Nový preklad Evanjelia podľa Lukáša Odborníci preložili mnohé známe pasáže presnejšie, preto znejú ináč

V spolupráci s tímom najlepších slovenských vedcov z oblasti biblistiky, filológie, histórie a kulturológie vám prinášame nový preklad Evanjelia podľa svätého Lukáša. Preklad do modernej spisovnej slovenčiny vznikal nanovo z pôvodných gréckych textov. „Táto veľkolepá práca pomôže slovenskej verejnosti spoznať tajomstvá Lukášovho evanjelia,“ povedal o novom preklade profesor Pápežského biblického inštitútu v Ríme jezuita Peter Dubovský. Čitateľa osloví aj samotná úprava knihy, ktorá ešte podčiarkuje výnimočnosť tohto diela.

O tom, ako preklad vznikal, aké sú v ňom najzásadnejšie zmeny oproti doterajším prekladom a prečo je vôbec potrebné nanovo prekladať Sväté písmo, sme sa rozprávali s autormi prekladu, kňazmi profesorom Róbertom Lapkom a doktorom Jurajom Feníkom. Na preklade sa podieľal Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied (SUJS SAV) a Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Po preklade Jánovho evanjelia prichádza preklad Lukášovho. Prečo ste sa na toto evanjelium zamerali ako na ďalšie?

Lapko: Jánovo evanjelium patrí zvyčajne medzi prvé prekladané biblické knihy. K Jánovmu evanjeliu sme sa rozhodli pridať Lukášovo evanjelium, ktoré je zaujímavé aj pre svoju teológiu. Je „teológiou Ježišovej cesty“ od narodenia, jeho života v rodine, postoja venovaného ženám, modlitbe až po utrpenie, smrť a nanebovstúpenie. Ježišova cesta sa má stať paradigmou pre cestu kresťana.

Ako dlho trval preklad, kto každý na ňom pracoval, z akých textov sa prekladalo?

Lapko: Preklad zahŕňa výsledky bádania viacerých slovenských odborníkov a treba povedať, že nielen z biblistiky, ale aj z filológie, histórie a kulturológie. Preklad trval približne tri roky a aktívne na ňom pracovali piati členovia prekladateľského tímu, zamestnanci Slavistického ústavu Slovenskej akadémie vied, ku ktorým sa neskôr s cennými radami pridal doktor Matej Považaj, ktorý je redaktorom Pravidiel slovenského pravopisu.

Feník: Na preklade participovala asi desiatka odborníkov, ktorí prispeli svojimi recenziami, pripomienkami, jazykovými korekciami a odporúčaniami, až po finálnu verziu.

Róbert Lapko. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Prečo je potrebné evanjeliá znova prekladať? Sú staršie preklady zlé alebo nedostatočné?

Feník: Ony nie sú ani zlé, ani nedostatočné. V podstate sú celkom solídne. My sme sa snažili lepšie a presnejšie preložiť niektoré problematické miesta alebo konštrukcie či dvojznačné výrazy. Opierali sme sa o najmodernejší výskum k Lukášovi.

Lapko: Ide o potrebu mať na Slovensku moderný preklad Svätého písma z pôvodných textov, čo reflektuje aj výzvu KBS z roku 2013 pripraviť nový preklad celého Svätého písma. Našou snahou v Slavistickom ústave bolo pripraviť preklad s nadkonfesionálnym charakterom. 

Môžete dať nejaký konkrétny príklad vášho nového prekladu?

Lapko: V piatej kapitole máme povolanie Petra, kde mu Ježiš hovorí podľa starého prekladu: „Zatiahni na hlbinu.“ Čo to vlastne znamená? Čo si pod tým máme predstaviť? Čo hovorí Petrovi? Že má hodiť siete do hlbšej vody alebo že má hodiť kotvu? Tým slovesom sa chce vyjadriť, že Peter sa má loďou odplaviť do hlbších vôd, ďalej od brehu.

Toto nájdete v najnovšej verzii, ktorú vydáva teraz Postoj Media. Tento preklad nebol ani v pracovnej verzii vydanej v tzv. zošitovom vydaní koncom roka 2020. Je to výsledok ďalších opráv, odporúčaní viacerých našich kolegov. Tá práca nebola jednorazová, ale sú za ňou mnohé prepracovania a dopĺňania.

Juraj Feník. Foto: archív Postoj

V preklade sa teda píše: „Zamier loďou k hlbším vodám a spustite siete na lov.“

Feník: Určite je to zrozumiteľnejšie ako pôvodné: „Zatiahni na hlbinu.“

Musím povedať, že som videl aj preklad Jánovho evanjelia a niektoré veci mi dali úplne iný zmysel.

Feník: Presne o to išlo. Staré preklady nie sú zlé. Ale nám išlo o to, aby sme čo najpresnejšie vystihli v slovenčine zmysel toho, čo je tam napísané. Rozdiel spočíva v tom, že niektoré nejasné miesta sme sa usilovali preložiť lepšie a zrozumiteľnejšie, aby to korešpondovalo s gréckou idiomatikou.

S akými textami ste pracovali pri preklade?

Feník: Pracovali sme s pôvodnými gréckymi textami podľa moderných vydaní gréckeho textu (NA 28).

Hovoríte, že ste prekladali texty zo starej gréčtiny. Ako dlho trvá, kým sa niekto naučí tento jazyk tak, aby mohol prekladať?

Feník: Základy gréčtiny sa dajú zvládnuť za pár mesiacov, prehĺbenie znalosti vyžaduje pokračujúcu pravidelnú prácu. Chcel by som podčiarknuť, že pri prekladaní sme sa nespoliehali len na svoju znalosť gréčtiny, ale aj na lingvistické analýzy Lukášovho textu zhmotnené vo vybraných moderných komentároch. Tieto bolo potrebné konzultovať a v ich svetle upravovať preklad. Okrem toho bol na Slovensku pred deviatimi rokmi vydaný vynikajúci grécko-slovenský slovník od Heleny Panczovej, ktorý je nevyhnutnou pomôckou pri moderných prekladateľských snahách na Slovensku. Jednoducho sme sa opreli o výsledky práce a postrehy múdrejších ľudí, ktoré sme zakomponovali do nového prekladu.

Lapko: V Košiciach máme Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Už desať rokov v rámci neho organizujeme Letné školy jazykov Biblie, intenzívne kurzy, vrátane biblickej gréčtiny. Robíme niekoľkotýždňové kurzy pre začiatočníkov či pokročilých, ktoré sú každý rok ponukou pre nových záujemcov, budúcich prekladateľov, minimálne pre súkromnú potrebu.

Keď hovoríme o preklade, sám viem, že keď prekladám len nejaký jednoduchý článok, tak niekedy natrafím na slovíčko, ktoré má viacero významov, a niekedy dlhšie hľadám, ktorý výraz použiť. Ako ste toto pri preklade riešili? Môžete uviesť nejaký príklad, s ktorým slovom či pasážou ste sa najviac v tomto smere natrápili?

Feník: Pri ohlásení Ježišovho narodenia pastierom v Lukášovi 2 anjelský chór spieva slová: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Na túto vetu sme zvyknutí; spievame ju v Glórii pri nedeľných omšiach. Slovo eudokia, ktoré je preložené ako dobrá vôľa, môže znamenať dobrá vôľa v zmysle dobrý zámer, dobrý úmysel. Lenže uvedený výraz znamená aj zaľúbenie (Boha v ľuďoch). Keď sa pozrieme na zvyšok Lukáša, to slovo sa tam používa vo význame, že Boh má v niekom zaľúbenie. Preto je logické, že použitie toho slova na iných miestach v Lukášovi vplýva na preklad a interpretáciu tohto konkrétneho textu Lk 2,14. Anjel teda nehovorí pastierom „na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, ale „pokoj ľuďom, v ktorých má Boh zaľúbenie“.

Lapko: Prihliada sa aj na existujúce moderné preklady, napríklad v nemčine, angličtine či taliančine. Keď si pozriete moderné preklady Biblie, takmer všetci to prekladajú tak, že ide o prejav Božieho zaľúbenia voči ľuďom.

Čo vás pri preklade najviac prekvapilo?

Lapko: Zaujímavá je samotná práca prekladu. Človek sa dotýka Božieho slova. My ako kňazi síce o ňom rozprávame a kážeme, ale pri prekladaní je ten kontakt ešte živší.

Prečo by si tento nový preklad mali ľudia kúpiť a prečítať?

Feník: Ak má človek aspoň minimálny záujem o Bibliu, čítanie nového prekladu môže byť pre neho prínosom. Má v rukách preklad, ktorý sa opiera o spoľahlivý, najmodernejší exegetický a jazykový výskum k Lukášovi.  

Lapko: Tým, že máme aj Rok rodiny „Amoris laetitia“ a pápežova exhortácia Amoris laetitia sa začína prvou kapitolou, v ktorej sa zdôrazňuje pozeranie sa na život rodiny, manželstvo vo svetle Božieho slova, aj prečítanie nového prekladu Lukášovho evanjelia s pro-rodinnými pasážami v prvých dvoch kapitolách alebo príbehy o mladých ľuďoch, vzkriesenie Naimského mládenca (Lk 7) alebo dobrodružstvo chlapca s dobrým koncom v Lk 15, sa môžu stať inšpiráciou a výzvou pre duchovný život.

