Sviatok Zvestovanie Pána je pozvaním veriacich k pokornému „áno“ Bohorodičky

Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej i Pravoslávnej cirkvi.

Slávi sa i v prípade, že pripadne do Veľkého pôstu alebo na jeden z prvých štyroch dní Svätého a veľkého týždňa. Ak však 25. marec pripadne na Svätý a veľký piatok alebo na Svätú a veľkú sobotu, v tom prípade sa Zvestovanie Bohorodičke slávi v rámci Svätej a veľkej nedele Paschy.

Zvestovanie Bohorodičke predstavuje s biblickým posolstvom najsilnejšie zviazaný mariánsky sviatok v byzantskom obrade. Jeho náplňou je oslava udalosti vyrozprávanej v Evanjeliu podľa Lukáša 1, 26 – 38 (SEB):

„V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: ,Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.‘ Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. Anjel pokračoval: ,Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.‘

Mária odpovedala anjelovi: ,Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.‘ Anjel jej odpovedal: ,Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, lebo u Boha nič nie je nemožné.‘ Na to Mária odpovedala: ,Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.‘ A anjel od nej odišiel.“

Sviatok Zvestovania sa stal známym prostredníctvom homílie, ktorú 25. marca 431 predniesol kyzický biskup Proklos. Jeho reč o Panne Márii ako Bohorodičke vyprovokovala protest konštantínopolského patriarchu Nestória. Proklova homília a po nej nasledujúci spor s nestoriánmi ukazujú, že v 5. storočí bolo Zvestovanie chápané ako Pánov sviatok, pri ktorom sa, ako pri všetkých Pánových sviatkoch podľa starovekého zvyku, uctievala aj matka oslavovaného. V byzantskom obrade podľa dnešného zvyku sa však Zvestovanie počíta medzi sviatky Bohorodičky. 

Myšlienkovým obsahom sviatku Zvestovania je vtelenie božského Loga. V Proklovej homílii sa nachádza veta, ktorá je nepolemicky namierená proti kristológii Teodora z Mopsuestie a Nestória: „Jestvuje len jeden Syn; lebo prirodzenosti nie sú oddelené v dvoch hypostázach; bázeň vzbudzujúci poriadok spásy zjednotil obe prirodzenosti do jej hypostázy.“

A už v pozícii konštantínopolského patriarchu Proklos v roku 435 v Tomose ad Armenios, ktorý spochybnil pravovernosť Teodora z Mopsuestie, napísal: „Pretože poznám iba jedného Syna, a tak som bol poučený v súlade so zbožnosťou, vyznávam iba jednu hypostázu vteleného Loga.“

Na božskej liturgii v tropári sviatku Zvestovania Bohorodičke gréckokatolíci spievajú:

„Dnes je začiatok našej spásy. Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo. Syn Boží sa stáva Synom Panny. Gabriel zvestuje milosť Božiu. Preto aj my spolu s ním prevolávajme Bohorodičke: Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou.“

Stichiry k žalmu 140 na gréckokatolíckej večierni rozjímajú o dialógu archanjela Gabriela s Pannou Máriou:

„Služobnica Pánova, zjavil sa ti Gabriel a zvestoval ti odveký zámer. Pozdravil ťa a povedal: ,Raduj sa, panenská zem, nezhárajúci ker, raduj sa, nepreniknuteľná hlbina, most vedúci k nebesiam. Buď pozdravený, svätostánok s Božou mannou, vysloboditeľka z rajskej kliatby. Raduj sa, túžba Adamova, Pán je s tebou.‘

Nepoškvrnená Služobnica takto odpovedala Archanjelovi: ,Zjavuješ sa mi síce v ľudskej podobe, ale zvestuješ mi nadzemské veci. Uisťuješ ma, že Boh je so mnou, že chce prebývať v mojom lone. Povedz, ako sa to stane? Som dosť hodná a svätá, aby som prijala Pána cherubínov? Isteže ma nechceš klamať. Povedz, ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám! Ako môžem dieťa porodiť?‘

