Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
04. november 2021

Krstní rodičia

Na Sicílii dostali od biskupa dočasnú stopku. Zaslúžia si ju aj na Slovensku?

Okruh kandidátov na krstných, ktorí spĺňajú podmienky, sa čoraz viac zužuje, konštatujú oslovení kňazi.

Na Sicílii dostali od biskupa dočasnú stopku. Zaslúžia si ju aj na Slovensku?

Ilustračné foto: Pixabay.com

Pred časom prišla z talianskej Sicílie prekvapivá správa. Arcibiskup Catanie Salvatore Gristina dekrétom rozhodol, že v jeho arcidiecéze nebudú pri krstoch a birmovkách vymenúvať krstných či birmovných rodičov. Ich menovanie pozastavil na tri roky.

Arcibiskup Gristina tvrdí, že krstní rodičia sa stali akýmsi „sociálnym zvykom, v ktorom je rozmer viery takmer neviditeľný“. Podľa neho títo rodičia sú rodinami často vnímaní len ako „sponzori“ a vo viacerých prípadoch nespĺňajú kánonické požiadavky na túto úlohu.

Kánonické právo Katolíckej cirkvi presne neustanovuje, či pri sviatosti krstu musia byť prítomní aj krstní rodičia. Krstný rodič sa má dať krstencovi, ak je to možné, píše sa vo štvrtej knihe Kódexu kánonického práva.

Podľa kánonického práva je úlohou krstných rodičov pomáhať krstencovi pri uvádzaní do kresťanského života. Podmienkou je, aby krstní vedeli plniť túto svoju úlohu, aby zavŕšili šestnásty rok života, boli pobirmovanými katolíkmi s už prijatou najsvätejšou Eucharistiou a viedli život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú majú prijať, alebo aby neboli postihnutí nijakým kánonickým trestom.

Slovenských kňazov sme sa pýtali, ako hodnotia krok arcibiskupa Catanie a v akom stave je medzi katolíkmi na Slovensku chápanie krstných a birmovných rodičov.

Nie sme Sicília, ale okruh krstných sa zužuje

Topoľčiansky dekan Dušan Argaláš si nemyslí, že taliansky ostrov Sicília je v celocirkevnom meradle a kresťanskom svete tým najpálčivejším regiónom, kde by bol problém s krstnými či birmovnými rodičmi.

„Je to skôr záležitosť, ktorú už naznačil pápež František a niektorí miestni biskupi vo svojich diecézach na Sicílii to realizujú. Ide o zámer, aby sa pretrhli rozšírené miestne mafiánske vzťahy, pre ktoré sa využívalo aj duchovné príbuzenstvo krstných a birmovných rodičov,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva Argaláš.

Podľa kaplána vo farnosti Žilina-mesto Michala Tichého môžeme na Slovensku ťažko hodnotiť „sicílske“ opatrenie, keďže u nás neexistuje také prepojenie „krstného otcovstva“ s mafiou. „Nevieme, s čím všetkým ostatným musia na Sicílii zápasiť vo farskej pastorácii. V každom prípade by som však najskôr hľadal všetky iné možné riešenia a takýto zákaz by som považoval za úplne posledné možné riešenie,“ skonštatoval.

Krok arcibiskupa Gristina vníma gréckokatolícky kňaz a sudca v Košickej eparchii Peter Paľovčík ako rozumnú reakciu. „Bez strachu pred náboženskými zvyklosťami urobiť niečo, čo upozorní na stratu reálnej viery a jej prejavov. To, že sicílsky arcibiskup sa odhodlal k takému kroku, môže poslúžiť ako precedens vylúčiť z našej viery to, čo možno buď prestalo mať reálny zmysel, alebo prax ukázala inú potrebu,“ uviedol Paľovčík.

Napriek tomu, že Slovensko nie je Sicília, pokiaľ ide o „krstných otcov“ – respektíve túto tému prenecháme radšej investigatívnejšie ladeným kolegom –, otázka krstných rodičov zvykne spôsobovať kňazom v pastorácii vrásky aj v našich podmienkach.

Ako priznáva dekan Argaláš, v pastorácii sa čím ďalej, tým viac stretávajú s prípadmi, keď je problematické nájsť krstných a birmovných rodičov, ktorí by spĺňali požadované kritériá.

Jedným z faktorov je nástup generácií, keď ľudia majú veľmi málo súrodencov alebo súrodencov vôbec nemajú. Okruh pokrvne príbuzných sa tým podľa topoľčianskeho dekana veľmi zúžil. „A keď žiadatelia o tieto spomenuté sviatosti chcú za krstných či birmovných rodičov niekoho z najbližších a tí nespĺňajú žiadané normy, tak okruh ich blízkych sa zrazu rozplynul,“ vraví.

V budúcnosti bude podľa monsignora Argaláša potrebné túto pálčivú problematiku absencie krstných a birmovných rodičov riešiť. „Rozhodnutia niektorých diecéznych biskupov na Sicílii tak môžu naznačovať cestu a spôsob, ako by sa to mohlo dať riešiť. Konečné rozhodnutie však bude musieť zaujať a stanoviť kompetentná cirkevná autorita,“ uviedol.

Pribúdajú žiadosti, kde krstní rodičia nespĺňajú podmienky

Oslovení kňazi sa stretávajú u veriacich – zjednodušene povedané – s dvomi prístupmi k chápaniu krstných a birmovných rodičov.

Buď ide o praktizujúcich veriacich, ktorí si uvedomujú, čo to znamená byť krstným rodičom, a zároveň si takýchto krstných rodičov vyberajú. „Treba dodať, že samotní rodičia vedú dieťa vo viere, takže o výchovu je postarané. Bohužiaľ, tento prístup je skôr raritou, reálne ho vidím hlavne v úzkych i širších rodinách kňazov, prípadne veriacich, ktorí sú členmi spoločenstiev v rámci cirkvi,“ rozpráva o svojich skúsenostiach gréckokatolícky kňaz Paľovčík.

Druhý prístup predstavujú podľa neho tí kresťania, ktorí krst prežívajú ako istý druh náboženského obradu, nechápu však napriek poučeniu kňaza zmysel a podstatu kresťanskej iniciácie.

Takíto ľudia si krstných rodičov vyberajú zo svojich priateľov, prípadne príbuzných, ku ktorým majú nejaký súčasný vzťah, prípadne majú väzby z minulosti. Krstný rodič je pre viacerých ten, kto by sa o dieťa postaral, ak by sa rodičom niečo stalo. Ďalej existuje často postoj „dedenia“ krstného rodičovstva – keď si za krstného rodiča pre svoje deti vyberiem deti mojich krstných rodičov a naopak.

Inzercia

Ilustračné foto: Pixabay.com

Žilinský kaplán Tichý sa stretol aj so zaujímavejšími žiadosťami – napríklad aby mohlo mať dieťa dvoch krstných otcov, dve krstné mamy alebo dokonca až troch krstných rodičov.

V tom poslednom menovanom prípade vysvitlo, že otec im pri narodení dieťaťa sľúbil potvrdenie o tom, že budú krstnými rodičmi, ktoré by si mohli vystaviť doma na stene. „Keď som povedal, že také potvrdenie neexistuje, respektíve sa krstným rodičom nevystavuje, bol veľmi prekvapený a napokon od svojej požiadavky na troch krstných rodičov ustúpil,“ ozrejmil kuriózny prípad Tichý.

Čo však vôbec nie je kuriózne, ale časté, sú žiadosti o krstných rodičov, ktorí nespĺňajú cirkevným zákonom stanovené podmienky. „Dokonca by som povedal, že ich je čoraz viac a viac,“ vraví kaplán Tichý.

Prekážky alebo „kto je vhodnejší“

Najväčším problémom z kánonických podmienok býva podľa Tichého podmienka prijatej sviatosti birmovania a potom „život zodpovedajúci viere“.

„To znamená, že buď je človek slobodný a žije sám bez partnera, alebo žije v cirkevnom manželstve. Keďže voľné spolužitie osôb sa stáva čoraz viac bežným, je preto pre rodičov čoraz ťažšie nájsť vhodného kandidáta na úlohu krstného rodiča,“ konštatuje Tichý.

Cirkevný sudca Paľovčík však otvára otázku, či naozaj niekto, kto síce zapadá do noriem, ale reálne vieru neprežíva či nechce odovzdávavať, je vhodnejším krstným rodičom ako niekto napríklad rozvedený, ktorému cirkevné právo neumožňuje prijať túto úlohu, ale jeho život – trebárs v druhom civilnom manželstve – spĺňa všetky náležitosti, síce nie formálne, ale praktické, ktoré by mal krstný rodič mať.

„Kto bude vhodnejší ,sprevádzať krstenca, ktorý vyšiel z detského veku, pri uvedení do kresťanského života a krstenca dieťa priniesť na krst a tak isto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život primeraný krstu a aby verne plnil záväzky, ktoré s ním súvisia?‘“ pýta sa Paľovčík, citujúc kánon 684 Kódexu kánonov východných cirkví.

Čítajte tiež

Podľa kaplána Tichého kňazi nehodnotia duchovný život alebo morálny status kandidátov. „My môžeme iba skonštatovať, či spĺňajú právom stanovené podmienky. To, či je krstný rodič naozaj súci na túto úlohu, musí posúdiť samotný rodič, ktorý krstného pre dieťa vyberá,“ mieni.

Tichý tvrdí, že kňazom je niekedy nepríjemné vysvetľovať rodičom, že tí, ktorých vybrali za krstných, nimi nemôžu byť, lebo nespĺňajú cirkvou stanovené podmienky. Kriticky sa pozerá na tých, ktorí podľa neho zľavujú z kritérií aj tam, kde na to nemajú právomoc. „Potom sa neraz stane to, čo sa stalo už aj mne. Keď som rodičom povedal, že by možno mali porozmýšľať nad inými krstnými rodičmi, tak mi odpovedali, že porozmýšľajú radšej nad iným kňazom, a odišli,“ dodal Tichý.

Na Slovensku je ponímanie zvlášť krstných, ale aj birmovných rodičov veľmi silné, konštatuje dekan Argaláš. „Krstní rodičia majú byť garantmi duchovnej a náboženskej výchovy svojich krstných detí. Majú im byť vzorom a príkladom,“ zamýšľa sa.

Podľa Tichého riešením problému s krstnými či birmovnými rodičmi vôbec nemusí byť to, že zakážeme ich vymenúvanie, ako to urobili na Sicílii. „Omnoho efektívnejšie riešenie je zodpovedne a trpezlivo vysvetľovať ľuďom, aký by mal byť krstný rodič a aké úlohy z tejto služby vyplývajú. A taktiež my kňazi by sme mali uvoľňovať len z tých kritérií, ktoré sú v našej právomoci, a nepredbiehať sa v tom, koľkých ľudí dokážeme získať tým, že budeme zhovievavejší ako iní naši spolubratia kňazi,“ uzatvára kňaz zo Žiliny.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.