez mariánske pútnické mesto Loreto tam ďakovali Panne Márii ako svojej pomocnici.
Keď v roku 1587 pápež Sixtus V. schválil Loretánske litánie, bolo v nich už aj zvolanie Pomocnica kresťanov.
„O ustanovenie sviatku Pomocnice Kresťanov sa zaslúžil pápež Pius VII. Po návrate z napoleonského zajatia v roku 1815 sa takýmto spôsobom chcel poďakovať Panne Márii,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva salezián František Kubovič.

Nápis „Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás“ na priečelí baziliky v Turíne. Zdroj: basilicamariaausiliatrice.it
Úcta k Pomocnici kresťanov sa ešte viac rozšírila v roku 1862 vďaka zázračnej udalosti. „V marci sa z jedného obrazu v kostole v dedinke Fratta pri talianskom meste Spoleto prihovorila Panna Mária dieťaťu a začala preukazovať osobitné milosti. Arcibiskup mesta Spoleto Giovanni Battista Arnaldi dal posvätnému obrazu titul Auxilium Christianorum – Pomocnica kresťanov,“ vysvetľuje Kubovič.
Jedným z najväčších ctiteľov Pomocnice kresťanov bol práve zakladateľ saleziánov Ján Bosco, ktorý sa k nej často utiekal a šíril jej úctu. Napríklad aj tým, že v Turíne inicioval výstavbu Baziliky Panny Márie, Pomocnice kresťanov. Preto je pre Saleziánov dona Bosca, saleziánky z Inštitútu dcér Márie Pomocnice i celú saleziánsku rodinu tento sviatok obzvlášť významný.
„Don Bosco dával mladým tri oporné body: úcta k Eucharistii, utiekanie sa k Panne Márii, Pomocnici kresťanov, a vernosť pápežovi,“ dodáva direktor saleziánskej komunity v Bratislave na Miletičovej ulici František Kubovič.
Jeho rozprávanie, v ktorom sa podelí aj o to, ako Panna Mária, Pomocnica kresťanov, zasiahla do jeho života, si môžete vypočuť v tomto podcaste:
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.