Dôvody pápežovej návštevy Povzbudenie potrebujú aj kresťania, ktorí sa nechcú raz ocitnúť na periférii

Povedali to už všetci, ale zopakujme to ešte raz: septembrová návšteva pápeža na Slovensku je skvelou správou.

Bolo by ňou už aj to, keby sa Svätý Otec zastavil len na pol dňa v Bratislave, ako sa pôvodne počítalo.

To, že napokon príde na celé tri dni, je viac, ako Slováci čakali.

Aj keď oficiálny program ešte nie je známy, už dnes možno povedať, že svojím významom sa bude rovnať veľkým návštevám pápeža Jána Pavla II. v rokoch 1995 a 2003.

František vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav síce nenavštívi toľko miest ako Ján Pavol II. počas prvej návštevy samostatnej Slovenskej republiky ani nevyhlási nových svätých či blahoslavených, ale očakávaná návšteva rómskeho sídliska Luník IX. v Košiciach, možné stretnutie s predstaviteľmi židovskej náboženskej obce, ktoré v rozhovore pre Svet kresťanstva naznačil arcibiskup Zvolenský či záverečná svätá omša na národnej púti v Šaštíne majú potenciál zapísať sa do histórie.

Hoci zásluhy na príchode pápeža si neprimerane privlastnila prezidentka Čaputová, pápež – ako to sám povedal – prichádza na pastoračnú návštevu a ako dodal vatikánsky hovorca Matteo Bruni, robí tak na pozvanie občianskych autorít a biskupskej konferencie. Pričom dôležitú úlohu zohrali aj slovenskí kňazi pohybujúci sa vo Vatikáne v tesnej blízkosti pápeža.

To znamená, že aj keď sa pápež ako najvyšší predstaviteľ Mestského štátu Vatikán stretne s ústavnými činiteľmi, v prvom rade prichádza ako hlava Katolíckej cirkvi, aby povzbudil miestnu cirkev vedenú diecéznymi biskupmi.

A hoci viac ako mesiac odkladané definitívne potvrdenie návštevy (pôvodne mala byť oznámená 26. mája) konečne padlo, otázka, prečo sa František rozhodol venovať Slovákom toľko času, ostáva stále nezodpovedaná.

„Pre neho je typické, že navštevuje tých, pri ktorých sa to až tak neočakáva. Nedá sa povedať, že sme si to zaslúžili. Možno tým, že nie sme vo svete veľmi významní, no on má iste motív,“ pokúsil sa o odpoveď v spomenutom rozhovore arcibiskup Zvolenský.

Impulz, ktorý chce pápež svojou prítomnosťou vyslať slovenským veriacim, bude patriť aj tým niekoľkým ďalším tradičným kresťanským krajinám so živou (či aspoň prežívajúcou) vierou.Zdieľať

Aj keď skutočné dôvody svojho rozhodnutia môže pomenovať len samotný pápež, predsa len sa o aspoň čiastočnú odpoveď môžeme pokúsiť aj na tomto mieste.

Keď si ktokoľvek pozrie zoznam posledných apoštolských ciest, nájde tam krajiny ako Irak; Thajsko a Japonsko; Mozambik, Madagaskar a Maurícius; Rumunsko; Bulharsko a Severné Macedónsko; Maroko; Spojené arabské emiráty; Panama; Litva, Lotyšsko a Estónsko... A mohli by sme pokračovať ďalej.

Pápež František – ako je dlhodobo známe – preferuje regióny, ktoré prechádzajú zložitým vývojom a kde sú kresťania na periférii. Naopak, krajiny s tisícročnou kresťanskou tradíciou by sme v tomto zozname hľadali len ťažko.

Slovensko so svojím cyrilo-metodským dedičstvom takou krajinou – napriek všetkým ťažkostiam a nerestiam – stále je. Možno práve to je dôvod, prečo si ho vybral. Impulz, ktorý chce pápež svojou prítomnosťou vyslať slovenským veriacim, tak bude patriť aj tým niekoľkým ďalším tradičným kresťanským krajinám so živou (či aspoň prežívajúcou) vierou. Aby sa za pár rokov nestalo, že aj ony sa zaradia do zoznamu krajín s kresťanstvom na periférii.

Ak však má byť pápežova návšteva nielen mediálnou, ale aj vitálnou udalosťou, treba sa na ňu pripraviť nielen organizačne, ale najmä duchovne. Aby pápežovo posolstvo nepadlo na kraj cesty, na skalu či do tŕnia, ale do dobrej slovenskej zeme.