Minikázeň Nasledovanie Krista je dobrovoľné. On nenúti, ale pozýva

Zdá sa, že nedeľné evanjelium (Mk 8, 27-35) katolíckych bohoslužieb možno považovať za Ježišovu obdivuhodnú katechézu, ktorej nechýba dialóg, poučenie i povzbudenie. Sústreďme sa iba na túto jednu Ježišovu výzvu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34).

(1) Nasledovanie Krista je dobrovoľné. Kristus nevynucuje, aby sme ho nasledovali. Ale pozýva nás, aby sme sa usilovali pochopiť ako je nastavený prirodzený ľudský vývoj! Že prirodzený postup života je taký, že je veľmi blízky tomu, čomu kresťania hovoria „nasledovanie Krista“.

(2) Tomáš Kempenský napisal knihu Imitatio Christi, ktorú do slovenčiny preložili ako Nasledovanie Krista hoci je to skôr napodobňovanie Krista. Ale napodobňovať niekoho môžeme aj preto, že ho obdivujeme. Rovnakým slovom „nasledovanie Krista“ sa prekladá to, čo latinčina nedeľného evanjelia vyjadrila slovom „sequela Christi“, čo akcentuje a predpokladá lásku ku Kristovi: nasledujeme Krista, ideme za Kristom, lebo ho milujeme!

Zdôrazňujem to, aby som poukázal, že naledovanie Krista je veľmi blízko logike a zmyslu prirodzeného ľudského života.

(3) A teraz sa vráťme k Ježišovej výzve, na ktorú som poukázal na začiatku: nasledovanie Krista spočíva v zapieraní seba a v kráčaní za Kristom. Každý človek pociťuje túžbu „potvrdiť seba samého”, že niekým som, že mám svoju hodnotu, že môj život má zmysel!

Ale už málokto pochopí, že najviac „potvrdzujeme seba” a najviac dávame svojmu životu hodnotu, ak milujeme. Milujúci a život darujúci manželia sú toho jasným svedectvom. Aj milujúci a nasledujúci Krista sú toho jasným svedectvom.

Hľa, ako je nasledovanie Krista blízke logike a zmyslu prirodzeného života.