Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. február 2021

Veľký pôst u gréckokatolíkov

Vytlačme zlo a dovoľme, aby sa v nás hlbšie zakorenilo ovocie Svätého Ducha

Pastoračný list o Veľkom pôste a Svätom týždni 2021, ktorý pod názvom Obnova svojho krstného záväzku napísal eparchiálny biskup mesta Newton Nicholas Samra.

Vytlačme zlo a dovoľme, aby sa v nás hlbšie zakorenilo ovocie Svätého Ducha

Mandylion – Kristova tvár. Zdroj: Wikimedia

„S radosťou vstúpme do obdobia žiarivého pôstu, pretože sa púšťame do duchovného boja. Očisťme si ducha i telo. Ako sa postíme od jedla, tak sa zdržme každej vášne. Keď sa radujeme z cností Ducha, môžeme vytrvať v láske, aby sme boli hodní vidieť slávnostné umučenie Krista, nášho Boha, a s duchovnou radosťou zazrieť jeho sväté vzkriesenie“ (večiereň s obradom odpustenia).

V ranej Cirkvi sa krsty konali v spojitosti so slávnym sviatkom Kristovho vzkriesenia. Ten, kto mal byť pokrstený, katechumen, bol ponorený do krstného bazéna, symbolického Kristovho hrobu, aby bol spolu s Kristom vzkriesený z hrobu, ktorý teraz symbolizoval lono nového života.

Katechumeni študovali kresťanskú vieru jeden až tri roky a počas posledných štyridsiatich dní pred svojím krstom dostávali intenzívnejšie poučenie o tom, ako žiť Kristov život prostredníctvom modlitby, pôstu a dobrých skutkov, išlo o základ pre kresťanský život. A tak toto obdobie nebolo skľučujúce alebo smutné, či pochmúrne, ale skôr plné radosti – živý Kristus bol naplnený radosťou.

Počas stáročí Cirkev rozšírila toto 40-dňové obdobie aj na nás, už existujúcich kresťanov, pretože rozpoznala, že nie vždy žijeme svoj život Krista najlepšie, ako vieme. Robíme chyby: zabúdame sa modliť a konverzovať s Bohom tak, ako by sme mali. Preháňame to s jedlom a trávime viac času klebetami a ohováraním. Ignorujeme svojich bratov a sestry v núdzi a zabúdame starať sa o seba navzájom tak, ako by sme mali.

Naša podoba s Bohom je zakalená a mnohokrát to nevidíme. Potrebujeme obnovu. Preto nám Cirkev navrhuje aktívnejší život vo Veľkom pôste, aby sme sa viac modlili a postili a 40 dní konali viac dobrých skutkov s nádejou, že dokážeme obnoviť dobré návyky vo svojom živote prostredníctvom napodobňovania Ježiša Krista, nášho Pána, vzoru a Spasiteľa.

Štyridsiatnica predstavuje záchranné dni pre kompletné a totálne venovanie sa Božím veciam. Štyridsiatnica je náš „desiatok“ či desatina roka, aby sme sa viac sústredili na svoju zbožnosť. Zdieľať

Veľký pôst sa začína večierňou s obradom odpustenia v Syropôstnu nedeľu, na ktorej spievame: „Zachovajme pôst prijateľný a milý Pánovi. Pravým pôstom je zbaviť sa všetkého zla, kontrolovať jazyk, vyhýbať sa hnevu, zdržiavať sa žiadostivosti, ohovárania, falše a krivej prísahy. Ak sa zriekame týchto vecí, náš pôst je pravdivý a milý Bohu.“

Veľký pôst nevítame ako čas pre samo-spôsobenú agóniu alebo na seba-zdokonaľovaciu terapiu. Toto obdobie pozdravujeme ako svätý čas, ktorý je zasvätený sebanáprave, sebaočisteniu a sebaosvieteniu prostredníctvom plnenia prikázaní ukrižovaného Boha.

Vytláčame zlo, ktoré je v nás, a dovoľujeme, aby sa v nás hlbšie zakorenilo ovocie Svätého Ducha: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, jemnosť, sebaovládanie (Galaťanom 5, 22).

Štyridsiatnica predstavuje záchranné dni pre kompletné a totálne venovanie sa Božím veciam. Štyridsiatnica je náš „desiatok“ či desatina roka, aby sme sa viac sústredili na svoju zbožnosť. Vraciame Bohu v hojnosti, ktorú nám on dáva!

Veľký pôst začíname večierňou s obradom odpustenia, riadne v Syropôstnu nedeľu večer alebo v niektorých farnostiach v Čistý pondelok – prvý veľkopôstny deň. Prosíme navzájom o odpustenie, keď nastupujeme na túto intenzívnu duchovnú cestu. Boh si želá naše pokánie, nie naše výčitky svedomia.

