Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
17. 11. 2015, 14:08

Laický misionár Tom Edwards: Žijeme v dobe znovuobjavovania chariziem

Odišiel z manažérskej pozície, aby spolu s manželkou slúžili ako laickí misionári. Američan Tom Edwards už takmer dvadsať rokov pravidelne navštevuje Slovensko, kde vyučuje a povzbudzuje k službe Bohu.

Laický misionár Tom Edwards: Žijeme v dobe znovuobjavovania chariziem

Ako ste sa dostali k Bohu?

Pochádzam z USA, vyrastal som v katolíckej rodine. V mladosti som však vieru zanechal a chcel som žiť po svojom. Začal som pracovať v biznise s topánkami. Založil som si rodinu, ale cirkev nebola súčasťou môjho života.

Po čase mojej žene diagnostikovali vážnu chorobu, lekári jej dávali rok života. Manželka začala hľadať zmysel života a po čase sme dostali pozvanie na katolícky kurz o Duchu Svätom. V posledný večer som ju objal a modlil sa za jej uzdravenie. V noci sme sa obaja zobudili a cítili sme Božiu prítomnosť. Zalialo ju teplo a povedala mi, že si myslí, že je vyliečená. Na ďalší deň sme išli k doktorovi. Po dvoch hodinách prišiel s výsledkami a choroba bola naozaj preč.

To vás motivovalo slúžiť Bohu ako laický evanjelizátor?

Po tejto skúsenosti sme mali túžbu slúžiť Bohu ešte viac. Odišiel som z práce a začali sme na plný úväzok pracovať pre cirkev. Pustil som sa do štúdia Biblie a kresťanského učenia. Naša služba sa začínala u nás doma, kde sme sa stretávali so štyrmi ženami z kostola a vysvetľovali im Sväté písmo. Zakrátko sa naša skupinka rozrástla na päťdesiat ľudí.

„Mnohí prosia Boha, aby ich uzdravil a on to robí. Avšak cesta, akou to urobí, a čas, kedy to urobí, je na ňom.“ Zdieľať

Začali prichádzať pozvania z celých Spojených štátov a neskôr aj z Európy. Zobral som svoju manželku, obe deti a cestovali sme z farnosti do farnosti. Išli sme aj do Afriky. V 90. rokoch som sa pridal k Renewal Ministries a vtedy sa začali aj moje cesty na Slovensko. Od roku 1997 som tu každý rok, niekedy aj dvakrát. Moja služba sa momentálne rozširuje aj na Áziu.

Chcelo to veľkú odvahu vymeniť stabilnú prácu za poslanie misionára?

Bola to najmä obrovská neistota. V práci som zastával manažérsku pozíciu, okrem platu a poistenia som mal ďalšie benefity. Nebolo to ľahké rozhodnutie, chcelo to niekoľko mesiacov modlitieb a pôstu. Takto som došiel k presvedčeniu, že je to naozaj Božia vôľa.

Aj dnes si myslíte, že to bolo dobré rozhodnutie?

Po viac ako štyridsiatich rokoch môžem povedať, že Boh je naozaj verný. Vychovali sme dve deti, ktoré už majú svoje rodiny. Máme deväť vnúčat a jedného pravnúčika. Keď manželka ochorela, bála sa, či sa dožije maturity svojich detí. Dnes žije a máme oveľa viac.

Ako je to s uzdravovaním a utrpením? Majú veriaci prijímať choroby jednoducho ako svoj kríž?

Okolo uzdravenia je veľa tajomstva. Vieme, že Ježišova služba, ktorú opisujú evanjeliá, spočívala v uzdravovaní a oslobodzovaní od zlého. Potom poslal svojich učeníkov a povedal im, že tých, ktorí uveria, budú sprevádzať rôzne znamenia – budú klásť ruky na chorých a oni ozdravejú. To ale neznamená, že všetci ľudia dosiahnu v tomto veku uzdravenie. Áno, mnohí sú uzdravení, ale niekedy to najväčšie uzdravenie môžeme dosiahnuť až v nebi, kde nie sú choroby ani bolesti. Aj ja osobne som bol veľakrát uzdravený, no stále potrebujem uzdravenie. To platí skoro o všetkých ľuďoch. Niekedy uzdravenie neprichádza, pretože o to Boha nežiadame alebo nevieme, ako máme prosiť.

Aký zmysel má utrpenie?

Utrpenie môžeme Bohu ponúknuť ako modlitbu, čo znamená, že sa radujeme z utrpenia, pretože trpíme s Ježišom. Sme Kristovým telom a v niektorých ohľadoch s ním zdieľame všetko, čo urobil – utrpenie, smrť aj zmŕtvychvstanie. Naša cirkev tomu hovorí vykupiteľské utrpenie. Mnohí prosia Boha, aby ich uzdravil a on to robí. Avšak cesta, akou to urobí, a čas, kedy to urobí, je na ňom.

V 90. rokoch nastal na Slovensku „boom“ s modlitbami chvál a darmi Ducha Svätého. Jedni ich prijímajú, iní majú z chariziem naopak strach alebo si myslia, že ich dostávajú iba vybraní jedinci. Mohli by ste to vysvetliť?

Zo Svätého písma a z učenia cirkvi vieme, že Boh dáva svojmu ľudu rôzne dary, nazývame ich aj charizmy. Patrí sem dar jazykov, poznania, uzdravenia, viery a ďalšie. Cirkev nás učí vážiť si ich, pretože ich potrebujeme. Ján Pavol II. hovorieval, že žijeme v dobe znovuobjavovania darov Ducha Svätého, chariziem.

„Ak chceme robiť dielo evanjelizácie a získavať duše, potrebujeme využívať každú pomoc, ktorú nám Boh dáva, a duchovné dary sú toho dôležitou súčasťou. Na druhej strane, duchovné dary môžu byť aj zneužité.“ Zdieľať

Tieto dary sú nástroje, aby sme mohli robiť to, k čomu sme povolaní – budovať cirkev a Božie kráľovstvo. Pomáhajú nám k osobnému dospievaniu. To však neznamená, že Boh ich dáva iba „dospelým“ veriacim – dáva ich aj tým, ktorí sú „bábätkami“ v Kristovi. Ak chceme robiť dielo evanjelizácie a získavať duše, potrebujeme využívať každú pomoc, ktorú nám Boh dáva, a duchovné dary sú toho dôležitou súčasťou.

Na druhej strane, duchovné dary môžu byť aj zneužité. Apoštol Pavol napomínal Korinťanov, pretože využívali Božie dary na sebecké účely a ich motiváciou nebola láska. Preto im napísal, že ak nemajú lásku, nemajú nič. Zároveň ich však povzbudzoval, aby dary používali a cenili si ich.

Čo ste sa za tých osemnásť rokov naučili o našej krajine?

Povzbudzuje ma, ako ľudia na Slovensku odpovedajú na Ducha Svätého. Poznám mnoho ľudí, ktorí odpovedajú Bohu a chcú mu slúžiť svojimi životmi. Osobitne veľa mladých odpovedá na volanie cirkvi a slová pápežov. Stávajú sa z nich misionári, ktorí doma aj v zahraničí slúžia Bohu s obrovskou túžbou a veľa pre to obetujú. Slováci majú srdce slúžiace Bohu, milujú ho a učia sa, ako veľmi on miluje ich.

Čo by ste Slovákom odkázali?

Vo svete je veľa tmy, obklopuje každý svetadiel. Najväčšou potrebou, ktorú svet má, je, aby sme boli svetlom a neskrývali ho. Nechajte svietiť svetlo v sebe, buďte svedkami Ježiša a deľte sa s ostatnými o jeho lásku.

Foto: Spoločenstvo pri KU

Odporúčame