Svet kresťanstva Cirkev 15. jún 2021

Tomáš Halík Spoločnosť vníma cirkev ako hysterické spoločenstvo

Pavol Hudák
Pavol Hudák

Predstava, že za úpadok cirkvi môže liberalizácia teológie, je falošná, vyhlásil český kňaz na ekumenickej konferencii v Poľsku.

Predstava, že za úpadok cirkvi môže liberalizácia teológie, je falošná, vyhlásil český kňaz na ekumenickej konferencii v Poľsku.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Hudák

Spoločnosť vníma cirkev ako hysterické spoločenstvo
Zdroj: facebook Akademická farnost Praha – Salvátor

Katolícka cirkev na západe Európy prechádza najväčšou krízou od čias reformácie a najťažšou spoločenskou krízou od Francúzskej revolúcie. Myslí si to český teológ a kňaz Tomáš Halík, ktorý vystúpil cez víkend na ekumenickej online konferencii s názvom Pandémia ako ekumenická skúsenosť. Cirkev, čo ďalej? Zorganizovalo ju poľské spoločenstvom Chemin-Neuf.

Ako píše portál gosc.pl, český kňaz v online prednáške poukázal, že „dnes nie sú hlboké rozdiely ani tak medzi cirkvami, ako vnútri cirkví“. Opísal tiež situáciu vyľudnených kostolov, zatvárania a predávania chrámov či likvidáciu kňazských seminárov v Európe. „V čase pandemickej krízy som sa zamyslel, či situácia prázdnych chrámoch pre hygienické opatrenia nie je prorockou výstrahou, ako môžu za niekoľko rokov vyzerať chrámy,“ zamyslel sa profesor Halík.

Iná tvár kresťanstva

Predstava, že za úpadok cirkvi v časti Európy môže liberalizácia teológie, je podľa Halíka falošná. Všíma si, že cirkev stratila veriacich na všetkých kontinentoch. Ako príklad uvádza Latinskú Ameriku, kde cirkev príliš dôverovala sile tradície a zanedbala duchovnú a intelektuálnu formáciu, v dôsledku čoho došlo k hromadnému odchodu katolíkov k letničným sektám, k povrchnej religiozite a fundamentalistickej teológii. Na margo sekularizácie v Írsku povedal, že jej dôvodom sú pedofilné škandály duchovných.

Podľa Halíka, ktorý je aj sociológ, výskumy ukazujú, že najrýchlejší proces sekularizácie dnes prebieha v Poľsku. Príčinu takého rýchleho zrútenia predtým silnej a tradičnej cirkvi vidí v nešťastnom spojenectve nacionalistických politikov s cirkevnou hierarchiou. „Obávam sa, že sa im za niekoľko rokov podarí viac zničiť cirkev, než sa to podarilo za desaťročia komunistickej vláde so všetkými jej prostriedkami. To, čo mladú generáciu Poliakov privádza k rýchlemu odvratu od cirkvi, je katolicizmus bez kresťanstva.“

Halík si myslí, že kríza, ktorú prežívame v procese globalizácie, sa prejavuje nebezpečným nacionalizmom a fundamentalizmom. Poukázal na znepokojujúci populizmus politikov v Maďarsku, na Slovensku, v Slovinsku aj v Česku, ktorí náboženstvo využívajú ako nástroj a kňazi s nimi neraz spolupracujú. „Pod maskou politiky sa ukrýva čosi, čo s vierou nemá nič spoločné,“ upozornil Halík.

„To, čo mladú generáciu Poliakov privádza k rýchlemu odvratu od cirkvi, je katolicizmus bez kresťanstva.“Zdieľať

Dodal, že pomocou nadmernej náboženskej rétoriky sa tvorí karikatúra náboženstva. „Keď som videl v televízii zábery z Varšavy, na ktorých politici a nacionalisti kráčali pod vlajkami s heslom ,My chceme Boha‘, rozmýšľal som, akého Boha naozaj chcú? Pravdepodobne to nie je Boh, akého Ježiš nazýval svojím Otcom.“

Podľa portálu gosc.pl Halík na konferencii tiež hovoril, že je potrebné ukázať ľuďom inú tvár kresťanstva ako tú, ktorá ich odrádza. „Treba ukázať inú tvár kresťanstva než iba takú, ktorá je postavená na dôvere v tradíciu.“ Halík na ekumenickej online konferencii upozornil, že dôveryhodnosť cirkvi ťažko utrpela aj pre dlho zakrývané prípady sexuálneho zneužívania. Podľa českého kňaza odhalenie sexuálnych deliktov v cirkvi má dnes podobnú úlohu ako za čias Luthera problém predávania odpustkov, ktorý prispel k reformácii.

Cirkev potrebuje nový model pastorácie

Český profesor teológie sa dotkol aj ťažkej krízy duchovenstva, ktorú prežíva celá cirkev na Západe. „Dnes je vážne otrasená identita kňaza v sekulárnej spoločnosti, ako aj v samotnej cirkvi.“ Halík hovorí, že situácia sa nezmení, ak cirkev neprijme úplne nový model pastorácie, ktorý bude iný ako pastorácia založená na teritoriálnych územiach farností.

Potrebná je nová formácia kňazov aj väčší priestor pre laikov. „Nanešťastie, je jasné, že obnova tohto typu nevznikne v biskupských kanceláriách, potrebné sú silné duchovné impulzy a hlboká teologická reflexia nad problémami.“ Podľa Halíka zasa sexuálne škandály odkrývajú problém postoja cirkvi k sexualite, najmä medzi klérom, ktorý nemá vždy psychickú silu uniesť život v celibáte a bez rodiny.

