František na Slovensku Ľudí od účasti na podujatiach odrádza strach, očkovanie aj pohodlnosť

Povinné očkovanie, obavy z pandémie, ale aj pohodlnosť. To sú len niektoré dôvody, prečo veriaci podľa oslovených kňazov váhajú s prihlásením sa na podujatia s pápežom Františkom.

V stredu bolo na septembrové podujatia zaregistrovaných okolo 33-tisíc ľudí, potvrdil pre TASR hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, ktorý poznamenal, že celkovo je zatiaľ záujem ľudí nižší, než očakávali.

Prečo je to tak, sme sa pýtali štyroch kňazov.

„Ľudí odrádza neistota súvisiaca s pandemickou situáciou. Zisťujeme, že niektorí ľudia prichádzajú do kostola či k sviatosti zmierenia ešte aj teraz po roku či po roku a pol. Mnohí, ktorí sú starší, chorí či neistí, sa stále boja,“ hovorí salezián a farár v Bratislave na Miletičovej ulici Marián Husár.

Hovorí, že ľuďom rozumie, keďže mnohí boli mesiace izolovaní a nechali sa pohltiť negatívnymi správami, ktorých bolo všade dosť.

Ďalší dôvod, prečo ľudia váhajú s prihlásením sa na pápeža, môže byť podľa Husára fakt, že sme si za posledné mesiace viac zvykli na masovokomunikačné prostriedky, ktoré nám prinášajú silný zážitok z akcií.

„Pýtam sa, či sme možno niektorí troška nespohodlneli. Ostanem doma a budem mať lepší obraz, budem lepšie vidieť a počuť. Tým, že virtuálny svet viac zaberá náš priestor, tak potom je možno ťažšie priniesť obetu a ísť niekam na púť,“ zamyslel sa pre Svet kresťanstva bratislavský salezián.

Dôvodom nižšieho záujmu o podujatia s pápežom je podľa dona Mariána aj nízka zaočkovanosť. „Možno v Bratislave to až taký problém nie je, ale v iných častiach Slovenska to percento nie je vysoké, najmä u mladých. Mnohí z tých, ktorí neriešili cestovanie a dovolenky, sa nedali zaočkovať,“ hovorí Husár, ktorý dodáva, že na mnohých majú vplyv aj konšpiračné médiá, a to nielen v oblasti očkovania, ale aj vo vzťahu k Svätému Otcovi.

Marián Husár sa zamýšľa aj nad tým, že do návštevy pápeža ešte ostávajú tri týždne a ľudia prihlasovanie odkladajú. „Aj pri akciách a podujatiach, ktoré robíme v malom my ako saleziáni alebo farnosť, máme skúsenosť, že ľudia sa často hlásia na poslednú chvíľu. Dlhodobejšie plánovanie niektorí ľudia nemajú,“ hovorí Husár.

Starší ľudia sa obávajú náročnosti

U starších ľudí sa niekedy objavuje aj obava z fyzickej náročnosti, ktorú si cesta na podujatie s pápežom môže vyžadovať. „My, čo sme blízko Šaštína, na svätú omšu s pápežom budeme vyrážať o tretej alebo štvrtej hodine ráno, aby sme sa stihli dostať do sektorov,“ hovorí Marián Husár.

„Z iných častí Slovenska musia vyrážať ešte skôr, cesta v noci je pre niektorých náročná a fyzická náročnosť ich môže odradiť. Ale je to asi najmä tou dobou, keď pre pandémiu je veľa ľudí neistých,“ konštatuje Marián Husár.

To, že náročnosť putovania za pápežom odrádza niektorých ľudí, potvrdili aj ďalší oslovení kňazi. Farár v Oravskej Polhore Róbert Slotka hovorí, že z Oravy pôjdu do Šaštína už deň dopredu, niekedy o piatej či šiestej večer. Podľa neho Oravci majú záujem ísť na svätú omšu s pápežom Františkom, ale pre starších ľudí bude cesta celú noc náročná. 