Je nádej, že sa tento preklad dostane aj do liturgických kníh, teda do kostola?

Lapko: O našej prekladateľskej práci a zámeroch využitia našich prekladov na liturgické účely v Slavistickom ústave SAV informujeme aj Konferenciu biskupov Slovenska, ktorá na prekladanie vyzvala biblistov Slovenska. Uvedenie nového prekladu Jánovho evanjelia sa uskutočnilo aj za účasti predsedu a podpredsedu KBS. 

Feník: Zámer je pripraviť preklady, ktoré by sa eventuálne dostali do lekcionára. Tak bolo formulované pôvodné želanie biskupskej konferencie. Nerobili sme teda technický, komentárový preklad Lukáša, ale niečo, čo by sa dobre čítalo a počúvalo aj počas liturgie, a pritom to bolo verné gréckej pôvodine.

Bolo ťažšie preložiť Lukášovo či Jánovo evanjelium?

Lapko: Lukášovo.

Prečo?

Feník: Bohatší slovník, zložitejšia syntax. Aj tento preklad je len ľudským dielom a ľudské diela sú nedokonalé. Možno sa objavia nové pripomienky a korekcie, ktoré sa v budúcnosti zohľadnia.

Evanjelium podľa Lukáša sa prekladalo aj vďaka projektu. Môžete ho viac priblížiť?

Lapko: Bol to projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, konkrétne Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Názov projektu bol Terminologické diskurzy a špecifiká biblických jazykov vzhľadom na preklady Biblie do slovenčiny. Projekt mal teda širší záber, jeho zámerom bolo napríklad aj preskúmanie dejín slovenských prekladov a vydanie Slovenského Kalvínskeho Žaltára (1752) a samotný preklad evanjelia Lukáša a Jána.

Prečo na tom participoval Slavistický ústav SAV?

Lapko: Je to slavistické interdisciplinárne výskumné centrum, ktoré sa venuje nielen jazykovednému výskumu, ale zúčastňuje sa aj na ďalších historických, národopisných, umenovedných a kulturologických výskumoch a súčasťou toho sú aj preklady Biblie do slovenčiny a do slovanských jazykov.

Pripravujete preklad aj ďalšej biblickej knihy?

Lapko: Ďalší projekt, ktorý nám schválili, sa dotýka siedmich autentických listov apoštola Pavla. Najbližšie to bude List Rimanom.

Prečo ste neostali pri evanjeliách?

Feník: Existuje už nový preklad Marka, v rámci komentárov k Novému zákonu vydávaných Dobrou knihou, ktorý je síce technický, ale presný a bude možné ho využiť na prípravu nového pekného liturgického prekladu.

Lapko: V terminologickom výskume v Slavistickom ústave SAV sme sa chceli presunúť k inému korpusu v rámci Nového zákona.

Prečo ste sa nový preklad rozhodli vydať práve v Postoj Media?

Lapko: Postoj prejavil záujem o vydávanie prekladov Biblie. Postoj Media je nové a úspešné vydavateľstvo, ktoré dokáže tento preklad dostať k širšej skupine potencionálnych záujemcov.

Preklad je venovaný bývalému rektorovi Katolíckej univerzity, zosnulému profesorovi Tadeuszovi Zasępovi. Prečo práve jemu?

Lapko: Uplynulo päť rokov od úmrtia pána rektora Zasępu, ktorý bol Božím mužom, pre ktorého ako izraelského proroka sa Slovo stalo osudom a celoživotným zanietením. Mal charizmu verbálne aj neverbálne komunikovať Slovo a slovo. Písmom aj posunkovou rečou. Stal sa budovateľom domu slova, ktorým je knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku. V živote hľadal pravdu a slovom sa nebál o nej svedčiť. Jeho dizertačná práca bola napísaná na pastoračno-katechetickú tému „Choďte a učte“. Celý jeho kňazský príbeh sa spájal s ohlasovaním evanjelia.

Ak sa nemýlim, profesor Zasępa ovládal asi jedenásť jazykov.

Lapko: Ovládal viacero jazykov, mal charizmu osloviť kohokoľvek. Vedel sa prihovoriť akademikom, ale aj sa rozprávať s deťmi, Rómami a vážne chorými ľuďmi. Bol nám všetkým blízky, azda nielen autorom prekladu, ale aj vám, mnohým v Postoji, ako bývalý pedagóg a rektor.