Rast cien Zdražovanie cítia aj farnosti, rehole a pastoračné centrá

Kým v niektorých farnostiach zvládajú zvyšovanie cien bez problémov, inde je zasa kňaz vďačný za každé euro.

„Je to úplný kolaps,“ okomentoval finančnú situáciu Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza v Bratislave jeho správca páter Stanislav Krajňák. Pre Svet kresťanstva vysvetľuje, že pre pandémiu sa v študentskom pastoračnom centre nemohli konať žiadne podujatia a akcie a úplne im vypadol aj príjem zo zvončeka.

Podľa verbistu potrebuje „upecečko“ ročne na svoj chod desiatky tisíc eur. Financované je z darov, z dvoch percent z daní a z podujatí, ako sú napríklad plesy. Pastoračné centrum v bratislavskej Mlynskej doline prišlo podľa pátra Stanislava o 80 percent svojich príjmov.

„Len hľadám peniaze a spôsob, ako vyrovnať účty, sme v mínuse, ešte jeden takýto rok a môžeme zavrieť,“ dodáva verbista. Vzápätí však vysvetľuje, že univerzitné pastoračné centrum bolo v červených číslach aj v minulosti. Vtedy nepriaznivú ekonomickú situáciu zatiahli vďaka reholi verbistov, ktorá bratislavské upecečko spravuje, a pred štyrmi rokmi im pomohla aj Bratislavská arcidiecéza.

Aj keď má Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza prenajaté priestory od univerzity za symbolickú cenu, platiť musia všetky energie, čo stojí mesačne niekoľko tisíc eur.

Páter Stanislav Krajňák však zdôrazňuje, že pastoračné centrum nemôže byť ziskový projekt. „Je to investícia do študentov,“ vysvetľuje verbista, ktorý momentálne rieši, ako zaplatí účty a faktúry. Okrem energií platí telefóny, účtovníčku, brigádnikov, ale napríklad aj ladenie klavírov, ktoré využívajú študenti.

Rehoľníčky platia účty z výplaty, v Rožňavskej diecéze na kostol prispievajú kňazi

Ekonomické dôsledky pandémie cítia aj rehoľné sestry. Ekonómka z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárky sestra Bronislava Anna Kráľová hovorí, že v dôsledku zdražovania budú musieť viac prihliadať na to, ako šetriť. „Sestry väčšinou bývajú v rodinných domoch a žijú zo svojich miezd a dôchodkov,“ vysvetľuje ekonómka satmárok. Sestry pracujú zväčša v školstve alebo v hospici. Plat od štátu má len provinciálna predstavená.

Sú farnosti, kde kňazi zo svojich vlastných peňazí platia faktúry za elektrinu v chrámoch a aj ďalšie výdavky kostolov.Zdieľať

Podľa sestry Bronislavy práve ich Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne je teraz vo vážnych ekonomických problémoch. Sestry satmárky majú tiež nejaké príjmy z prenájmu budov. „Práve jednu opravujeme, čiže sa nás zdražovanie hlboko dotýka, keďže stavebné materiály veľmi zdraželi a náklady išli hore,“ poukazuje sestra Bronislava.

Na otázku, či veriaci zvyknú podporovať milodarmi kongregáciu, odpovedá, že sem-tam. „Väčšinou podporujú diela sestier, napríklad v prípade satmárok hospic či Rodinu Nepoškvrnenej,“ uzatvára Bronislava Anna Kráľová.

Dekan a farár v Rimavskej Sobote Rastislav Polák pre Svet kresťanstva hovorí, že ich farnosť zvyšovanie cien pokryje. „Naša farnosť v rámci diecézy je na tom finančne dobre, takže nás to neohrozí. V našej Rožňavskej diecéze sme naučení na skromné pomery, takže si nemyslím, že to bude až také zlé,“ hovorí dekan.

Jedným dychom ale dodáva, že v Rožňavskej diecéze sú farnosti, kde kňazi zo svojich vlastných peňazí platia faktúry za elektrinu v chrámoch a aj ďalšie výdavky kostolov.

„V týchto prípadoch by som sa obával, ak by nastala zmena kňaza, ktorý by nebol ochotný finančne pomôcť farnosti, pretože dovtedy takú farnosť nemal, aby jej musel takto pomáhať. Ale v podstate aj tak si musí kňaz vedieť poradiť sám za pomoci ľudí. Ich ochota alebo neochota je aj odrazom prístupu kňaza k ľuďom,“ zamýšľa sa dekan Polák, ktorý dodáva, že ho v tom utvrdzuje aj 23 rokov jeho kňazskej služby. Podľa svojich slov nikdy nemal problém uhradiť faktúry, a to ani v meste, kde ľudia nemajú taký osobný vzťah.

„Znova musím povedať, že aj napriek pandémii sme v našej farnosti nepocítili pokles financií, ani vo zvončeku, ani v zbierkach či milodaroch. Treba však povedať, že aj počas pandémie sme rozvíjali život farnosti, ako sa dalo, neboli sme nečinní a to ľudia veľmi ocenili,“ pokračuje dekan v Rimavskej Sobote.

Musím skonštatovať, že som bol milo prekvapený niektorými našimi veriacimi, ktorí sa dovtípili, že ak je kostol zavretý, farnosť nemá žiadny príjem, hoci energie platiť treba, rovnako dane, poplatky za smeti a ďalšie, a posielali peniaze prevodom na farský účet.Zdieľať

Zvyšujúce sa náklady majú aj mužské rehole. Nie všetkých sa tento jav dotýka rovnako. Provinciálny ekonóm saleziánov Andrej Kňaze hovorí, že nikto momentálne nevie, aká bude najbližšie mesiace situácia.

„Samozrejme, snažíme sa predvídať a robiť dostupné opatrenia, ktoré by mali posilniť našu finančnú stabilitu, najmä vzhľadom na naše úvery. Investície v posledných rokoch sme realizovali práve vďaka úverom a verím, že ich aj dokážeme splácať v čase, ktorý príde. Don Bosco vravieval, že bez dobrodincov by nedokázal nič. Pri našich úveroch to veľmi cítiť,“ hovorí don Kňaze.

Podľa neho saleziáni od marca pociťujú aj pokles milodarov o desať až pätnásť percent. „Kiežby nás to viedlo k hlbšiemu uvedomeniu, že nielen financie nemáme vo vlastných rukách a aby sme podrástli v dôvere,“ zamýšľa sa Andrej Kňaze.

Ekonóm saleziánov si uvedomuje, že zdražovanie a ekonomické dosahy pandémie pocítia najmä rodiny, ktoré si tiež kladú otázku o budúcnosti. „Myslím, že v tomto máme veľa spoločného. Jediným naším špecifikom je asi práve závislosť od dobrodincov,“ uzatvára Kňaze.

Vo farnosti pri Bratislave mysleli na horšie časy

Nie všetky farnosti však cítia výpadok príjmov. Šamorínsky dekan a farár vo Štvrtku na Ostrove Robert Masicza hovorí, že im po opätovnom otvorení kostolov milodary neklesli. On sám sa vo farnosti snažil využiť dobré roky a kostoly, faru aj pastoračné centrum prerobil na tzv. zelené budovy, čo znamená, že všetko vykuruje pomocou tepelného čerpadla a všade dal namontovať úsporné svietidlá.

„My sme už pripravení na horšie časy. Nechcem sa teraz tváriť, že som nad vecou, ale zdražovanie energií sa nás veľmi nedotkne,“ hovorí farár Masicza. Štvrtok na Ostrove však leží blízko Bratislavy a patrí tak do ekonomicky silnejšieho regiónu.

Dekan Masicza hovorí, že v prípade veľkého zdražovania „bude treba prehodnotiť, do akej miery ponúknuť ľuďom nadštandard, ako sú vykurované kostoly, ale krok späť je vždy bolestivejší“.

Farár v Žiline-Závodie Štefan Fábry vysvetľuje, že pokiaľ ide o financie, situácia je v každej farnosti iná. „Je známe, že farnosti v tradične katolíckych a bohatších krajoch sú na tom lepšie ako tie v zmiešaných oblastiach, prípadne v tzv. ‚hladových dolinách‘. Veľkú rolu hrá aj to, či daná farnosť pokrýva len bežné prevádzkové náklady, alebo ide o farnosť, ktorá je napríklad zadlžená, pretože prerába kostol, stavia faru, opravuje pastoračné centrum, prípadne má nejaké mimoriadne výdavky.“

Vzhľadom na pandémiu môže mať podľa farára Fábryho vplyv na financie aj to, aký je veľký kostol, keďže cez pandémiu rozloha chrámu určovala, koľko ľudí pustia.

„Prirodzene sa to odrazilo aj na výške milodarov, keďže väčšina našich farností žije len z milodarov veriacich. Horšie bolo obdobie, keď boli kostoly úplne zavreté, teda prakticky úplne bez príjmu, pritom najmä energie museli platiť. Ak by sme si vzali do úvahy farnosť, ktorá má napríklad nedeľný týždenný zvonček vo výške asi 200 eur a k tomu prvonedeľnú zbierku na potreby farnosti okolo 500 eur, takáto farnosť za každý z troch mesiacov úplného lockdownu na začiatku tohto roka prišla mesačne cca o 1 300 eur,“ vysvetľuje Štefan Fábry. Dodáva, že tieto straty pritom farnostiam nikto nevykompenzuje.

Štefan Fábry poukazuje aj na ďalší fakt. Milodary veriacich idú aj na charitu, seminár, na opravu katedrály. „Rovnako tieto inštitúcie ostali bez tohto príjmu. Teraz akoby sa to usilovali všetci dobehnúť, čo sa odrazilo v mnohých zbierkach,“ všíma si Fábry, podľa ktorého sa v Žilinskej diecéze konali za posledný mesiac štyri zbierky, čo je už predsa len priveľa. Fábry hovorí, že jeho farnosti pomohol počas pandémie nájom za pôdu, len vďaka tomu nemuseli žiadať o odklad splátok.

„Musím skonštatovať, že som bol milo prekvapený niektorými našimi veriacimi, ktorí sa dovtípili, že ak je kostol zavretý, farnosť nemá žiadny príjem, hoci energie platiť treba, rovnako dane, poplatky za smeti a ďalšie, a posielali peniaze prevodom na farský účet, ktorý je zverejnený na webovej stránke,“ uzavrel Štefan Fábry s tým, že týmto kresťanom sa chce veľmi poďakovať.

Zdražovanie a dôsledky pandémie cíti aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Podľa tlačovej tajomníčky Jany Nunvářovej pandémia len zhoršila finančnú kondíciu cirkevných zborov. Tým chýbajú najmä príjmy z nedeľných ofier. „Ďalšou nemalou finančnou záťažou je určite aj nová povinnosť prispievať do tzv. Fondu finančného zabezpečenia, ktorý slúži na dofinancovanie platov evanjelických duchovných,“ doplnila tajomníčka.

 Podľa Nunvářovej Zdražovanie energií a služieb bude určite ďalším nepríjemným nákladom v rozpočte cirkevných zborov. „Možno je práve táto situácia výzvou pre nás- členov cirkevných zborov , či sme ochotní a schopní podeliť sa a prispieť na svoju cirkev,“  Na záver pripája k tejto téme biblický citát „Kto je ešte dnes ochotný štedro obetovať Hospodinovi?" (1Kron 29, 5)