Za pomalším prihlasovaním vidí Slotka aj čas dovoleniek a rôznych letných akcií, ktoré farnosti ešte organizujú. „Ja by som to tak dramaticky nevidel, kňazi mali dovolenky, vo farnostiach boli detské tábory a ľudia ešte čakajú, či sa pôjde na pápeža organizovane, či sa budú objednávať autobusy a podobne,“ vysvetľuje Slotka.

Podľa neho v mnohých farnostiach kňazi začnú pozývať veriacich na pápeža až najbližšiu nedeľu.

Podľa Slotku to, koľko ľudí pôjde na pápeža, nezávisí len od kňazov. Duchovní podľa neho nemôžu všade organizovať autobusy. „Tam by sa mali mobilizovať aj laici. Pätnásty september je deň, keď kňazi majú vo farnosti sväté omše ako v nedeľu. Duchovní sa z farnosti nepohnú,“ uzatvára Slotka.

Dekan a farár v Levoči Peter Majcher nepozná dôvody, prečo je o návštevu pápeža zatiaľ taký nízky záujem. „Keď sa rozprávam s ľuďmi, táto téma medzi nimi veľmi nerezonuje. Sám netuším prečo. Aj keď sa rozprávame, ľudia sa veľmi nepýtajú na návštevu Svätého Otca a ani sa o túto tému nejako nezaujímajú,“ približuje levočský dekan.

Prešov nie je iba pre gréckokatolíkov

Predstavený slovenských augustiniánov Juraj Pigula, ktorý pôsobí v Košiciach, vidí za nízkou účasťou tiež viacero dôvodov.

„Mnohí seniori sa obávajú, že treba byť už na mieste dlho pred tým, než sa začne program s pápežom. Počul som od mnohých otázky typu, kde pôjdu na toaletu alebo ako to bude s bezpečnostnými opatreniami, že ako zvládnu dlhé čakanie, čo ak im príde zle a podobné praktické veci,“ hovorí páter Pigula.

Tiež potvrdzuje obavy niektorých ľudí z ochorenia covid-19, ktorí radšej ostanú doma, ako by mali riskovať nákazu.

Juraj Pigula sa však trocha čuduje nezáujmu mladých ľudí o návštevu pápeža Františka. Tiež poukazuje na ďalší argument, ktorý veriacich odrádza. „Mnohí známi sa pýtali, či môžu ísť na gréckokatolícku liturgiu do Prešova. Hovoria, že by išli, ale je to pre gréckokatolíkov a nechcú im brať miesto. Myslia si, že pápež príde pre gréckokatolíkov.“

Pigula sa snaží týmto ľuďom vysvetľovať, že môžu ísť pokojne aj na gréckokatolícku liturgiu. Podľa neho ak ju niekto nepozná, môže zažiť niečo nové a stretne sa s pápežom.

Pigula vidí medzi niektorými ľuďmi polarizáciu od očkovania až po liturgiu. Niektorí majú pocit, že jedno podujatie na východe krajiny je pre gréckokatolíkov, ďalšie pre Rómov či pre mladých. „Mnohí to vnímajú tak, že pre všetkých je iba Šaštín, ktorý nie je kategorizovaný.“

Oslovení kňazi sa zhodli aj na tom, že mnohé rodiny veriacich nepôjdu na pápeža aj preto, lebo nemajú zaočkované deti. Hoci ako pred týždňom informovala polícia, dospelé zaočkované osoby so sebou môžu zobrať na pápeža nezaočkované deti do 12 rokov. Takéto skupiny budú podľa polície v samostatných sektoroch. Deti od 12 rokov však už musia byť zaočkované.

A tak rodiny, kde majú neočkované deti a za normálnych okolností by prišli na omšu s pápežom, sa rozhodnú radšej ostať spoločne doma. Ako poukázal salezián Marián Husár, v Bratislave je množstvo mladých rodín, ktoré sa do hlavného mesta prisťahovali za prácou, a tak majú starých rodičov na opačnom konci Slovenska a nemá im kto postrážiť deti.