Vyjadrujeme zármutok nad svojimi hriechmi, ale robíme to v radosti z Božieho milosrdenstva. Pripravujeme sa na vzkriesenie, Kristovo i svoje. Obnovujeme svoje krstné sľuby.

Pre byzantský obrad je charakteristické, že veriaci nie sú konfrontovaní s predveľkonočným pôstom odrazu ako v latinskom obrade prostredníctvom Popolcovej stredy, ale do Veľkého pôstu sú uvádzaní pomaly.

Svätej štyridsiatnici v byzantskom obrade predchádza štvortýždňové predpôstne obdobie, ktoré sa začína po Nedeli o Zachejovi (Lk 19, 1 - 10). Aj štyri nedele predpôstneho obdobia sú pomenované podľa obsahu evanjeliového čítania na božskej liturgii, poprípade podľa zdržanlivosti, ktorú majú veriaci začať praktizovať po dotyčnej nedeli.

Prvou nedeľou predpôstneho obdobie je Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi (Lk 18, 10 – 14), druhou Nedeľa o márnotratnom synovi (Lk 15, 11 – 32), treťou Mäsopôstna nedeľa (Mt 25, 31 – 46) a štvrtou Syropôstna nedeľa (Mt 6, 14 – 21).  

Cirkev nám ponúka nástroje na sebaobnovu a na naše pokusy byť vo väčšom súlade s Kristovým učením. Základnými nástrojmi sú modlitba, pôst a dobré skutky. To sú základné prvky, aby sme žili plnohodnotný kresťanský život. Keď sa na ne intenzívnejšie sústredíme, začneme sa obnovovať, aby sme viedli lepší život.

Modlitba

Modlitba je nevyhnutná v kresťanskom živote. Sám Ježiš Kristus sa modlil a učil nás, ako sa máme modliť. Aby sme boli nasledovníkmi Krista, musíme sa modliť – je to naša konverzácia s Bohom. Pozdvihujeme svoje mysle a srdcia k Bohu, aby sme s ním mali spoločenstvo, aby sme uskutočňovali jeho vôľu.

Máme osobnú modlitbu doma, pričom používame nejaké formálne slová alebo sme neformálne v dialógu s Bohom. Sme vyzývaní k tomu, aby sme sa modlili pravidelne, v tajnosti, krátko a bez mnohých slov a verili, že Boh nás počuje. „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci... aby ich ľudia videli... radšej vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 5 – 6).

Jednoduchou modlitbou na tento účel je Ježišova modlitba: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Toto možno opakovať mnohokrát. Vzývame meno Boha, aby sme s ním mali spoločenstvo.

Ďalšou modlitbou, ktorá sa modlí najmä pri každej pôstnej bohoslužbe, je Modlitba svätého Efréma. Každý krátky odsek sprevádza veľká poklona. Túto modlitbu možno povedať po prebudení, pred rodinným stolovaním i pred spánkom – alebo kedykoľvek počas dňa:

„Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.

Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.

Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.“

Počas Veľkého pôstu nám Cirkev ponúka verejné bohoslužby: Liturgiu vopred posvätených darov, Veľké povečerie a Akatist. Nechodíme do chrámu, aby sme hovorili svoje súkromné modlitby, ale prinášame seba, svoje starosti, túžby, ťažkosti, otázky i radosť a pripájame ich s ostatnými k modlitbe Cirkvi, k modlitbe Krista, Bohorodičky, svätých a našich bratov a sestier v našej miestnej komunite. Vo svojich farských časopisoch nájdete informácie o harmonograme týchto obohacujúcich komunitných udalostí.

Pôst

Pôst je podstatný pre náš kresťanský život. Kristus sa postil a učil nás postiť sa. Cieľom pôstu je očistenie nášho života, fyzické a duchovné oslobodenie od hriechu. Posilňujeme sa, aby sme milovali Boha a ľudí. O peniaze, ktoré ušetríme pôstom od konkrétnych potravín, sa podelíme s ostatnými, ktorí to potrebujú.

Máme náš eparchiálny program Pastierova starostlivosť: Každá osoba, stará i mladá, odloží usporené prostriedky do pôstnej krabičky a prinesie to v nedeľu Paschy do chrámu, aby to pastier, biskup, rozdal chudobným a núdznym. Pôst pomáha nášmu telu a telám ostatných.

Naše predpisy o pôste sa vyvinuli v monastieroch a dnes sú trochu zmiernené, je však na každej osobe jednotlivo, aby nastavila pôst na svoj život a okolnosti. Prečítajte si vo farskom časopise o tradičnom pôste a zmiernených smerniciach a pousilujte sa to praktizovať vo svojom živote – pravidlá sú ideály, o ktoré sa snažíme.

