Do kostola by sme sa aj počas leta mali obliekať elegantne a dôstojne vzhľadom na dôležitosť miesta. Zhodujú sa na tom traja oslovení kňazi, ktorí hovoria, ako prispôsobiť oblečenie bohoslužbe, čo je vhodné a čo už nie.

Odpovedali protosynkel bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba, predstavený augustiniánov na Slovensku Juraj Pigula a premonštrát a farský vikár v Křtinách Metod Ján Lajčák.

Aké sú najčastejšie módne prešľapy?

Oslovení kňazi sa zhodujú, že dnes ich stále často prekvapí v kostole nevhodná obuv, ale aj krátke nohavice, tričko bez rukávov či na ramienka.

Predstavený Rehole sv. Augustína na Slovensku Juraj Pigula poukazuje, že dnes často prichádzajú do chrámu nevhodne oblečení aj muži. „Nejaká plážová obuv a „bermudky“ patria na pláž a nie na nedeľnú svätú omšu,“ hovorí pre Svet kresťanstva.

„Pokiaľ ide o ženy, do sakrálneho priestoru určite nepatrí minisukňa či tričko na ramienka. Keď idem do chrámu, neoblečiem sa ako do baru,“ dodáva augustinián. Tričko bez rukávov by však na svätej omši nemali mať ani muži.

Premonštrát Metod Ján Lajčák, ktorý pôsobí na pútnickom mieste Křtiny neďaleko Brna, tiež nepovažuje takzvané žabky za vhodnú obuv na omšu. Na pútnickom mieste má však pochopenie pre turistické či cyklistické oblečenie.

„Cyklistický dres mi nevadí, je to niečo, k čomu sa pútnik hlási a vyjadruje ním aj spoločenstvo s ostatnými. Ale čo ma vie zaraziť, je, že niekedy má cyklista v kostole rozopnutý dres a vyvalenú hruď,“ hovorí slovenský rehoľník. Niekedy sa tiež stáva, že ľudia vojdú do kostola s prilbou na hlave.

Vhodné sa mu počas omše nezdajú ani slnečné okuliare na hlave. „Alebo teraz, keď chodíme s rúškom, stáva sa, že si ho lektor počas čítania zavesí na jedno ucho. Lepšie by bolo si rúško zložiť. Takto majú niekedy rúško aj kňazi, keď napríklad prijímajú alebo purifikujú,“ uzatvára premonštrát.

Ako sa vhodne obliecť?

Všeobecná zásada pri obliekaní, bez ohľadu na to, kde sa pohybujeme, je, aby sme sa cítili pohodlne a aby sme oblečením nevyrušovali ostatných, hovorí protosynkel bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Vladimír Skyba. 

„Keď idem na pláž, tak sa oblečiem primerane. Nepôjdem tam v róbe. Keď idem športovať, tiež si nezoberiem smoking. Keď idem do chrámu, nemal by som byť oblečený ako na pláž či šport,“ poukazuje Skyba.

„Ani do divadla človek nepôjde v sandáloch a v krátkych nohaviciach,“ hovorí kňaz Skyba a zdôrazňuje, že obliecť sa treba pohodlne a zároveň oblečením rešpektovať spoločnosť, do ktorej ideme.

„Aj na odovzdávanie ocenení sa človek oblečie vhodne. A chrám je miesto, kde sa odovzdáva Božie slovo a eucharistia,“ dodáva.

Juraj Pigula zdôrazňuje, že svojím oblečením dávame dôležitosť priestoru, teda aj chrámu, v ktorom sa nachádzame.

„Aj na našich peších púťach do Gaboltova zdôrazňujeme mladým, aby sa do kostola vhodne obliekli. Aj keď sme celý deň putovali po poliach a dedinách, vždy, keď sme išli do chrámu, vyzývali sme ich, aby si dali tričko s rukávmi a nie na ramienka,“ dodáva Pigula.

Farský vikár v Křtinách na Morave Metod Ján Lajčák pripomína, že v zahraničí nepustia do chrámu ani turistov bez vhodného oblečenia.

„V Miláne pri dóme stoja strážnici, ktorí berú ako praktickú vec, že do chrámu sa treba vhodne obliecť. To nie je len o tom, že ste na posvätnom mieste, ale ste aj na pre nich dôležitom kultúrnom mieste,“ vysvetľuje Lajčák.

Prečo sa nemôžem obliecť, ako chcem?

Niekto sa možno pýta, prečo nie je jedno, ako idem do kostola oblečený. Pre veriaceho človeka je chrám posvätné miesto, kde prebýva Boh v eucharistii. To by mali rešpektovať aj neveriaci ľudia. Ako poukázal Vladimír Skyba, ani do mešity nás nepustia bez vhodného odevu.

Augustiniánovi Pigulovi niekedy medzi ľuďmi chýba vedomie o vhodnosti obliekania sa do chrámu.

„Tým, že prichádzam do kostola vhodne oblečený, dávam najavo nielen to, že si vážim priestor a považujem ho za posvätný, ale považujem za posvätných aj ľudí, ktorí tam sú. Keby sme sa všetci pekne obliekli, tak sa v kostole až tešíme z tej elegancie, ktorú by sme tam mali,“ zamyslel sa Pigula.

Ako prirovnanie spomína peknú luxusnejšiu reštauráciu, do ktorej ak vojdeme nevhodné oblečení, tak sa budeme hanbiť. „Zdá sa mi, že dnes sa už ľudia nehanbia. Nehanbia sa, že sú nevhodne oblečení na eucharistickú hostinu, na stretnutie s Pánom, ani sa nehanbia, že nie sú vhodné oblečení na stretnutie s inými. Vlastne my sa v chráme nestretávame len s Bohom, ale v kostole tvoríme spoločenstvo s ostatnými ľuďmi. Niekedy to môže byť sebecké, že je teplo, preto sa oblečiem, ako chcem,“ hovorí augustinián v Košiciach.

