Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
14. jún 2021

Pápež na Slovensku

Môžeme mať na Maďarov ťažké srdce, ale čudovať sa im nemožno

Čo je za tým, že oznámenie príchodu pápeža Františka na Slovensko sa odďaľuje a komplikuje?

Môžeme mať na Maďarov ťažké srdce, ale čudovať sa im nemožno

Slovenské zástavy na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

Už viac ako dva týždne sa Slováci mali intenzívne pripravovať na príchod pápeža.

Po tom, čo začiatkom mája zástupcovia Svätej stolice pricestovali na Slovensko a navštívili predpokladané zastávky Svätého Otca, mal byť presný termín návštevy ohlásený 26. mája.  

Namiesto toho máme v polovici júna na stole len špekulácie, s ktorými prišli Edward Pentin z National Catholic Register a Luis Badilla z Il Sismografo a ktoré následne prebrali maďarské, poľské i slovenské médiá.

Vatikanista Pentin odvolávajúc sa na svoje anonymné maďarské zdroje, tvrdí, že oznámenie návštevy Slovenska blokujú naši južní susedia.

Tým sa údajne nepáčia dve veci.

Prvou je, že do Budapešti má prísť pápež v nedeľu 12. septembra len na niekoľko hodín, aby odslúžil záverečnú svätú omšu 52. Medzinárodného eucharistického kongresu. Ten bol kvôli pandémii preložený zo septembra 2020 a svoju účasť na ňom František prisľúbil už dávnejšie.

Počas návratu z marcovej apoštolskej cesty v Iraku však pápež nadhodil myšlienku, že keď už bude v Budapešti, mohol by sa zastaviť aj v neďalekej Bratislave. Z pôvodne skloňovanej krátkej návštevy hlavného mesta sa však napokon vykľula možnosť niekoľkodňovej návštevy naprieč krajinou.

Druhou vecou, ktorá kazí atmosféru, sú Pentinom medializované anonymné tvrdenia, že pápež sa odmieta stretnúť s najvyššími maďarskými ústavnými činiteľmi pre ich negatívne postoje k prijímaniu utečencov. V jeho článku padajú tvrdé vyjadrenia o diplomatickej roztržke medzi Vatikánom a Budapešťou, Slovensko a Maďarsko sú dokonca prirovnávané k Izraelu a Iránu.

Obe veci si zaslúžia krátke vysvetlenie.

Časová disproporcia

Na prvý pohľad môžu mať Slováci na Maďarov skutočne ťažké srdce. Zo strany Konferencie biskupov Slovenska a prezidentskej kancelárie bolo v uplynulých týždňoch a mesiacoch urobené pre návštevu pápeža maximum a z neustáleho odsúvania potvrdenia jeho príchodu sú tak, pochopiteľne, nervózni na Kapitulskej ulici aj v Grasalkovičovom paláci.      

Skúsme sa však trochu vžiť do maďarskej kože. Medzinárodné eucharistické kongresy sú obrovským duchovným, a teda aj organizačne náročným podujatím. Svoje by o tom vedel povedať aj kardinál Jozef Tomko, ktorý bol v rokoch 2001 – 2007 predsedom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.

Inzercia

Napriek komplikáciám spojeným s pandémiou však Maďari pripravili bohatý duchovný a kultúrny program, ktorý potrvá celý týždeň. Navyše, podarilo sa im dosiahnuť aj osobnú účasť pápeža Františka. Nie je to pritom samozrejmosť, ako by sa to mohlo zdať. V posledných dvoch desaťročiach na tieto kongresy pápeži posielali len svojich legátov, naposledy sa osobne na 47. Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Ríme zúčastnil v Jubilejnom roku 2000 pápež Ján Pavol II.  

Slovom, pozornosť celého sveta sa dlhé mesiace koncentruje na budapeštianske podujatie s pápežskou účasťou, keď tu zrazu sa majú Maďari zmieriť s tým, že pápež u nich odslúži jedinú omšu, aby sa vzápätí presunul na Slovensko, kde strávi omnoho viac času.

Áno, nám Slovákom to môže lichotiť, ale nečudujme sa Maďarom, že im to prekáža a snažia sa „ukradnúť“ si pápeža viac pre seba. Predstavme si, že by sa to stalo naopak – dlhodobo avizovaná návšteva Bratislavy by sa zo dňa na deň zmenila na krátku zastávku pápeža na ceste do Budapešti, Prahy alebo Varšavy, kde, mimochodom, práve 12. septembra budú blahorečiť národného hrdinu, kardinála Stefana Wyszyńskeho.

Rovnaký meter

Maďarské diplomatické úsilie o predĺženie pápežovho pobytu je spojené aj so zmenou charakteru jeho cesty z pastoračnej na oficiálnu zahraničnú cestu. Rozdiel je významný.

Kým v prvom prípade pápež do cudzej krajiny prichádza len ako duchovná hlava Katolíckej cirkvi k miestnym veriacim, v druhom prípade navyše prichádza aj ako najvyšší predstaviteľ Svätej stolice, resp. Mestského štátu Vatikán k miestnym obyvateľom a štátnym reprezentantom.

Niežeby sa v prvom prípade so žiadnymi politikmi nestretol. Deje sa tak len menej oficiálnou formou, ako upozornili aj maďarskí biskupi v minulotýždňovom vyhlásení, v ktorom uviedli, že pápež František sa má s prezidentom Áderom, premiérom Orbánom a ďalšími štátnymi predstaviteľmi súkromne stretnúť pred omšou.

Pápeži nie sú žiadne trucovité chlapčiská, ktoré by gánili na tých, ktorí sa im nepáčia. Sú pontifexmi, teda staviteľmi mostov. Preto sa František stretol s Trumpom, Benedikt XVI. s Hollandom a Ján Pavol II. s Fidelom Castrom.

Pokojne môžeme Orbána podozrievať z toho, že sa chce s pápežom na najvyššej úrovni stretnúť najmä kvôli blížiacim sa parlamentným voľbám. Ale opäť – keď má byť pápežova návšteva na Slovensku oficiálnou zahraničnou cestou spojenou s oficiálnymi stretnutiami s politickými predstaviteľmi, prečo by rovnaký prístup nemali požadovať aj Maďari?

Pápežova návšteva, ktorá by mala spájať jednotlivcov i celé národy, ich zatiaľ v prípade Maďarska a Slovenska skôr rozdeľuje. Môže za to dvojitý meter, ktorý nemala vatikánska diplomacia pripustiť. Vykorčuľovať z toho tak, aby spokojnosť zavládla na oboch brehoch Dunaja, nebude vôbec jednoduché.   

Pričom stále úplne vylúčiť nemožno ani to, že z Apoštolského paláca napokon zaznie, že zo zdravotných či pandemických dôvodov bude návšteva Iraku napokon jedinou tohtoročnou zahraničnou apoštolskou cestou. A situácia bude vyriešená – k spoločnej nespokojnosti Slovákov i Maďarov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame