Svet kresťanstva Cirkev 16. jún 2021

Pápež kardinálovi Marxovi Nestačí byť „ideológmi reforiem“, musíme sa nechať reformovať Pánom

Pápež František
Pápež František

Preklad listu, ktorý pápež František adresoval kardinálovi Reinhardovi Marxovi v reakcii na jeho rezignáciu.

Preklad listu, ktorý pápež František adresoval kardinálovi Reinhardovi Marxovi v reakcii na jeho rezignáciu.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pápež František

Nestačí byť „ideológmi reforiem“, musíme sa nechať reformovať Pánom
Foto: TASR/AP

Koncom mája nemecký kardinál Reinhard Marx požiadal pápeža Františka o uvoľnenie z pozície mníchovského arcibiskupa. 

„V podstate mi ide o to, aby som niesol spoluzodpovednosť za katastrofu sexuálneho zneužívania nositeľmi cirkevných úradov v uplynulých desaťročiach,“ napísal kardinál Marx v rezignačnom liste (jeho plné znenie nájdete tu).

Pred niekoľkými dňami Tlačové stredisko Svätej stolice informovalo, že pápež Marxovu rezignáciu neprijal a zároveň zverejnilo osobný list, ktorý mu adresoval. Prinášame vám ho v preklade o. Jána Krupu:

Milý brat,

predovšetkým: vďaka za tvoju odvahu. Je to kresťanská odvaha, ktorá nemá strach z kríža a nebojí sa ponížiť tvárou v tvár desivej skutočnosti hriechu. Takto to urobil Pán (Flp 2, 5-8). Je to milosť, ktorú ti daroval Pán, a vidím, že ju chceš prijať a uchovať, aby priniesla ovocie. Vďaka.

Hovoríš mi, že prežívaš chvíľu krízy, a nielen ty, ale aj cirkev v Nemecku. Celá cirkev je v kríze pre sexuálne zneužívanie; ba ešte viac, cirkev teraz nemôže urobiť krok dopredu bez to, aby prijala túto krízu.

Pštrosia politika nepomáha napredovaniu, krízu musíme prijať našou veľkonočnou vierou. Sociologizmy a psychologizmy tu nepomáhajú. Prijať krízu, ako jednotlivec i ako spoločenstvo, to je tá jediná plody prinášajúca cesta; lebo z krízy sa dá dostať iba v spoločenstve, a okrem toho si musíme ujasniť, že z krízy človek vychádza ako lepší alebo horší, ale nikdy nie rovnaký. (1)

Hovoríš mi, že od minulého roka o tom uvažuješ: vydal si sa hľadať Božiu vôľu a si rozhodnutý prijať ju, nech je akákoľvek.

Súhlasím s tebou, že máme dočinenia s katastrofou: so smutnými dejinami sexuálneho zneužívania a spôsobu, ako s tým cirkev donedávna zaobchádzala. Uvedomenie si pokrytectva v spôsobe prežívania viery je milosťou a prvým krokom, ktorý musíme urobiť. Musíme prevziať zodpovednosť za dejiny, ako jednotlivec, tak aj v spoločenstve. Voči tomuto zločinu nemôžeme zostať ľahostajní. Prijať, to znamená vystaviť sa kríze.

Nie všetci chcú prijať túto skutočnosť, ale to je jediná cesta. Lebo robiť si „predsavzatia“ k zmene života bez toho, aby sme „kládli mäso na gril“, nevedie k ničomu. Osobná, sociálna a dejinná realita je konkrétna. Nestačí ju len prijať pomocou ideí. Lebo o ideách sa diskutuje (právom). Realita však musí byť vždy prijatá a potrebuje rozlišovanie. Je pravda, že dejinné udalosti sa musia hodnotiť hermeneutikou doby, v ktorej sa udiali. To nás však neoslobodzuje od úlohy prevziať zodpovednosť a prijať tieto udalosti ako dejiny „hriechu, ktorý nás utláča“. Preto si myslím, že každý biskup cirkvi ich musí prijať a pýtať sa: Čo musím robiť zoči-voči tejto katastrofe?

Reformu v cirkvi priniesli muži a ženy, ktorí nemali strach vystaviť sa kríze a nechať sa reformovať Pánom. Toto je jediná cesta; inak by sme boli iba „ideológmi reforiem“ bez toho, aby sme ohrozili vlastné telo.Zdieľať

Vzhľadom na tak veľa chýb v minulosti sme už viac ráz vyslovili „mea culpa“, v mnohých situáciách, aj keď sme sa osobne nepodieľali na tejto historickej fáze. A práve toto správanie sa od nás požaduje aj dnes. Požaduje sa od nás reforma, ktorá – v tomto prípade – nespočíva v slovách, ale v spôsoboch správania, ktoré majú odvahu vystaviť sa tejto kríze a prijať realitu, kamkoľvek to povedie. A každá reforma začína od seba. Reformu v cirkvi priniesli muži a ženy, ktorí nemali strach vystaviť sa kríze a nechať sa reformovať Pánom. Toto je jediná cesta; inak by sme boli iba „ideológmi reforiem“ bez toho, aby sme ohrozili vlastné telo.

Pán sa nikdy nepustil do „reformácie“ (prosím o povolenie pre túto formuláciu): ani do projektu farizejov, ani do projektu saducejov, zelótov či esénov. Ale ju spôsobil svojím životom, svojím príbehom, svojím telom, na kríži. To je tá cesta, ktorú prijímaš aj ty, milý brat, tým, že ponúkaš svoje zrieknutie sa úradu.

Vo svojom liste právom hovoríš, že pochovanie minulosti nám v ničom nepomôže. Mlčanie, zanedbania, prehnaná váha, ktorá sa priznávala vážnosti inštitúcií – to všetko vedie len k osobnému a dejinnému fiasku; vedie nás to k tomu, že žijeme s bremenom, že – ako sa hovorí – „máme kostlivcov v skrini“.

Je dôležité „ventilovať“ realitu sexuálneho zneužívania a spôsob, ako s tým zaobchádzala cirkev, a pripustiť, aby nás Duch viedol na púšť bezútešnosti, ku krížu a k vzkrieseniu. Je to cesta Ducha, ktorého musíme nasledovať, a východiskovým bodom je pokorné vyznanie: Urobili sme chyby, zhrešili sme. Nezachránia nás vyšetrovania ani moc inštitúcií. Nezachráni nás prestíž našej cirkvi, ktorá má tendenciu zatajovať svoje hriechy. Sila peňazí nás nezachráni, rovnako ako názor médií (často sme od nich príliš závislí).

Tým, čo nás zachráni, je: otvoriť dvere pre Jedného, ktorý jediný nás môže zachrániť, a priznať svoju nahotu: „zhrešil som“, „zhrešili sme“ – plakať a vzlykať, ako najlepšie vieme. „Choď preč odo mňa, lebo som hriešnik,“ je to odkaz, ktorý prvý pápež zanechal pápežom a biskupom cirkvi. Potom pocítime ten uzdravujúci stud, ktorý otvorí dvere k Pánovmu súcitu a nežnosti, ktoré sú nám vždy blízko. Ako cirkev musíme prosiť o milosť studu, aby nás Pán uchránil pred tým, že budeme nehanebnou prostitútkou, o ktorej čítame v 16. kapitole knihy proroka Ezechiela.

Páči sa mi, ako ukončuješ svoj list: „Som naďalej rád kňazom a biskupom tejto cirkvi a budem sa ďalej pastoračne angažovať, kdekoľvek to uznáte za zmysluplné a dobré. Nasledujúce roky svojej služby by som sa rád v silnejšej miere venoval pastorácii a úsiliu o duchovnú obnovu cirkvi, ku ktorej aj Vy neúnavne nabádate.“

A presne to je moja odpoveď, milý brat. Pokračuj tak, ako to navrhuješ, ale ako arcibiskup Mníchova a Freisingu. A keď si v pokušení myslieť si, že tento rímsky biskup (tvoj brat, ktorý ťa miluje), keď potvrdí tvoje poslanie a neprijme tvojej rezignáciu, ťa nechápe, tak si pomysli na to, čo počul od Pána Peter, keď svojím spôsobom ponúkol Pánovi svoju rezignáciu: „Choď preč odo mňa, lebo som hriešnik“ – a ako Pánovu odpoveď počul: „Pas moje ovce“.

S bratskou náklonnosťou 

František

(1) Jestvuje nebezpečenstvo neprijať krízu a uchyľovať sa ku konfliktom. Je to spôsob správania, ktorý sa končí tým, že sa udusíme a zabránime každej možnej zmene. Lebo v kríze sa skrýva zárodok nádeje, naproti tomu v konflikte zárodok beznádeje. Kríza sa nás týka – naproti tomu konflikt nás udržuje v zajatí a vedie nás k aseptickému postoju Piláta: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“ (Mt 27, 24) – ide o postoj, ktorý nám spôsobil už tak veľa škôd a ešte stále spôsobuje.  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0