Mariánska úcta nestojí na emóciách a senzáciách

Teológovia vyzdvihujú dôležitosť mariánskej zbožnosti, no zároveň upozorňujú, že občas býva prežívaná nesprávnym spôsobom.


Veriaca žena sa modlí pred sochou Sedembolestnej Panny Márie počas púte v Šaštíne. Foto – TASR/Martin Baumann

Končí sa máj, ktorý je pre mnohých katolíkov mariánskym mesiacom. V krajine so silne zakorenenou úctou k Panne Márii sú dodnes pevnou súčasťou náboženského života rôzne prejavy ľudovej zbožnosti, ako sú púte, procesie či pobožnosti.

Nakoľko dôležitou je mariánska úcta v živote bežného katolíka? A nezatieňujú občas púte a pobožnosti podstatnejšie aspekty kresťanského života?

„Úcta cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu,“ napísal ešte v roku 1974 v apoštolskej exhortácii Marialis cultus pápež Pavol VI. Mariánska úcta sa v cirkvi rozšírila najmä po Efezskom koncile, ktorý v roku 431 označil Pannu Máriu za Bohorodičku. Dodnes sa pritom objavujú hlasy, ktoré požadujú, aby cirkev išla ešte ďalej a vyhlásila ju aj za spoluvykupiteľku.

„Bez mariánskej úcty by bol život kresťana katolíka ochudobnený,“ myslí si dogmatický teológ Peter Mášik, ktorý je správcom Farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave – Petržalke. „K spáse je, samozrejme, potrebný len Kristus a cirkev, ale napríklad sv. Bernard hovoril, že Mária sa nachádza uprostred medzi nimi. A podľa sv. Augustína je zasa Mária krkom, ktorý spája hlavu a telo a tak sprostredkúva všetky impulzy z hlavy do tela.“

Štyri mariánske dogmy

  • Panna Mária je Bohorodičkou (schválil Efezský koncil v roku 431)
  • Panna Mária bola počas celého života pannou (schválil Lateránsky koncil v roku 649)
  • Panna Mária bola nepoškvrnene počatá (vyhlásil Pius IX. v roku 1854)
  • Panna Mária bola vzatá s telom aj dušou do neba (vyhlásil Pius XII. v roku 1950)


Mariologička Jana Moricová, ktorá je profesorkou teológie na Katolíckej univerzite v Ružomberku, upozorňuje, že mariánska úcta je správne prežívaná vtedy, keď je zameraná na Krista, teda keď je kristocentrická. „Znamená to byť úplne odovzdaným Ježišovi tak, ako bola jeho matka,“ hovorí Moricová.

V podobnom duchu Katechizmus Katolíckej cirkvi konštatuje, že to, „čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi; ale čo učí o Márii, osvetľuje zasa jej vieru v Krista“.

Prečítajte si aj
František varuje pred nesprávnym prístupom k zjaveniam: Panna Mária nie je vedúca pošty Zdieľať

Katechizmus zároveň s odvolaním na dogmatickú konštitúciu Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium upozorňuje, že aj keď je mariánsky kult celkom osobitný, podstatne sa líši od kultu adorácie, ktorý katolíci prejavujú výhradne Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Inými slovami, mariánsky kult má podporovať úctu k osobám Najsvätejšej Trojice, a nie ju nahrádzať.

Mariánski ctitelia a ctiteľky by podľa kňaza Mášika nemali byť hľadačmi senzácií, ani pestovateľmi náboženskej turistiky. „Veriaci nech pamätajú, že ozajstná nábožnosť nespočíva v prázdnych a nestálych citoch ani v akejsi márnivej ľahkovernosti,“ upozorňuje aj Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Lumen gentium.

To, že mariánska úcta je často veľmi emocionálna, považuje za nesprávne aj mariologička Moricová. Zároveň poukazuje na ďalší negatívny jav. „Niektorí mariánski ctitelia sú málo tolerantní, sú presvedčení, že úcta k Panne Márii má byť prežívaná práve a jedine tak, ako ju prežívajú oni,“ konštatuje Moricová.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo