Zelený patriarcha

Zelený patriarcha

Ekológovia ho zbožňujú, inšpiroval sa ním aj pápež František. Konštantínopolský patriarcha Bartolomej je medzi ekológmi hviezda.

Začnime patriarchovým dobrým priateľom a jeho veľkým popularizátorom, pápežom Františkom. Na začiatku svojej ekologickej encykliky „Laudato si', o starostlivosti o spoločný dom“, publikovanej v júni roku 2015, pápež František vyzdvihuje príspevok ekumenického patriarchu Bartolomeja k problematike ekologickej krízy.

Františkov hold patriarchovi

Podľa Svätého Otca „aj mimo Katolíckej cirkvi iné cirkvi a kresťanské spoločenstvá – ako aj iné náboženstvá – rozvinuli hlbokú starosť a vzácne uvažovanie“ o ekologických témach, ktoré „ležia na srdci nám všetkým.“ (čl. 7) Aby citoval „osobitne významný príklad“ (čl. 7), rozhodol sa v krátkosti zopakovať časť príspevku o ochrane Božieho stvorenstva ekumenického patriarchu Bartolomeja, pričom neraz cituje myšlienky z patriarchových príhovorov, ktoré predniesol počas modlitbových dní za ochranu stvorenstva, na ekologických konferenciách či summitoch (nasleduje dlhý citát):

„Patriarcha Bartolomej sa dotkol predovšetkým nevyhnutnosti, aby sa každý kajal z vlastného spôsobu, ktorým zneužíva planétu, pretože v tej miere, v akej spôsobujeme malé ekologické škody, sme povolaní uznať ´náš príspevok, malý alebo veľký, k prekrúteniu a deštrukcii životného prostredia´.

K tomuto bodu sa Bartolomej opakovane vyjadril pevným a podnetným spôsobom; pozval nás, aby sme uznali hriechy proti stvoreniu: ´Že ľudia ničia biologickú diverzitu v Božom stvorení; že ľudia narušujú integritu zeme a prispievajú ku klimatickým zmenám, oberajúc zem o jej prírodné pralesy alebo ničiac mokrade; že ľudia znečisťujú vody, pôdu, vzduch: toto všetko sú hriechy´. Pretože ´zločin proti prírode je zločinom proti nám samým a hriechom proti Bohu´.

Bartolomej zároveň upriamil pozornosť na tie etické a duchovné korene problémov životného prostredia, ktoré nás pozývajú hľadať riešenia nielen v technike, ale aj v zmene ľudskej bytosti, pretože inak budeme čeliť iba symptómom. Navrhol nám, aby sme sa posunuli od spotreby k obete, od chamtivosti k štedrosti, od plytvania k schopnosti podeliť sa – v askéze, ktorá ´znamená naučiť sa dávať, nielen sa vzdávať. Je to spôsob milovania, postupného prechodu od toho, čo chcem, k tomu, čo potrebuje Boží svet.

Je to oslobodenie od strachu, nenásytnosti a závislosti´. My kresťania sme okrem toho povolaní ´prijímať svet ako sviatosť spoločenstva, ako spôsob zdieľania s Bohom a s blížnym na globálnej úrovni. Je naším pokorným presvedčením, že Božské a ľudské sa stretávajú v tom najmenšom detaile nezošívaného odevu Božieho stvorenia, dokonca v najmenšom zrniečku prachu našej planéty´“ (čl. 8-9). (Koniec citátu.)

29. november 2014 Istanbul, Turecko: Konštantínopolský patriarcha Bartolomej víta pápeža Františka počas návštevy Turecka. 

František i Bartolomej sú hlboko presvedčení, že takzvaná „ekologická kríza“ je predovšetkým krízou duchovnej a etickej povahy.

Na základe spoločných presvedčení zakorenených vo Svätom písme obaja radikálne vystupujú proti antropologickému modelu technokratickej spoločnosti, ktorý sa presadil na Západe a človeka vníma ako vládcu prírody. Obaja odsudzujú zneužívanie prírodných zdrojov, násilie a nespravodlivosť v sociálnych vzťahoch, ktoré vedú neodvratne k deleniu, vojne, chudobe a smrti.

František i Bartolomej sú hlboko presvedčení, že takzvaná „ekologická kríza“ je predovšetkým krízou duchovnej a etickej povahy. Obaja radikálne vystupujú proti západnému modelu technokratickej spoločnosti. Zdieľať

Podľa Johna Chryssavgisa (Der grüne Patriarch Bartholomaios, RGOW, Nr. 11 2015) neprekvapuje, že pápež František vo svojej encyklike o životnom prostredí vyzdvihol ako vzor práve ekumenického patriarchu Bartolomeja.

Medzičasom vieme všetci, že globálna situácia životného prostredia sa v posledných dvoch desaťročiach zhoršila v alarmujúcej miere: na základe klimatických zmien, redukcie biologickej diverzity, nárastu biopalív, ničenia prírodných zdrojov, ale aj na základe čoraz viac sa roztvárajúcich nožníc medzi bohatými a chudobnými.

V tom istom čase Bartolomej ako pravdepodobne jediný náboženský vodca spoznal „znamenia čias“ (Mt 16,3) a propagoval prioritu duchovných hodnôt pri definovaní princípov enviromentálnej etiky. Tieto úsilia mu vyniesli mnohé ocenenia a čestné tituly, a predovšetkým prezývku „zelený patriarcha“, ktorú mu v roku 1997 dal vtedajší americký viceprezident Al Gore.

