Kapucínska krypta v Ríme Čo ste teraz vy, boli sme kedysi my. Čo sme teraz my, budete aj vy (+ foto)

Hoci to bolo pred mnohými rokmi, na ten zážitok si autor týchto riadkov pamätá veľmi dobre aj dnes. Nenápadný kostolík na Via Veneto neďaleko rímskej hlavnej stanice Termini. Vnútri niekoľko krýpt. A ich netradičná výzdoba.

Cintorín kapucínov pod kostolom Santa Maria della Concezione je miesto fascinujúce, strašidelné, odpudzujúce a posvätné zároveň. Dýcha na vás smrť.

Nejde o premrštené vyjadrenia. V kryptách sa nachádzajú kosti a mumifikované pozostatky zhruba štyroch tisícok rehoľníkov z rádu kapucínov.

Dejiny krypty neponúkajú veľa informácií. Ako sa dočítame na stránke archaeology-travel.com, kapucíni prišli na toto miesto v 30. rokoch 17. storočia z neďalekého kláštora Santa Croce e San Bonaventura alla Pilotta. Priniesli so sebou aj kosti mnohých svojich zosnulých spolubratov. Prečo však začal niekto kosťami – ktoré pribúdali – vyzdobovať krypty, nie je známe.

Prvá písomná zmienka o tomto mieste, známom aj ako „kostol kostí“, pochádza z roku 1775, odkedy má status turistickej atrakcie.

Miestnym kapucínom pritom nejde o morbídne divadlo. Rehoľa verí, že pozostatky zosnulých bratov sú tichou a dojímavou pripomienkou našej smrteľnosti a pominuteľnosti.

Krypta pozostáva z chodby, ktorá vedie cez šesť miestností. Jedine v jednej – kaplnke – nie sú vystavené ľudské pozostatky. Zvyšných päť miestností má priam prozaické názvy: Krypta vzkriesenia, Krypta lebiek, Krypta panvy, Krypta kostí nôh a stehenných kostí a Krypta troch kostlivcov.

Foto: Flickr.com/Johnny

Foto: Flickr.com/Johnny

Foto: Flickr.com/Paul-W

V niekoľkých miestnostiach sa nachádzajú aj postavy v habitoch s kapucňami, ktorých stmavnutá vysušená koža sa im stále drží na lebkách.

Foto: Flickr.com/Johnny

Výzdoba stropu jednej z miestností.

Foto: Flickr.com/Johnny

Foto: Flickr.com/Johnny

Z pozostatkov rehoľníkov je vytvorený aj erb kapucínskeho rádu – dve odseknuté, mumifikované a prekrížené ruky.

Pohľad na zvonku nenápadný kostol. Foto: Flickr.com/chimatt1969

V kryptách nie je povolené fotografovať, no pri východe sa možno zastaviť v klasickom suvenírovom obchode a odniesť si na pamiatku pohľadnicu alebo knižku.

Isté však je, že z „kostola kostí“ nemožno odísť bez spomienky. Možno ani nutkanie na fotografovanie mať nebudete. Obrazy sa totiž vryjú do mysle dostatočne silno.

A preto nebude prekvapením, ak hneď po návšteve kapucínov na Via Veneto zamierite do kaviarne na dobré tiramisu alebo gelato. Lebo raz budeme ako oni…