Pre východných kresťanov je advent obdobím pôstu

Gréckokatolícki aj pravoslávni veriaci dodržiavajú pred vianočnými sviatkami štyridsaťdňový pôst.


Prešovský pravoslávny arcibiskup Rastislav počas svätej liturgie pred narodením Isusa Christosa v Chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove v roku 2014. Foto – TASR/Milan Kapusta

Pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána je v Gréckokatolíckej cirkvi známe pod názvom Filipovka. V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci zmienky o ňom existujú už v 4. storočí. Názov „Filipovka“ získal preto, lebo sa začína deň po sviatku apoštola Filipa (14. november).

Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade (okrem neho sú to Veľký pôst, čiže Svätá Štyridsiatnica, Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky, čiže Spasivka).

Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého pôstu, Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy.

Predvianočný pôst pred sviatok Narodenia Spasiteľa Isusa Christa dodržiavajú aj pravoslávni veriaci, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára. „Takzvaný Roždestvenský alebo Filipov pôst, lebo sa začína po sviatku apoštola Filipa, má starodávnu tradíciu. V historických prameňoch sa spomína už v 4. storočí, vtedy však trval iba sedem dní. Súčasnú podobu štyridsiatich dní dostal po reforme z roku 1166 za čias konštantínopolského patriarchu Lukáša Chrisovergu a byzantského cisára Manuela,“ vysvetľuje Peter Soroka, správca Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice (okres Snina). 

Štyridsaťdňovú pôstnu prípravu sprevádza zdržiavanie sa určitých druhov pokrmov. Počas tohto obdobia pravoslávni nejedia napríklad mäso, vajcia, mliečne výrobky a okrem sobôt a nedelí ani rybu. Pondelkami, stredami a piatkami navyše nekonzumujú rastlinný olej. Počas aktuálneho pôstu sa bohoslužby v chrámoch nemenia, ako je to napríklad vo Veľkom pôste pred Veľkou nocou. Používané sú však tmavšie bohoslužobné rúcha či výzdoba chrámu. „Rovnako ako pred Vianocami čistíme svoje domácnosti, aby sme v nich privítali svojich hostí, je to tak aj s duchovnou očistou našej duše, v ktorej chceme privítať rodiaceho sa Boha,“ podotkol Soroka. 

„Pôst má v Pravoslávnej cirkvi veľký význam pre spasenie duše veriaceho a po sčítaní všetkých pôstnych dní by sa dalo povedať, že sa pravoslávni postia viac ako polovicu roka. Len viacdňové pôsty majú štyri, a to pred Veľkou nocou, Vianocami, sviatkom sv. Petra a Pavla a sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Okrem toho, až na niekoľko výnimiek, sa postia každú stredu a piatok,“ dodal Soroka. 

Na Slovensku podľa posledného sčítania ľudu žije viac ako 200-tisíc gréckokatolíckych a takmer 50-tisíc pravoslávnych veriacich. Najvýraznejšie sú prítomní vo východných regiónoch krajiny.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo