Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
07. november 2021

„Svätá snúbenica“ Sandra Sabattiniová

Svet nepotrebuje dobrých, ale svätých kresťanov

Svoj krátky život venovala službe zdravotne postihnutým a drogovo závislým v Komunite pápeža Jána XXIII.

Svet nepotrebuje dobrých, ale svätých kresťanov

Foto Wikimedia/Guido Rossi

Uplynul rok od blahorečenia tínedžera Carla Acutisa a na ceste za svätosťou sa k nemu pridala 22-ročná Sandra Sabattini. V talianskom meste Rimini ju nedávno vyhlásil za blahoslavenú prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro.

Mladá študentka medicíny patrila do Komunity pápeža Jána XXIII. a svoj krátky život venovala zdravotne postihnutým a drogovo závislým.

So snúbencom Guidom Rossim mierili na komunitné stretnutie, keď ich pri vystupovaní z vozidla zrazilo auto. Po prevoze do nemocnice strávila tri dni v kóme a 2. mája 1984 zomrela.

„Sandra urobila to, na čo ju Boh poslal. Svet sa nedelí na dobrých a zlých, ale na toho, kto miluje a kto nemiluje. A Sandra, ako vieme, veľmi milovala,“ povedal počas jej pohrebu zakladateľ Komunity pápeža Jána XXIII. Oreste Benzi, ktorý ju duchovne sprevádzal.

„Svätá snúbenica“ – ako ju nazval kňaz Benzi – si tri dni pred nehodou zapísala do svojho denníka: „Nič z tohto sveta nie je tvoje, Sandra, uvedom si to! Všetko je dar, do ktorého môže Darca zasiahnuť kedykoľvek a ako chce. Staraj sa o tento dar, urob ho plnším a krajším, kým príde tvoj čas.“

Bolí ma celé telo, ale neopustím ich

Alessandra Sabattini sa narodila 19. augusta 1961 na pobreží Jadranského mora v Riccione. Ako poznamenáva Catholic News Agency, už ako malé dieťa si vypestovala lásku k Bohu a vo svojej malej rúčke často nosila desiatok ruženca.

Podľa spomienok jedného vedúceho tábora sedemročná Sandra si rada odbehla od svojich kamarátov do kaplnky, aby sa na chvíľu pomodlila. Keď bola na základnej škole, stávalo sa, že ju našli rozjímať pred svätostánkom niekedy aj uprostred noci.

„Vstala skoro ráno, možno ešte za tmy, aby sama rozjímala pred Najsvätejšou sviatosťou, kým ostatní prišli do kostola,“ povedal pre CNA jej strýko kňaz Giuseppe Bonini.

Sandra bola obyčajné dievča nadané v učení, športe aj umení. Rada maľovala a napriek dvom chýbajúcim prstom hrala na klavíri. V štrnástich rokoch sa zúčastnila komunitného tábora, kde sa starala o svojich ťažko postihnutých rovesníkov. „Bolí ma celé telo,“ povedala matke po návrate, „ale týchto ľudí neopustím.“

Inzercia

V sedemnástich rokoch stretla chlapca Guida Rossiho, s ktorým sa neskôr zasnúbila. Na prvé rande ho priviedla na cintorín, aby navštívili hroby ľudí, na ktorých sa zabudlo. Obaja boli súčasťou mládežníckej skupiny v komunite. Sandra považovala randenie s ním za „niečo neoddeliteľné od povolania“.

Po ukončení strednej školy chcela odísť do Afriky na misie, ale rozhodla sa zapísať na medicínu v Bologni, aby mohla slúžiť v Afrike ako lekárka. 

„Ak naozaj milujem, ako môžem zniesť, že tretina ľudstva umiera od hladu, zatiaľ čo ja žijem v bezpečí a ekonomickej stabilite? Ak sa budem takto správať, možno budem dobrá kresťanka, ale nikdy nebudem svätá. Dnes sme svedkami inflácie takzvaných dobrých kresťanov, ale svet potrebuje svätých,“ napísala do denníka. 

Kým ležala v nemocnici po tragickej nehode, jej snúbenec Guido – dnes už otec dvoch detí a stály diakon – si odložil prameň jej vlasov. Ide o jedinú zachovanú hmotnú relikviu, ktorú niesli v procesii počas beatifikačnej slávnosti.

Nažive vďaka zázraku

Pápež František ju vyhlásil za ctihodnú 6. marca 2018 a zázrak na jej príhovor potvrdili v októbri 2019. Uzdravenie zažil komunálny politik v oblasti Rimini Sandro Vitali, ktorý je takisto členom Komunity pápeža Jána XXIII. 

Pred pätnástimi rokmi mu diagnostikovali nádor slepého čreva. Po tom, čo sa za jeho uzdravenie modlilo niekoľko tisíc ľudí, zo dňa na deň zmizlo všetkých 45 metastáz. Ako sám povedal v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, po zázračnom uzdravení sa jeho život a politická kariéra vrátili do bežných koľají. Zlom nastal, až keď si uvedomil, že ľudia, s ktorými chodil štyri a pol roka na chemoterapiu, začali zomierať.

„Až potom som si uvedomil hĺbku tejto skutočnosti a dostavili sa ohromné pocity viny. Pýtal som sa: Prečo sa to stalo práve mne, čo je na mne výnimočné? Život zázračne uzdraveného človeka v 21. storočí je plný otázok, výčitiek a frustrácií, pretože máte pocit, že sa stalo niečo veľké a že aj naďalej sa musia diať veľké veci. Život však beží ďalej so svojimi výšinami a pádmi,“ povedal Vitali, ktorý s manželkou vychováva štyri vlastné deti a ďalších šesť osvojených.

Zároveň dodal, že by sa rád opýtal zmŕtvychvstalého Lazára, či prežíval niečo podobné a ako sa zmenila jeho osobná existencia. So Sandrou Sabattiniovou sa osobne nepoznal, preto sa snažil pochopiť, čo mu môže táto mladá dievčina, ktorú otec Benzi úpenlivo prosil o jeho uzdravenie, povedať.

Svoje hľadanie opisuje v knihe Nažive vďaka zázraku, kde Sandru označuje za fantastickú ženu, ktorej mimoriadnosť spočívala vo všednej normálnosti.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.