Po návšteve pápeža Františka Tvár je lampou, ale môže sa stať aj terčom

Dan Brown vo svojej fikcii Da Vinciho kód čerpal veľa z histórie Katolíckej cirkvi. Kto si rád kladie otázky, ponúka sa jedna: bol by taký úspešný, keby svoj príbeh ukotvil v iných náboženských tradíciách?  

John Wauck, môj profesor literatúry na univerzite v Ríme, sa nechal počuť, že Brown umiestnil svoje úspešné dielo do tohto prostredia preto, lebo v katolicizme sa prelínajú liturgické obrady, história, umenie a tajomstvo.

Kde by Brown umiestnil svoj vymyslený príbeh, keby sa odohrával v protestantskom alebo židovskom prostredí?

Americký spisovateľ, chtiac-nechtiac poukázal na bohatstvo, ktoré, prechádzajúc stáročiami, vytvorili veriaci ľudia.

Po návšteve pápeža Františka by som pridal k overeným hodnotám ešte jeden prvok: krásu tváre. Všimli si to všetci, ktorí v týchto dňoch mali záujem. Tvár rímskeho biskupa vyžarovala niečo, čo František Mikloško označil svätosťou. Zástupy pútnikov mohli pozorovať, že aj po namáhavom dni bola jeho tvár pekná.

V hebrejčine nenájdeme slovo tvár. Vždy sa používa množné číslo: tváre (hebr. paním). Takto sa vyjadruje vzťahovosť človeka, stvoreného na Boží obraz. Akoby sa chcelo povedať, že tvár dostáva svoje opodstatnenie, iba keď sa stretne s iným človekom.

Ďalšou zaujímavosťou je biblické slovné spojenie, aby Boh rozjasnil svoju tvár nad ľuďmi. Hebreji nepoznali slovo úsmev. Preto ho vyjadrovali ako opis zapálenia lampy. Tvár, keď sa usmieva, už nie je v šere, ale vyžaruje svetlo.

Nevýhodou tváre je, že sa môže stať vďačným objektom, do ktorého sa triafa ako do terča. To sa týka aj Františkových zápasov a konfliktov. Ale toto je len daň za to, že sa neskrýva.

Nevýhodou tváre je, že sa môže stať vďačným objektom, do ktorého sa triafa ako do terča. To sa týka aj Františkových zápasov a konfliktov. Ale toto je len daň za to, že sa neskrýva.Zdieľať

Na rozdiel od zla, ktoré sa neusmieva. Preto je umiestnené do tmy. Rado sa skrýva v anonymite, v reálnom i virtuálnom svete. Pred dvetisíc rokmi i dnes. Preto je jeho biblickým obrazom had. Vychádza z tmavých dier a prináša tmu.

Teológ Ratzinger by povedal, že zlo nechce byť odhalené. A jeho úlohou je zničiť tvár človeka. Je zaujímavé, že ázijské kultúry dodnes považujú za najväčší neúspech stratu tváre. Spomeňme si na nekultúrne protesty či konflikty futbalových fanúšikov, pri ktorých musia v našich mestách zasahovať ozbrojené zložky. Tam sa tváre zlievajú do masy. A tá má rada deštrukciu.

Jeden portrétista sa vyjadril, že keď ťahmi štetca maľuje na plátno krajinu, vidí ju ako tvár. A funguje to aj opačne. Každá tvár sa stáva odhalenou krajinou.

Skončila sa prekvapujúca návšteva pápeža na Slovensku. Videli sme peknú tvár súčasného katolicizmu. Boli sme svedkami štvordňovej lekcie, že súčasná viera, katolicizmus na Slovensku nevynímajúc, má mať svoju tvár.

Nestačia myšlienky, vyjadrenia, prehlásenia... Množstvo kompetentných ľudí, ktorých vytiahli médiá do priamych prenosov so Svätým Otcom, je dobrým prísľubom.