Jeseň sa mnohým spája s vyrezávanými tekvicami so zažatou sviecou vnútri, takzvanými svetlonosmi. Niektorí to považujú za neodmysliteľný symbol jesene, iní za symbol duše uväznenej v očistci alebo postrach pre zlých duchov. A nájdu sa aj takí, ktorí sa ich stránia, keďže názov svetlonos je vlastne preklad mena Lucifer. Aký je kresťanský názor na takúto „okrasu“?

Zo svojho detstva na dedine si veľmi dobre pamätám, ako sme vyrezávali tekvice a dávali do nich sviečky. Bola to naša veľmi obľúbená činnosť na jeseň a nepripisovali sme jej žiadny duchovný význam.

Dnes sa však situácia mení. Najmä vplyvom amerického pohanského sviatku Halloween, ktorý sa v posledných rokoch u nás veľmi propaguje, sa vyrezaná tekvica stáva symbolom niečoho, s čím sa veriaci kresťan nemôže stotožniť.

Do akej miery má byť kresťan zhovievavý voči takýmto iniciatívam?

Kresťan je predovšetkým učeník Ježiša Krista. Vstupuje do spoločnosti a premieňa ju hodnotami Božieho kráľovstva.

Naša viera má pozitívne ovplyvňovať spoločnosť, ako to robili kresťania všetkých dôb. Nemá to byť naopak. Vplyv sveta nemá v oblasti, ktorá sa týka duchovných záležitostí, zatlačiť do úzadia našu vieru a vyznanie Krista.

Halloween sa priamo dotýka duchovných vecí. Je pohanským sviatkom duchov, čarodejníctva a okultizmu. Vieme, že v duchovnej sfére nie je len Boh a jeho anjeli, ale aj temné sily, diabol a jeho démoni.

Tento sviatok posilňuje práve tú negatívnu časť duchovných síl. Vlastne sa tak vraciame k pomerne primitívnemu pohanstvu, ktoré z našich končín vymizlo príchodom svätých Cyrila a Metoda.

Mnohí sa zúčastňujú na halloweenských oslavách buď zo zvedavosti, alebo s úmyslom zabaviť sa na vlastnom strachu či vystrašení iných. Ako takáto „zábavka“ vplýva na človeka?

Vnímam tu dve roviny. Prvá je duchovná, ktorú som už spomínal. Pre nás kresťanov je neprípustná. Túto rovinu však nemusia reflektovať ľudia, ktorí nežijú veľmi duchovne. A nemôžeme im zazlievať, že nerozumejú našim výhradám.

Avšak je tu druhá rovina – psychologická, ktorej rozumie každý. Je to propagácia strašenia, temna a negatívnych emócií. Kým pre niekoho to môže byť „zábavka“, pre iného môže ísť o veci, ktoré ťažko prijíma, dokonca môžu u neho vyvolať rôzne traumy.

Sú formy zábavy, na ktoré možno aj malé deti pustiť bez obáv. Viem pochopiť rodičov, ktorí nedovolia svojim deťom halloweenský večierok, aby sa potom ešte týždeň nestrhávali zo spánku. Celá atmosféra okolo Halloweenu vplýva na človeka skôr skľučujúco a negatívne ako povzbudzujúco a pozitívne.

„Halloweenom sa vraciame k pomerne primitívnemu pohanstvu, ktoré z našich končín vymizlo príchodom svätých Cyrila a Metoda.“ Zdieľať

Môže mať takéto „zábavné vystrašenie“ aj nejaký hlbší vplyv na psychiku a duchovný život?

V tej psychologickej oblasti tu vidím menšie zlo. Je to predsa len raz v roku, a ak dieťa nepostretne nejaký negatívny alebo hrôzostrašný zážitok, nemalo by z toho mať dlhotrvajúcejšiu traumu. Skôr je škodlivým ten podprahový vplyv, že temné veci predstavujeme ako pozitívne.

V duchovnej oblasti to však môže zanechať svoje dôsledky. Boh je džentlmen a do života človeka vstupuje až vtedy, keď mu to on sám dovolí. Vytrvalo klope, jemne oslovuje, ale nikdy nenaruší slobodu človeka.

Zlý duch to robí presne opačne. Skrýva sa, klame, vyhovuje mu, ak ho človek nerozozná. Len čo nájde nejakú štrbinu, tlačí sa tam nasilu. Aj tu, samozrejme, platí, že v konečnom dôsledku je to človek sám, kto otvorí alebo zavrie dvere svojho srdca duchovným vplyvom. Ak je však oklamaný „neškodnou zábavkou“, otvorí dvere dobrovoľne, netušiac, koho púšťa dovnútra.

Toto dobre poznajú tí, ktorí len tak zo zvedavosti nakukli do špiritizmu. Až príliš neskoro zistili, aké duchovné vplyvy si do života vpustili.

A čo je nebezpečné na maskách a kostýmoch pavúkov, netopierov, škriatkov, kostlivcoch?

Samotné zobrazenia „škaredých“ zvierat by som za škodlivé nepovažoval. Veď aj tie stvoril Boh, aj s ich výzorom, ktorý je pre mnohých odpudivý. Avšak tým, ako sú prezentované, stávajú sa symbolom určitého temného sveta.

