Vývoj v historickom súdnom procese vo Vatikáne s desiatkou obžalovaných vrátane kardinála Angela Becciua nabral spätný chod.

Na treťom verejnom pojednávaní v kauze kontroverzného nákupu nehnuteľnosti v Londýne predseda tribunálu Giuseppe Pignatone uznal oprávnenosť požiadaviek zo strany obhajcov jednotlivých obvinených. Tí poukázali na povinnosť súdu dať im k dispozícii procesné spisy a videozáznam z vypočúvania svedka monsignora Alberta Perlascu.

Sudca tak reagoval na množstvo procesných námietok, ktoré vzniesli obhajcovia, ale aj zástupcovia Úradu promótora spravodlivosti, čiže vatikánskej prokuratúry.

Obhajcovia obžalovaných pritom žiadali úplný reset procesu, prokuratúra zase chcela vrátenie dokumentov, aby ich mohla prepracovať a zopakovať výsluchy.

Predseda tribunálu Pignatone čiastočne vyhovel obom stranám, čím sa však proces do veľkej miery začne od nuly, s novými výsluchmi, napísala ACI Stampa.

Predseda súdu zároveň požiadal vatikánsku prokuratúru o definovanie pozície monsignora Alberta Perlascu. Ten bol 12 rokov riaditeľom administratívnej kancelárie Svätej stolice. Perlascu najprv tiež vyšetrovali, no neskôr začal vystupovať v pozícii kľúčového svedka. Prokuratúra pritom odmietla poskytnúť obhajobe videonahrávky z výsluchov Perlascu, hoci to už na prvom pojednávaní nariadil predseda tribunálu.

Teraz túto žiadosť sudca Pignatone zopakoval a pridal ďalšiu – aby prokuratúra vyjasnila, ako je to s trestným stíhaním Perlascu. Podľa ACI Stampa ide o tvrdý úder prokuratúre a súdnemu systému Vatikánu.

Proces, v ktorom skupina bývalých predstaviteľov Vatikánu čelí obvineniam z nevýhodného nákupu nehnuteľnosti, bude pokračovať 17. novembra, pričom do 3. novembra majú procesné strany zabezpečiť chýbajúce materiály.

O čo ide?

Ako sumarizuje talianska ACI Stampa, vatikánsky Štátny sekretariát sa v roku 2018 rozhodol investovať približne 200 miliónov eur do nákupu akcií nehnuteľnosti v centre Londýna na Sloane Avenue, a to pomocou fondu, ktorý spravoval maklér Raffaele Mincione.

Dohoda však nebola pre Svätú stolicu výhodná, a tak sa dohodla s iným maklérom, Gianluigim Torzim, aby prevzal Mincioneho akcie a začlenil ich do inej spoločnosti. Ani táto zmluva však nebola výhodná, a to aj preto, že Svätá stolica vlastnila síce väčšinu akcií, nie však tie, ktoré investíciu skutočne kontrolovali.

Napokon padlo rozhodnutie odkúpiť Torziho podiel, ktorý si za svoje akcie vypýtal 15 miliónov eur. Torzi teraz stojí pred súdom obžalovaný z vydierania. Mincioneho zase vinia zo sprenevery, podvodov, zneužívania funkcie a prania špinavých peňazí. Mincione je podľa vyšetrovateľov „nesporným pánom investičných politík značnej časti financií Štátneho sekretariátu“.

Čítajte tiež

Proces vo Vatikáne Kardinál Becciu sa postavil pred súd v kauze nákupov luxusných nehnuteľností

Kolektív autorov

Skupina bývalých predstaviteľov Vatikánu čelí obvineniam z nevýhodného nákupu nehnuteľností v Londýne v hodnote 350 miliónov eur.

Korením celého procesu, ktorý spočíva v komplikovaných ekonomických záležitostiach, je fakt, že prvý raz v dejinách stojí pred civilným (hoci vatikánskym) súdom prelát.

Kardinál Angelo Becciu totiž pôsobil ako druhý najvyššie postavený človek v rámci štruktúr Štátneho sekretariátu a okrem londýnskej kauzy mu v procese kladú za vinu aj to, že vatikánske peniaze posielal charite, ktorú prevádzkuje jeho brat. Ďalej ho vinia aj z toho, že zaplatil ďalšej obžalovanej Cecilii Marogna za vytvorenie dokumentácie, ktorá má usvedčovať zamestnancov Vatikánu.

Podľa Catholic News Agency Marogna, ktorá sa označuje za bezpečnostnú poradkyňu, bola obvinená zo sprenevery za údajné prijatie státisícov eur od Štátneho sekretariátu v súvislosti s Becciuom, ktoré následne utratila na luxusný tovar a dovolenky, pričom peniaze boli určené na charitu. Obvinenia odmieta.

Rovnako všetky obvinenia odmieta aj kardinál, ktorého pápež vlani v septembri odvolal z funkcie prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. A nielen to, pápež išiel ďalej.

Ešte donedávna mohla kardinálov súdiť len Apoštolská signatúra, teda najvyšší súd Katolíckej cirkvi, pričom sudcovský senát bol zložený z troch kardinálov.

Ako uvádza ACI Stampa, toto pravidlo zmenil pápež František 30. apríla, pričom stanovil, že na postavenie kardinála pred súd je potrebný pápežov súhlas s procesom. Ten v prípade Becciua vyšiel 19. júla. Prvé pojednávanie v kauze sa otvorilo 27. júla.

Pápež s maklérom?

Nejde však o jediný zásah pápeža Františka, medzi júlom 2019 a februárom 2020 vydal štyri dokumenty, ktoré odstraňujú niektoré garancie vo vatikánskom justičnom systéme. Pápež napríklad zrušil ohlasovaciu povinnosť finančnej spravodajskej službe, ďalej povolil v rámci vyšetrovania používať akékoľvek nástroje na odpočúvanie alebo tiež umožnil pracovať s materiálmi bez ohľadu na ich režim utajenia.

Lenže pápež František nevstúpil len do procesu legislatívneho. Ako píše vatikanista Andrea Gagliarducci, fotka zachytáva Františka s maklérom Torzim v Dome svätej Marty počas vyjednávania Torziho odchodu z biznisu.

Pôvodne sa tvrdilo, že pápež nevedel o londýnskej investícii, po zverejnení fotografie bolo oznámené, že pápež sa síce stretol s maklérom, ale nevedel o operácii. Vatikánska prokuratúra poskytla agentúre Associated Press odpoveď, podľa ktorej pápež vošiel do miestnosti, kde boli vyjednávači vo veci Torziho podielu, a pápež všetkých vyzval, aby našli riešenie. Pápežov priateľ Giuseppe Milanese sa vyjadril, že pápež žiadal, aby sa vec uzavrela „správnou sumou“.

Za jednu z kľúčových výpovedí označila ACI Stampa výpoveď venezuelského arcibiskupa Peñu Parru, ktorý bol substitútom (druhým najvyšším úradníkom) Štátneho sekretariátu. Vo svojej rozsiahlej výpovedi obhajoval svoje rozhodnutia ochrániť investíciu v Londýne a predovšetkým vysvetľoval, že rozhodnutie zaplatiť za opätovné prevzatie majetku bolo jediným priechodným. Inak by podľa neho hrozilo, že prípad sa povlečie celé roky na súdoch a skončí sa v neprospech Svätej stolice.

Peña Parra tiež obvinil už spomínaného monsignora Alberta Perlascu, že „prijímal rozhodnutia bez konzultácie s nadriadenými, konal spoločne s maklérom Torzim a bol súčasťou systému, ktorý znevýhodňoval Svätú stolicu“.

Zdá sa, že o postave monsignora ešte budeme počuť. Ako píšu vatikánski pozorovatelia, čaká nás ešte dlhý proces.