Cirkev v Nemecku Odchádzajú katolíci aj evanjelici, nielen pre pandémiu

Nemecká biskupská konferencia zverejnila cirkevné štatistiky za rok 2020. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa situácia zhoršila najmä pri udeľovaní sviatostí.

Klesá počet praktizujúcich katolíkov, čo sa odrazilo v nižších číslach krstov, prvého svätého prijímania, sviatosti birmovania aj vysluhovania sviatosti manželstva. V porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol len počet pohrebov.

Podľa posledných údajov je z celkovej populácie Nemecka 22,2 milióna katolíkov, čo predstavuje 26,7 percenta. Z tohto počtu cirkevné štatistiky uvádzajú, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol počet ľudí navštevujúcich bohoslužby. V roku 2020 sa na svätej omši zúčastnilo iba 5,9 percenta katolíkov oproti 9,1 percentám z roku 2019.

O štatistickom zlepšení môžeme hovoriť pri počtoch ľudí, ktorí opustili Katolícku cirkev. V porovnaní s rokom 2019, keď vlna odchodov dosiahla rekordné maximum, sa v roku 2020 obrátilo cirkvi chrbtom vyše 221-tisíc katolíkov. Počet odchodov z cirkvi síce klesol o 18 percent, nie je to však dôvod na radosť. Stále je to viac ako v predchádzajúcich rokoch.

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing vyhlásil, že tieto čísla sú odrazom toho, ako pandémia koronavírusu ovplyvňuje život v cirkevných komunitách. „V spoločenskom a cirkevnom živote sa za ostatný rok toho veľa zmenilo. Mnohí stratili dôveru, opustili cirkev a vyslali jasný signál. Musíme tejto situácii čeliť otvorene a čestne.“

Podľa Bätzinga cirkev musí vedieť poskytnúť odpovede na otázky, ktoré sú jej často kladené. Ide v prvom rade o dôkladné vyšetrenie prípadov sexuálneho zneužívania a objasnenie financovania a prerozdelenia moci v cirkvi. „Veľmi si prajem, aby ‚synodálna cesta‘ prispela k tomu, že sa nám podarí znova získať stratenú dôveru,“ hovorí šéf nemeckých biskupov.

Je synodálna cesta riešením?

Či je „synodálna cesta“ vhodným nástrojom na riešenie cirkevnej krízy v Nemecku, sa doteraz – aspoň v cirkevných štatistikách – neodrazilo. Prvé synodálne zhromaždenie sa konalo 30. januára 2020 vo Frankfurte nad Mohanom, synodálny proces teda trvá už rok a pol. Ako píše portál CNA Deutsch, z dostupných čísel zatiaľ nevidieť, že by „synodálna cesta“ priniesla Katolíckej cirkvi v Nemecku rozmach a obnovila stratenú dôveru.

Členovia Konferencie biskupov Nemecka počas úvodnej bohoslužby v rámci plenárneho zhromaždenia. Foto TASR/DPA 

Namiesto toho rastie kritika v zahraničí. Niektorí sa už obávajú rozkolu cirkvi v Nemecku. Napríklad kardinál George Pell, taliansky kardinál Camillo Ruini, ale aj denverský arcibiskup Samuel Aquila sa pripojili k rastúcemu počtu predstaviteľov cirkvi a významných teológov, ktorí zostali znepokojení nad vývojom „synodálnej cesty“ v Nemecku. Ide najmä o otvorenú rebéliu proti Rímu v otázke požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia či vysviacky žien.

Predseda talianskej biskupskej konferencie kardinál Bassetti pred časom novinárom zdôraznil, že synodálny proces v jeho krajine sa nedá porovnávať s kontroverznou „synodálnou cestou“. Podľa jeho slov sa chce talianska cirkev zamerať na riešenie a dosahy sociálnych problémov, nezamestnanosti či ťažkosti rozpadajúcich sa rodín na rozdiel od jeho nemeckých kolegov, ktorí riešia otázky moci a sexuality.