Aj z estetického hľadiska sú tieto zobrazenia otázne, pretože človeka skôr vovádzajú do strachu a kŕča, ako by ho povzbudili či pozdvihli. A keďže sú symbolom temného duchovného sveta smrti, prinášajú aj niečo viac.

To platí aj v prípade, keď si ľudia donesú z exotickej dovolenky nejaký pohanský symbol alebo sošku. Hovoria mi, že veď oni to nevnímajú ako symbol nejakých síl, len sa im to vizuálne páči. Keby si zavesili na balkón svojho domu veľký hákový kríž, majú na krku trestné stíhanie za propagáciu nacizmu. Zbytočne budú vysvetľovať policajtom, že sa im len páči, ako je hákový kríž vyobrazený.

Ak je raz niečo vnímané ako symbol, odkazuje na nejakú skutočnosť. Bez ohľadu na to, či to ja sám tak vnímam alebo nie.

Účasť na takýchto párty si vyžaduje, aby ste mali oblečenú masku alebo halloweenský kostým a na tvári creepy Halloween mejkap. Často sú samotní rodičia veľmi kreatívni. Malému dieťaťu nasadia napríklad masku čerta a potom sa vytešujú zo svojho malinkého pobehujúceho čertíka. Ako to môže dieťa podvedome vnímať?

Vyobrazením čertíka ho situujú do určitej roly, ktorú si podvedome osvojuje a zžíva sa s ňou. Z duchovného hľadiska je to akoby opak toho, keď svoje deti odovzdávame do Božích rúk a žehnáme im. Takýmito halloweenskými „povzbudeniami“ akoby sme na ne zvolávali temné sily.

Oslava Halloweenu je spojená aj so zvykom, že si deti pýtajú sladkosti slovami „trick or treat“. Znamená to, že buď dostanú sladkosti, alebo niečo vyvedú. Takto sa organizujú aj rôzne charitatívne zbierky, napríklad Trick-or-Treat for UNICEF. Čo si o tom myslíte?

Je to pozostatok pohanských obiet. Ľudia sa aj v našich krajoch vykupovali spod hrozby zlých duchov tým, že ich „uplácali“ – nosili im potraviny alebo iné obety, napríklad k hustým porastom stromov či ku skaliskám, o ktorých verili, že sa tam zlí duchovia ukrývajú. Tým si ich ľudia chceli udobriť, aby im neškodili.

V tejto detskej riekanke sa vlastne dieťa identifikuje s týmto zlým duchom, ktorý pýta obetu, inak neochotnému darcovi uškodí.

Pre mňa je tento zvyk veľmi cudzí. Zamýšľam sa však nad tým, čo asi deťom ide hlavou, keď takto chodia a premýšľajú, ako by sa asi dalo uškodiť tým, čo im nič nedajú.

„Boh je džentlmen a do života človeka vstupuje až vtedy, keď mu to on sám dovolí. Zlý duch to robí presne opačne. Len čo nájde nejakú štrbinu, tlačí sa tam nasilu.“ Zdieľať

Všetko, čo sme spomenuli, je taká „light“ verzia toho, čo sa deje počas halloweenskej noci. Dalo by sa to nazvať aj ako lákanie nových adeptov na satanistické seansy. Je táto noc v skutočnosti o tom?

Všeobecná vedomosť hovorí, že práve v túto noc sa zhromažďovali okultisti a vyvolávali rôzne temné sily. Bol to práve sviatok zapudených pohanských bosoriek, škriatkov a besov.

Satanisti svoje najhoršie rituály, ktoré teraz nejdem bližšie rozvádzať, usporadúvajú v protiklade ku kresťanským sviatkom, aby ich obrátili naruby. Napríklad majú svoje rituály v sobotnú noc, aby obrátili naruby kresťanskú nedeľu, alebo o tretej hodine v noci, aby obracali, naopak, hodinu Božieho milosrdenstva a Ježišovho víťazstva na kríži.

Táto noc je pre satanistov jednou z najdôležitejších v roku. Viem, že mnohí haloweenské zábavky v žiadnom prípade nespájajú s tvrdými okultnými rituálmi satanistov, považujú ich za akúsi aktivitu pre deti. Evidentne tu však to prepojenie je.

Takéto a mnohé iné podobné oslavy sa snažia vytlačiť z tradícií a podvedomia ľudí kresťanské slávenia. Čo by si mal kresťan pripomínať v tieto dni?

V prvom rade by som oproti Halloweenu postavil krásu našich sviatkov Všetkých svätých a Spomienku na všetkých verných zosnulých. Aj v tieto dni si pripomíname tematiku smrti. Avšak spôsob, ktorým hovorí o smrti Katolícka cirkev, je úplne iný.

Tieto sviatky v človeku vyvolávajú úplne iné pocity. A to spôsobom, ktorý je tichý a spomínajúci v nádeji vzkriesenia. Ba dokonca oslavný a očakávajúci naplnenie prisľúbení, keď slávime oslávených svätých.

Ja osobne Halloween úplne ignorujem. Naplno sa však ponorím do nádeje zmŕtvychvstania a oslavy svätých. Následne si týždeň užívam pokoj cintorínov a žiariace polia zapálených svetielok, ktoré nám predznamenávajú, ako živo bude vyzerať slávne vzkriesenie pri Ježišovom druhom príchode.