Pigula dodáva, že dnes už neplatí porekadlo ´Dlhá sukňa, biele líčka, bude z nej katolíčka´. Zdôrazňuje, že aj veriacej katolíčke sa prináleží pekne obliecť, nalíčiť či namaľovať a byť peknou a elegantnou. „To patrí ku kráse ženy a nech sa to vyjadrí bez extravagancie, ktorá provokuje,“ hovorí Pigula.

Predstavený slovenských augustiniánov si myslí, že mnohí chcú dnes za každú cenu len provokovať.

„Je tu otázka, že čo chcem oblečením vyjadriť? Že som krásna, že som pekný, že mám štýl. Keď Boh tak pekne oblieka poľné ľalie, prečo by sa nemal pekne obliecť aj človek. Láska k sebe je jedno z prvých prikázaní a aj to je jeho naplnením,“ poukazuje rehoľník.

Premonštrát Lajčák vypichuje, že aj oblečením vyjadrujem, že človek, s ktorým sa stretnem, je pre mňa dôležitý. „Keď má prísť návšteva, ktorú očakávam o deviatej ráno a otvorím v pyžame, čo tým dávam najavo?,“ pýta sa farský vikár v Křtinách.

Čo keď idem na omšu neplánovane počas týždňa?

Niekedy môže nastať situácia, že nie sme do kostola oblečení najvhodnejšie, ale ideme okolo chrámu, kde je práve svätá omša. Máme možno kratšie nohavice alebo tričko na ramienka, či bez rukávov. Ísť v takomto prípade na omšu alebo nie?

Oslovení kňazi sa zhodujú, že cez týždeň sa dá ospravedlniť voľnejšie oblečenie, ale tiež by sme nemali vojsť do chrámu v hocičom. Ženy, ak majú tričko na ramienka, môžu si cez plece prehodiť napríklad šatku alebo sveter.

„Už keď krátke nohavice, tak slušné, trojštvrťové, nie niečo vulgárne“, hovorí gréckokatolícky kňaz Skyba. Dodáva, že svätá omša či liturgia je cez týždeň tá istá ako v nedeľu, ale aj v minulosti sa to na dedinách chápalo tak, že ľudia si cez týždeň do kostola dali každodenný odev, ale v nedeľu si obliekli krajšie veci.

Podobný názor má aj Pigula, ktorý poukazuje na zdravý gazdovský rozum. „Cez týždeň si mohol ísť do kostola aj v džínsoch, ale v nedeľu si si zobral pekné tesilové nohavice a bielu košeľu. K nedeli patrí aj elegancia, vyzdvihuje sa takto nedeľa a deň Pána,“ vysvetľuje.

Premonštrát Lajčák si všíma, že v ich dekanáte majú pre nedeľu veriaci cit. „Vnímajú nedeľu ako výnimočný deň. Mnohí hovorili, že aj doma, počas pandémie, si v nedeľu obliekli krajšie a elegantnejšie šaty.“

Dodáva, že môže nastať aj situácia, že veriaci ide na omšu napríklad priamo z turistiky alebo sa chce len krátko zastaviť v otvorenom kostole. „Keď vidím, že aha, je to turista, tak to pochopím,“ hovorí. Varuje, aby sme nesúdili iných iba podľa oblečenia.

Za príklad dáva pútnické miesta. „Povedzme, že niekto prešiel pešo z Prešova do Levoče, čo je asi 70 kilometrov. A my ho hneď odsúdime, že prišiel do kostola v krátkych nohaviciach, v turistických topánkach a v tričku. Pritom jeho úmysel je viac čistý ako človeka, ktorý prišiel autobusom, síce elegantne oblečený, ale doma má pošramotené vzťahy a v autobuse kadekoho poohováral, negeneralizujem, ale sú také prípady,“ upozorňuje Lajčák.

Dôležité je povedať aj to, že iná je situácia, ak človek ide na bohoslužbu nečakane a nie je oblečený možno najvhodnejšie a iné je, ak vieme, že na omšu plánujeme ísť.

Je to podobné ako s nečakanou návštevou. Môžem ísť z turistiky alebo na bicykli a neplánovane sa zastavím u známeho. Vtedy to hostiteľ pochopí, že som možno zablatený a spotený. Iné by však bolo, keby som takto došiel na plánovanú návštevu.

Prečo sa máme elegantne obliekať stále?

Augustinián Juraj Pigula zdôrazňuje, že aj v obliekaní by sme mali byť na seba náročnejší a mať štýl. „Aj obliekaním chceme vyjadriť krásu stvorenstva a to, že sme v kontakte s Bohom,“ dodáva Pigula.

Gréckokatolícky kňaz Skyba uzatvára, že „kresťan svojimi postojmi aj obliekaním vyjadruje, čomu verí. Existuje aj nejaká nekresťanská cudnosť, ako by sa mal človek obliecť. Dnes je rôzne oblečenie, ktoré je slušné aj vzdušné“.

Kresťan by mal v každom prípade aj svojím oblečením vyjadrovať, aké hodnoty vyznáva. „Človek má mať v úcte svoje telo a nemal by ani provokovať svoje okolie,“ hovorí Skyba.

Pravidlá pre návštevu chrámu v roku 2017 dala veriacim aj diecéza Brno. Okrem oblečenia uvádza aj ďalšie pravidlá pre veriacich aj turistov, ako sa majú v kostole správať.

Okrem iného zakazuje vykonávať prehliadku kostola počas bohoslužby, žobrať v chráme, rozdávať reklamné predmety či robiť obrazový a zvukový záznam bez súhlasu správcu farnosti.