Nemecká cirkev Hromadné požehnávanie homozväzkov pobúrilo aj progresívneho šéfa biskupov

Imrich Gazda

Láska zvíťazí, vyhlásili nemeckí kňazi a na protest proti Vatikánu zorganizovali požehnávanie homosexuálnych párov.

Predseda nemeckej biskupskej konferencie Bätzing vkladal veľké nádeje do „synodálnej cesty“ aj po zverejnení štatistík v minulom roku, keď vystúpenia z cirkvi dosiahli rekordné čísla, takmer 273-tisíc katolíkov. „Vydali sme sa na synodálnu cestu, aby sme sa pýtali, čo od nás dnes v tomto svete chce Boh. Zároveň si musíme klásť otázku, ako môže evanjelizácia uspieť v konkrétnych znameniach doby, ktoré nás všetkých formujú v slobodnej spoločnosti,“ hovoril pred rokom vo svojom stanovisku.

Ani u evanjelikov nie je dôvod na radosť

Podľa štatistík, ktoré zverejnila Evanjelická cirkev v Nemecku, podobný vývoj ako u katolíkov zaznamenávajú aj evanjelici. K Evanjelickej cirkvi sa hlási 20,2 milióna obyvateľov Nemecka, čo predstavuje 24,3 percenta. Jej rady opustilo v minulom roku 220-tisíc členov.

Pandémia spôsobila podľa očakávania aj škrty v príjmoch z cirkevných daní. V Evanjelickej cirkvi sa príjmy z cirkevných poplatkov znížili o 5,4 percenta. Podobné percento poklesu príjmov uvádza aj Katolícka cirkev.

Ako informuje portál National Catholic Register, evanjelické štátne cirkvi vo Württembersku a Vestfálsku zverejnili pilotnú štúdiu, ktorá sa zaoberala motívmi ľudí pre odchod z cirkvi. Rozhodujúcim faktorom bolo dištancovanie sa od kresťanskej viery a cirkevnej dane.

Väčšina opýtaných neuviedla konkrétnu udalosť, pre ktorú vystúpili z cirkvi. Ich rozhodnutie bolo výsledkom dlhšieho procesu.

Zásadnú úlohu podľa štúdie zohrával tiež vek. Zatiaľ čo osoby staršie ako 40 rokov odchádzali pre nesúhlas so správaním a dianím v cirkvi, mladší ľudia opúšťali cirkev, pretože s ňou nemali žiadny vzťah a nevedeli, čo robiť so svojou „vierou“.

Cirkev zostáva prítomná

Katolícki i evanjelickí cirkevní predstavitelia vnímajú početné odchody ľudí z oboch cirkví ako „bolestivý fakt“ či „trpkú pravdu“.

Počet kresťanov podľa posledných údajov klesol na 54 percent. Kresťania sú stále najväčšou náboženskou komunitou v Nemecku. Stoja však pred úlohou, ako čeliť nepriaznivému vývoju. Podľa prognózy zverejnenej v roku 2019 na univerzite vo Freiburgu sa očakáva, že do roku 2060 sa v Nemecku počet kresťanov platiacich cirkevnú daň zníži na polovicu.

Karty mieša aj pandémia, ktorej dôsledky sa už odrážajú aj vo zverejnených aktuálnych štatistikách.  

Predseda katolíckych biskupov Bätzing však vo svojom stanovisku poukazuje aj na skutočnosť, že napriek náročnému koronovému obdobiu bola cirkev stále prítomná pre mnoho ľudí pri míľnikoch v ich osobnom živote.

„Aj počas pandémie tu bolo mnoho ponúk z cirkevného prostredia, neúnavné nasadenie dobrovoľníkov, naše katolícke denné stacionáre a školy, vzdelávacie inštitúcie a akadémie, angažovaná práca s mládežou, ako aj práca pedagógov a sociálnych pracovníkov, ktorí pomáhali rodinám. Tí sú najlepšími svedectvami o tom, že cirkev žije,“ poznamenáva Bätzing.