Bartolomejove ekologické iniciatívy a aktivity

Prvé vážnejšie iniciatívy pravoslávnej cirkvi za ochranu životného prostredia sa objavujú v polovici 80. rokov 20. storočia. Na tretej celopravoslávnej predkoncilovej konferencii v roku 1986 v Chambésy pri Ženeve vyjadrili niektorí zástupcovia autokefálnych cirkví svoje obavy v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia. Naliehali, aby sa našim potomkom zanechal lepší svet. Potom nasledovali viaceré medzipravoslávne konzultácie, jedna z nich na ostrove Patmos (1988).

Na podnet tohto zhromaždenia vtedajší ekumenický patriarcha Demetrios (Papadopoulos) v roku 1989 zverejnil prvú encykliku o životnom prostredí a ustanovil 1. september, keď sa v byzantskom obrade slávi začiatok cirkevného roka, za modlitbový deň za ochranu Božieho stvorenstva.

Od roku 1989 sa každoročne publikuje encyklika k téme životného prostredia a významný skladateľ cirkevných hymnov, mních Gerasimos, bol poverený vytvorením osobitnej bohoslužby za životné prostredie.

Máj 2010 Moskva: Patriarcha Bartolomej (vpravo) s dnešným ruským premiérom Medvedovom a patriarchom Kirillom. 

Už v roku 1991, rok po svojom zvolení, patriarcha Bartolomej zorganizoval na Kréte zhromaždenie o životnom prostredí, na ktorom sa dohodla úzka spolupráca s World Wildlife Fund (WWF). Len o mesiac neskôr ekumenický patriarcha zvolal neslýchané stretnutie všetkých najvyšších predstaviteľov autokefálnych pravoslávnych cirkví a pozval ich, aby informovali svoje komunity o globálnom otepľovaní.

Všetci najvyšší predstavitelia pravoslávnych cirkví byzantského obradu okrem toho ešte prijali Bartolomejovo odporúčanie zaviesť 1. september ako modlitbový deň za ochranu životného prostredia, hoci Ruská pravoslávna cirkev až v roku 2015 oznámila, že ho tiež zavedie, no nebude ho sláviť 1. septembra, ale v prvú septembrovú nedeľu.

Patriarchovo odporúčanie si neskôr osvojili aj iné cirkevné organizácie (vrátane Ekumenickej rady cirkví a Konferencie európskych cirkví). V  roku 2015 sa k tejto iniciatíve pridala aj Katolícka cirkev.

Ekumenický patriarcha Demetrios (Papadopoulos) v roku 1989 zverejnil prvú encykliku o životnom prostredí a ustanovil 1. september, keď sa v byzantskom obrade slávi začiatok cirkevného roka, za modlitbový deň za ochranu Božieho stvorenstva. Zdieľať

V roku 1994 sa na ostrove Chalki konal v pravoslávnom svete jedinečný seminár o ekologických dimenziách náboženskej výchovy, etiky, komunikácie, spravodlivosti a chudoby. Pre veľký záujem sa v nasledujúcich rokoch ešte päťkrát zopakoval.

V presvedčení, že klimatickým zmenám možno čeliť len v dialógu s ďalšími kresťanskými konfesiami, náboženskými spoločenstvami a vedami, ekumenický patriarcha v roku 1994 založil Religious and Scientific Committee (RSE). Pod vedením metropolitu Pergamonu, Ioanissa Zizioulasa táto komisia zorganizovala v rokoch 1995 až 2009 osem sympózií (pod záštitou Európskej komisie a OSN) o stave vody na našej planéte. Tieto podujatia sa konali na pobrežiach Stredozemného a Čierneho mora, na Dunaji, Amazonke, Jadranskom a Baltskom mori, na Arktickom mori a na rieke Mississippi.

Len pred niekoľkými mesiacmi metropolita Zizioulas prijal pozvanie, aby spolu s kardinálom Petrom Turksonom, predsedom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, a prof. John Schellnhuberom, zakladateľom a riaditeľom Potsdamského inštitútu pre výskum vplyvu klimatických zmien, predstavil pápežskú encykliku „Laudato si’, o starostlivosti o spoločný dom“ 18. júna 2015 na tlačovej konferencii v Novej synodálnej aule vo Vatikáne.

Bartolomej zavíta na parížsku konferenciu o klíme

Jeho svätosť Bartolomej sa na témy ekologického summitu pripravoval už dlhšie, v poslednom období napríklad navštívil Londýn, kde téme venoval aj svoju prednášku. Pri príležitosti 21. konferencie OSN o klíme v Paríži (COP 21) ekumenický patriarcha Bartolomej I. dostal pozvanie, aby práve tento týždeň vo štvrtok 3. decembra 2015 predsedal ekumenickej bohoslužbe v parížskej katedrále Notre Dame.

Rada kresťanských cirkví vo Francúzsku ju naplánovala ako vrchol programu, ktorý sa na okraji konferencie zaoberá zmenou klímy z duchovnej a náboženskej perspektívy. Pozvať zeleného patriarchu do Paríža sa bezpochyby patrilo. Napokon, ako sám hovorí, súčasná kríza je veľká príležitosť – a on vie, ako ju využiť, aby sa hovorilo aj o duchovných a etických problémoch, ktoré od ekológie nemožno oddeliť. Škoda len, že „vzhľadom na najnovšie udalosti v Paríži“ zelený patriarcha svoju účasť napokon odmietol.

Foto: TASR/Pavel Neubauer, TASR/AP, wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo