Wanda Półtawska je lekárka, pedagogička a popularizátorka učenia pápeža Jána Pavla II. o manželstve a rodine. Bola členkou Pápežskej rady pre rodinu aj Pápežskej akadémie pre život.

Napísala takmer štyristo publikácií z oblasti psychiatrie, ochrany života nenarodených, chorých a starších. Venovala sa tiež problematike čistoty a v tomto kontexte ohrozeniam manželstva a rodiny. Je nositeľkou viacerých významných titulov a ocenení.

Prežila lekárske pokusy

Wanda Półtawska sa narodila 2. novembra 1921 v Lubline, kde navštevovala školu sestier uršulínok. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa spolu so skupinou skautiek zapojila do podzemného odboja ako styčná dôstojníčka, pričom sa podieľala aj na tajnom vyučovaní.

V polovici februára 1941 ju zatklo gestapo a uväznilo na zámku v Lubline, kde bola vystavená mučeniu a výsluchom. Následne ju 21. novembra 1941 transportovali do koncentračného tábora Ravensbrück a odsúdili v neprítomnosti na trest smrti.

Stala sa obeťou pseudolekárskych experimentov, najmä chirurgického mrzačenia končatín. Okrem každodennej ťažkej práce museli vytypované ženy znášať hrozné experimenty. Na ženách nacisti testovali sulfonamidy, rozrezávali im nohy a do rán vkladali kúsky skla, železa, hliny či piliny. Ženám zároveň robili rôzne operácie, pri ktorých im lámali končatiny.

Foto - Krakovská arcidiecéza

Po vojne sa Wanda Półtawska presťahovala do Krakova a 31. decembra 1947 sa vydala za filozofa Andrzeja Półtawského (1923 – 2020). Narodili sa im štyri dcéry. V roku 1951 ukončila na Jagelonskej univerzite v Krakove štúdium medicíny a získala atestáciu a neskôr doktorát zo psychiatrie.

Postupne sa stala bojovníčkou za ochranu života a neskôr aj poradkyňou Jána Pavla II. v témach rodiny, sexuality či výchovy mladých ku skutočnej láske. „Určite som mala na neho vplyv ako žena, pretože on nemal možnosť mať sestru ani matku – matka zomrela priskoro – a svet žien bol pre neho zaujímavý a bol fascinovaný ženskosťou,“ povedala Półtawska v životopisnej knihe, ktorú o nej napísal Tomasz Krzyżak.

Nie je známe, kedy sa prvýkrát stretla s Karolom Wojtyłom. Tomasz Krzyżak pripúšťa, že sa to stalo v roku 1953, keď išla na spoveď, o ktorej neskôr napísala: „Nestalo sa nič nadprirodzené, ale obsah, spôsob a tón toho, čo hovoril, trafili to, o čo mi vtedy išlo. Odrazu som mala istotu, že k tomuto kňazovi sa ešte vrátim, lebo on mi rozumie.“ Wojtyła sa tak stal jej duchovným sprievodcom.

Wande Półtawskej sa počas života vracali obrazy z koncentračného tábora, a to v najmenej očakávaných situáciách. Izba pacientov, kde boli namaľované modré pásy, jej pripomínala väzenské pruhy. Panicky sa bála psov, dokonca aj malých, zvuk slov v nemčine u nej vyvolával nutkanie utiecť.

Wojtyła bol presvedčený, že utrpenie jeho priateľky v koncentračnom tábore bolo akosi spojené s jeho duchovným povolaním. Keď prvýkrát počul od manžela Wandy Półtawskej, že jeho manželka bola v Ravensbrücku, povedal: „To za mňa.“ Listy, ktorej jej posielal, podpisoval ako „brat“ a považoval ju za sestru, ktorú nikdy nemal.

Sama však neskôr vyhlásila, že sa nestotožňuje s označením „priateľka pápeža“. „Nikdy mi nenapadlo priateliť sa s nejakým pápežom. Ja som ho nikdy nevnímala ako pápeža, iba ako svojho priateľa,“ povedala pred niekoľkými rokmi v televízii TVP.

Zázračné uzdravenie

V roku 1962 našli Wande Półtawskej zhubný nádor. Lekári jej dávali rok a pol života.

Biskup Wojtyła sa preto obrátil s prosbou o modlitbu na pátra Pia. „Dôstojný otče, prosím ťa o modlitbu za istú matku štyroch dievčat, bývajúcu v Krakove v Poľsku. (Počas vojny strávila päť rokov v koncentračnom tábore v Nemecku); jej zdravie a život sú teraz ohrozené,“ napísal krakovský pomocný biskup svätcovi.

O mesiac neskôr Wojtyła píše pátrovi Piovi ďalší list. „Dôstojný otče, žena bývajúca v Krakove, v Poľsku, matka štyroch dievčat, dňa 21. októbra pred operáciou náhle vyzdravela. Vzdávajme vďaky Bohu.“

Samotná žena bola vo veci svojho zázračného uzdravenia skeptická a pripisovala to omylu lekárov. Myslela si, že sa jednoducho pomýlili. Svoj názor zmenila o päť rokov neskôr, keď sama išla do San Giovanni Rotondo, aby sa stretla s pátrom Piom.

„Po svätej omši, keď otec Pio prechádzal okolo mňa do sakristie, sa na chvíľu zastavil, prešiel pohľadom po prítomných a potom jednoducho pozrel na mňa. Podišiel ku mne, usmial sa, pohladil ma po hlave a povedal: ,Allora, va bene?‘ (Tak teda dobre?) a pozrel sa mi do očí. Ten pohľad mám v sebe, nedá sa to opísať,“ spomínala po rokoch.

Po voľbe za pápeža Ján Pavol II. práve Wande Półtawskej zveril, aby pretriedila a usporiadala jeho súkromné dokumenty. Stala sa osobou, ktorá mala bezprostredný prístup k Jánovi Pavlovi II. Nebála sa u pápeža ani intervenovať, keď to bolo potrebné. Práve ona poskytla pápežovi informácie o arcibiskupovi Juliuszovi Paetzovi, ktorý sexuálne zneužíval seminaristov.

Wanda Półtawska je nositeľkou najvyššieho poľského štátneho vyznamenania, Rádu bielej orlice, a je čestnou občiankou mesta Lublin.

Je tiež považovaná za „krstnú mamu“ zákazu interrupcií v Poľsku v roku 1993. Zákon umožňujúci ukončenie tehotenstva v troch prípadoch ju však neuspokojil. Od návrhu trestať ženy za umelé ukončenie tehotenstva sa však dištancovala.