Anjel jej odvetil: „Kde zasiahne Boh, tam ustupuje prirodzenosť. Robí veci človeku nepochopiteľné. Ver, že sú pravdivé moje slová, ó, presvätá a nepoškvrnená Panna.‘ Mária mu takto odpovedala: ,Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Dám telo a porodím Beztelesného, aby ako všemohúci Boh povzniesol človeka a vrátil mu prvotnú dôstojnosť.‘“

Doxastikon (Sláva: i Teraz) veršových slôh na gréckokatolíckej večierni podáva teologické zhrnutie poetického vyjadrenia obsahu sviatku Zvestovania Bohorodičke:  

„Dnes je slávnosť Zvestovania, oslava panenstva. Zem i nebo sa spojili. Obnovuje sa Adamova sláva. Plesá Eva kliatby zbavená. Naša hriešna prirodzenosť je vtelením Slova omilostená. Stali sme sa rodinou Božou. Aké to tajomstvo, aký príklad pokory. Aké neslýchané bohatstvo milosti. Anjel je sprostredkovateľom zázraku. Panna prijíma Syna Božieho a Svätý Duch ju zatieňuje. Otec z nebies súhlas udeľuje. Vtelenie sa stáva spoločným dielom Trojice. V ňom a jeho prostredníctvom sme spasení. Preto s Gabrielom volajme: Raduj sa, Milostiplná! Ty si nám dala Spasiteľa. Krista, nášho Boha. On prijal našu prirodzenosť a k sebe nás povýšil. Pros ho za spásu našich duší.“

Tieto hymny dávajú jasne najavo, že vtelenie Božieho Loga v lone ľudskej matky je udalosťou, ktorá presahuje ľudské skúsenosti a možnosti vyjadrovania a ukazuje nám, že Boh je iný, ako si myslíme a dokážeme predstaviť. Táto inakosť však neznamená svojvôľu a bezcieľnosť, v ktorej by bolo možné všetko. Skôr je za tým spoľahlivé Božie vedenie k jasnému cieľu: k vykúpeniu a zbožšteniu stvorenia, ktoré sa vzdialilo od svojho Stvoriteľa, t. j. k zjednoteniu s ním.

V byzantskom obrade sa theosis chápe v zmysle naplnenia Božieho zámeru, aby človek mal účasť na Božej sláve a prítomnosti, no bez toho, aby bol zrušený zásadný kvalitatívny rozdiel medzi Bohom a človekom.   

Dá sa povedať, že sviatok Zvestovania Bohorodičke je sviatkom začiatku zbožštenia, ktoré sa stane možným skrze to, že sám Boh prijal v Márii našu prirodzenosť a stal sa človekom. Predpokladom k tomu bolo veriace „áno“ Bohorodičky. Lebo Boh vo svojej bezhraničnej dobrote neznásilňuje človeka a nenúti ho k spáse. Skôr chce, aby človek v plnej slobode vrastal do spoločenstva s ním a čoraz viac sa upevňoval v tomto spoločenstve.

V rámci sviatku Zvestovania Bohorodičke majú byť aj jednotliví veriaci prijatí do pokorného „áno“ Bohorodičky: „Hľa, služobnica Pána; nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Toto „áno“ je sebavzdaním v milujúcej otvorenosti voči Božiemu konaniu s nami, pričom o tento postoj sa človek usiluje práve vo Veľkom pôste.

Toto však znamená, že žiarivý a radostný sviatok Zvestovania Bohorodičke uprostred veľkopôstneho obdobia nevzďaľuje veriacich od cieľa, o ktorý sa usilujú pôstom, ale skôr im pomáha k lepšiemu chápaniu cesty, ktorá k nemu vedie, a k radostnejšiemu a odhodlanejšiemu kráčaniu po tejto ceste.