Ježiš nám pripomína v Matúšovom evanjeliu: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia... Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 16 – 18).

Aj svätý Ján Zlatoústy nám ponúka dôležité myšlienky o pôste: „Skutočným pôstom nie je iba zdržanlivosť od jedál, ale aj od hriechov. Nech ruky postia od drancovania a chamtivosti. Nech nohy postia od pobehovania za nedovolenými pohľadmi... Nech ústa postia od hanebnej reči, lebo čo nám osoží, ak sa zdržiavame rýb a vtákov, ale hryzieme a požierame svojich bratov a sestry.“

Naša veľkopôstna večiereň to zhrnuje dokonale: Dodržiavajme pôst prijateľný a milý Pánovi. Pravým pôstom je odstrániť všetko zlo, kontrolovať jazyk, vyhýbať sa zlosti, zdržiavať sa žiadostivosti, ohovárania, falše a krivej prísahy. Ak sa zriekneme týchto vecí, náš pôst je pravý a milý Bohu“ (1. pondelok Veľkého pôstu).

Dobré skutky – dávanie almužien

Treťou zbraňou Veľkého pôstu je silnejšie zameranie na konanie dobrých skutkov. Dávanie almužien je každodenná udalosť, ktorá sa nekoná iba vo Veľkom pôste. Vo svojom kázaní na vrchu Ježiš hovorí nielen o modlitbe a pôste, ale pridáva aj svoje slová či príkazy o dávaní almužien. „Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci... radšej nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 2 – 4).

Inzercia

Ježišova výzva pre nás, aby sme robili dobré skutky, dokonca potvrdzuje Boží zákon v Starej zmluve: „Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení... Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva“ (Príslovia 14, 21. 31).

Ježiš sa stotožňuje s každou osobou v núdzi. Naši bratia a sestry sú naším životom – nemôžeme ich ignorovať alebo nevšímať si ich potreby. Zdieľať

Písmo nás učí, že podelenie sa o svoj majetok kvôli pomoci núdznym je najkonkrétnejším prejavom viery a lásky. Viera nie je živá v tom, kto nepomáha núdznym. „Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: ‚Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!‘, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“ (Jakubov list 2, 14 – 17).

Aj cirkevní otcovia kladú dôraz na almužnu. Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Nakŕmte núdznych teraz alebo buďte navždy pripravení kŕmiť pekelné ohne!“

Svätý Bazil Veľký nalieha na delenie sa s ostatnými: „Obilie vo vašej stodole patrí hladným. Kabát vo vašej skrini patrí nahým. Topánky hnijúce vo vašom suteréne patria bosým. Striebro ukryté v krabiciach patrí núdznym. Hrešíte proti všetkým, ktorým ste schopní pomôcť, ale nerobíte tak.“

Aj naše liturgické texty sa zameriavajú na dobré skutky: V tomto období pokánia vystrime svoje ruky k skutkom milosrdenstva. Vtedy nám pôstne asketické zápasy prinesú večný život, pretože nič nezachráni dušu tak ako štedrosť voči núdznym; a dávanie almužien v kombinácii s pôstom nás vyslobodí zo smrti. Urobme toto všetko s radosťou, pretože niet lepšej cesty a toto prinesie spásu našim dušiam“ (Aposticha utierne, 2. štvrtok Veľkého pôstu).

Tesne pred Veľkým pôstom si v Mäsopôstnu nedeľu pripomíname veľké podobenstvo z Matúšovho evanjelia o poslednom súde: Ježiš pripomína tým, ktorí kŕmili hladných, napájali smädných, vítali cudzincov, zaodievali nahých, navštevovali a starali sa o chorých a navštevovali väznených, že „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“, a tým, ktorí ignorovali hladných, smädných, cudzincov, nahých, chorých a väznených, Ježiš pripomína, že „čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (Mt 25, 31 – 46).

Ježiš sa stotožňuje s každou osobou v núdzi. Naši bratia a sestry sú naším životom – nemôžeme ich ignorovať alebo nevšímať si ich potreby.

Liturgia vopred posvätených darov

Počas pracovných dní Veľkého pôstu sa postíme od plnej eucharistickej božskej liturgie. Avšak nie je to pôst od svätého prijímania, ale len od plnej radostnej božskej liturgie. Cirkev nás nepripravuje o sväté prijímanie, pretože slávi upravenú večiereň, na ktorej prijímame Kristovo telo a krv konsekrované v predchádzajúcu nedeľu.

V našej Melchitskej cirkvi sa liturgia vopred posvätených darov slávi spravidla v stredu večer, ale môže to byť v hociktorý pracovný deň podľa farského harmonogramu. Je to skutočne krásna bohoslužba s vopred posvätenými darmi, ktoré kňaz prináša na svätý oltár v hlbokom mlčaní.

Akatist

Tento krásny kondák, ktorý napísal svätý Roman Sladkopevec, autor mnohých dlhých hymnov, je spätý s veľkým sviatkom Zvestovania Bohorodičke, ktorý sa slávi 25. marca a spravidla pripadá na Veľký pôst alebo Svätý týždeň.

V našej Melchitskej cirkvi v piatok večer spievame ódy na Bohorodičku a časť Akatistu. V 5. piatok Veľkého pôstu ho spievame celý v rámci nočnej modlitby (Povečeria).

Aj keď nie je priamo spätý s pôstnymi bohoslužbami, tento výrečný teologický hymnus ospevuje Bohorodičku, ktorá nosila Ježiša Krista vo svojom lone. Porodila nášho Spasiteľa, ktorého spásne činy budeme oslavovať vo Svätom týždni, ktorý vedie k jeho slávnemu vzkrieseniu.

Špeciálne spomienky

Špeciálne spomienky sa konajú v soboty a nedele tohto pôstneho obdobia a v niektorých farnostiach sa občas spieva veľmi dlhý kajúci kánon, ktorý napísal svätý Andrej Krétsky. Spýtajte sa naň svojho farára, a ak sa nespieva v chráme, požiadajte o text tohto kánonu, ktorý môžete zaspievať alebo prečítať doma.

Svätý a Veľký týždeň

Veľký pôst sa končí sviatkom Lazárovho vzkriesenia v sobotu pred Kvetnou nedeľou. Svätá štyridsiatnica je kompletná a my vstupujeme do intenzívnejšieho a emotívnejšieho týždňa – Svätého a Veľkého týždňa Kristovho umučenia.

Počas Svätého týždňa by náš pôst mal byť o niečo intenzívnejší. Hoci sme stále ešte v čiastočnom lockdowne pre COVID-19, naše farnosti budú naživo strímovať väčšinu bohoslužieb.

Počas tohto krásneho týždňa sprevádzame Krista, ktorý kráča v ústrety umučeniu, Krista, ktorého sme v Kvetnú nedeľu verejne vyhlásili za svojho Kráľa a Ženícha Cirkvi. Sme pomazaní olejom chorých, pretože sme všetci duchovne chorí.

Sme svedkami Kristovej pokory, keď umyl nohy svojim apoštolom, aby nám pripomenul, že všetci sme povolaní slúžiť si navzájom. Oslavujeme Ježišovo ustanovenie Eucharistie, ktorá je naším životodarným pokrmom. Čítame evanjeliá o Kristovom umučení a meditujeme o jeho dlhom utrpení a smrti na kríži za našu spásu.

Snímame mŕtveho Krista z kríža, pripravujeme pohreb a spievame radostiplné zvelebovania pri jeho vyzdobenom hrobe. Robíme procesiu s jeho plaščenicou okolo chrámu a po opätovnom vstupe do chrámu sa klaniame jeho telu na znak toho, že zomierame spolu s ním a žiadame, aby sme boli spolu s ním aj vzkriesení!

Na Veľkú sobotu žehnáme nové svetlo – znak toho, že Kristus žije, a vonku ešte pred našou paschálnou božskou liturgiou verejne ohlasujeme svetu jeho vzkriesenie. A keď verejne ohlasujeme jeho vzkriesenie, tiež stojíme vzpriamene a verejne ohlasujeme svoju vlastnú obnovu svojho kresťanského života, ktorý sme prijali v čase svojho krstu.

Pri svojom krste sme dostali otázku, či sa zriekame všetkého zlého, či prijímame Krista a či budeme žiť Kristov život. Ak sme boli v tom čase deťmi, odpovedali za nás naši krstní rodičia. Ale teraz ako dospelí sa zaväzujeme žiť Krista a byť druhým Kristom v našom svete.

Modlím sa, aby toto sväté obdobie bolo pre vás všetkých naplnené radosťou, a modlím sa, aby ste, keď zvoláte „Kristus vstal z mŕtvych“, mohli dodať: „A ja tiež.“ Som obnoveným nasledovníkom Ježiša Krista.

Krátky pastoračný list o Veľkom pôste a Svätom týždni 2021

Vladyka Nicholas Samra, eparchiálny biskup mesta Newton

Pôvodne publikované na internetovej stránke Melchitskej gréckokatolíckej eparchie Newton v USA.

Odporúčame