Všíma si, že svetská spoločnosť začala vnímať cirkev ako hysterické spoločenstvo, ktoré má záľubu zaoberať sa len niekoľkými témami ako interrupcie, antikoncepcia, homosexuálne zväzky a nastoľuje anatémy namiesto premýšľania, ako svetu pomôcť. Poukázal, že je možné vybudovať systém sexuálnej etiky na etike medziľudských vzťahov s cieľom vytvoriť éru vzájomného rešpektu v časoch komercializácie sexu.

Halík považuje za chybu, že výzva zo strany pápežov na novú evanjelizáciu na prahu nového tisícročia nenašla dostatočnú odozvu. „Snahy niektorých nových náboženských hnutí v cirkvi smerovať všetku energiu na emocionálnu stránku náboženstva, napodobňovať evanjelikálne skupiny nedokázali prebudiť cirkev z popoludňajšej siesty,“ zhodnotil.

Treba skúmať, odkiaľ niektorí berú silu ostať v cirkvi

Halík tiež pripomenul, že klesá aj počet aktívnych členov cirkvi a rastie počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi. Vzniká tu skupina ľudí, ktorí síce nie sú ateisti, ale nehlásia sa k žiadnemu náboženstvu z dôvodu ľahostajnosti, skľúčenosti či nedôvery a niekedy sú voči cirkvi ako k inštitúcii aj nepriateľskí.

Tomáš Halík si myslí, že cirkvi sú aj svojimi členmi často považované za neschopné odpovedať na rôzne dôležité otázky a nevytvárajú priestor, kde by sa ľudia cítili bezpečne. „Keď počúvam niektoré kázne, čítam pastierske listy a určitý druh náboženských novín, napadá mi myšlienka, že okrem skúmania, prečo ľudia odchádzajú z cirkvi, budem skúmať, odkiaľ ešte vôbec berú silu v cirkvi ostať,“ zamyslel sa vo svojej prednáške.

„Okrem skúmania, prečo ľudia odchádzajú z cirkvi, budem skúmať, odkiaľ ešte vôbec berú silu v cirkvi ostať.“Zdieľať

Halík pripomenul, že kríza je vždy príležitosťou. Dnešná kríza je križovatka, na ktorej sa otvára možnosť prechodu do novej, zrelšej epochy kresťanstva. „Som presvedčený, že toto otrasené kresťanstvo vďaka bolestným skúsenostiam môže pomôcť uzdraveniu sveta. Ak cirkvi odolajú pokušeniu sústrediť sa na seba, môžu podporiť širší a hlbší ekumenizmus.“

Ekumenizmus má podľa neho širší význam ako len zbližovanie sa medzi kresťanskými cirkvami. „Druhý vatikánsky koncil ponúkol impulzy do ďalšieho ekumenizmu, do dialógu medzi náboženstvami aj do väčšieho porozumenia s neveriacimi.“

Vysokoškolský pedagóg si myslí, že „ak kresťanstvo prijme a využije svoju pestrofarebnosť a rozmanitosť ako výhodu, môže pomôcť ľudskej rodine, aby nešla do vojny civilizácií, ale do civitas ecumenica. Nový ekumenizmus môže byť krokom k univerzálnemu bratstvu, ktoré je dôležitou témou učenia pápeža Františka“. 

Halík poznamenal, že všeobecne chápaný ekumenizmus sa začal spontánne v komunistických a nacistických táboroch. „Skúsenosti s totalitnými režimami, keď kresťania proti režimu spolupracovali s liberálmi aj inými, nám umožnili pochopiť, že nemusíme viesť kultúrne vojny, ale môžeme sa navzájom podporovať. Dialóg a spolupráca všetkých ľudí dobrej vôle sú možné.“

Počas ekumenickej konferencie povedal, že dnešnú krízu nemožno vyriešiť iba modernizáciou štruktúr v cirkvi. „Demokratizácia cirkvi, odstránenie povinného celibátu a vysviacka žien sú témy, ktoré nemožno ďalej tabuizovať.“ Dodáva, že reforma kresťanstva bez prehĺbenia teológie duchovna nebude možná.

Nastal čas, aby ženy mohli kázať

Tomáš Halík na záver v krátkej diskusii poukázal na potrebu prispôsobiť jazyk o Kristovi vnímaniu súčasného sveta. Uviedol, že na jeho prekvapenie počas pandémie desaťtisíce ľudí, ktorí by pravdepodobne neprišli do kostola, počúvali online kázne.

Významný český teológ odpovedal aj na otázku, čo si myslí o úlohe žien v cirkvi. Hovorí, že prišiel čas, aby ženy mohli v cirkvi kázať. „Máme už dosť významných teologičiek a nemôžeme zahodiť ich charizmu.“ Tiež si myslí, že už nastal čas pre diakonát žien.

„Čo sa týka svätenia žien, myslím si, že by to mohlo spôsobiť obrovský rozkol. Preto chápem opatrnosť pápeža Františka a Vatikánu. Ale neviem o nijakom závažnom teologickom argumente proti vysviacke žien,“ uzavrel.

„Ak niekto hovorí, že Ježiš si za apoštolov vybral iba mužov, dá sa povedať, že si sám vybral nábožných, obrezaných Židov. Prečo teda dnes svätíme Poliakov, Japoncov alebo Čechov?“ zamyslel sa český kňaz, filozof, sociológ a teológ.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0