Zhrnutie apoštolskej cesty na Cyprus a v Grécku Byť menšinou neznamená byť bezvýznamný

Práve na štyri vyššie uvedené témy položil pápež František dôraz počas nedávnej 35. apoštolskej cesty, ktorá sa konala od 2. do 6. decembra na Cypre a v Grécku.

Utečenci

Spoločne s gréckou prezidentkou pápež František navštívil utečenecký tábor na gréckom ostrove Lesbos. Viditeľne dojatá hlava Katolíckej cirkvi vytkla svetovému spoločenstvu, že ignoruje biedu a bezmocnosť migrantov. „Prosím vás, zastavme toto stroskotávanie civilizácie,“ povedal pápež.

František ocenil prijímanie utečencov v Grécku a zároveň tvrdo skritizoval EÚ. V Európe ešte stále existujú ľudia, „ktorí konajú tak, ako keby sa ich tento problém netýkal“. Stále ešte existujú hotspoty, kde migranti a utečenci žijú v otrasných podmienkach bez toho, aby sa črtalo nejaké riešenie. „Je smutné, keď sa ako riešenie navrhuje postaviť zo spoločných zdrojov múry a ploty z ostnatého drôtu,“ povedal pontifex.

Pápež sa podobne vyjadril už na Cypre. Pri ekumenickej modlitbe s migrantmi v hlavnom meste Nikózii označil zaobchádzanie s utečencami a migrantmi vo „vyspelom svete“ za „vážnu chorobu, proti ktorej neexistuje antibiotikum“. František oznámil, že v najbližších týždňoch bude z Cypru do Ríma letecky prepravených 12 migrantov.

Čítajte tiež

Pápež na Cypre Návšteva ostrova vyvrcholila omšou na štadióne a modlitbou s migrantmi

Kolektív autorov

Svätý Otec sa stretol aj so Svätou synodou Pravoslávnej autokefálnej cirkvi Cypru v Katedrále sv. Jána Teológa v Nikózii.

V rámci tlačovej konferencie počas spiatočného letu pápež František opätovne vyzval štáty EÚ, aby umožnili príchod čo najväčšiemu počtu utečencov a migrantov. Na toto musia zodpovední konečne nájsť spoločné riešenia, povedal pápež v pondelok pred novinármi.

Tým, ktorí znovu postavili múry a ploty z ostnatého drôtu, by pontifex povedal: „Predstav si, že ty by si bol migrantom a oni by ťa nevpustili dnu.“ Ten, kto stavia múry, stratil porozumenie svojej vlastnej histórie, porozumenie doby, keď bol otrokom inej krajiny, kritizoval pápež.

Samozrejme, každá vláda sa musí starať o svoju krajinu a má právo regulovať imigráciu a dávať pozor na to, aby sa krajina nepreťažila. Pre dohody a koordináciu rozdeľovania migrantov je dôležité, aby existovala Európska únia. Ale migranti majú právo na prijatie, sprevádzanie, podporu a integráciu, a preto má každá vláda aj povedať: Môžeme prijať mnohých. Dôležitá je predovšetkým integrácia, apeloval František.

Pripomenul pritom teroristické útoky na bruselskom letisku Zaventem v roku 2016. Útočníci boli síce Belgičania, no getoizovaní a neintegrovaní.

„Nie je ľahké prijímať migrantov a riešiť problém migrantov, ale ak sa to nebude robiť, riskujeme, že naša civilizácia v Európe stroskotá,“ povedal pápež. Preto je kľúčové, aby sa predstavitelia európskych vlád zhodli na možných riešeniach.

František zároveň vyjadril skepticizmus vo veci deportácií či repatriácií migrantov do krajín ich pôvodu. Treba im pomôcť integrovať sa vo svojej domovine „namiesto toho, aby sme ich nechávali na líbyjskom pobreží“, kde sa stanú ľahkou korisťou pre pašerákov ľudí. „Takto riskujeme civilizáciu.“

Rozdelený Cyprus

Na Cypre v prejavoch hostiteľov rezonoval spor s Turkami. Zatiaľ čo v prípade cyperského prezidenta to bolo skôr decentné, cyperský arcibiskup Chryzostomos II. v súvislosti s obsadením severného Cypru v roku 1974 hovoril o „brutálnom útoku Turecka“, o „etnických čistkách“ a „Golgote“. Od svojho brata v Ríme očakáva „aktívnu pomoc“.

František vyzval obyvateľov Cypru k dialógu s Tureckom. Pripustil, že to nie je ľahké, ale je to jediná cesta k zmiereniu.

Jeden starší grécky Cyperčan, ktorý bol už dvakrát vnútorným utečencom, však vidí Františkove mierové apely skepticky. „Mier? Veď to je len prestávka medzi dvoma vojnami. A my smerujeme k novej vojne.“

Zbližovanie cirkví

Ďalším dôrazom pápežskej cesty bolo zbližovanie Katolíckej cirkvi s Pravoslávnou. Na Cypre aj v Grécku sa pápež zasadzoval za myšlienku, aby sa cirkvi vo väčšej miere spoločne vyjadrovali k veľkým politickým a sociálnym výzvam, ktorým čelí svet.

Pápež svojou prosbou o odpustenie katolíckych hriechov na pravoslávnych súrodencoch vo viere vystupoval aj za odvážnejšie kroky na ceste k plnej, viditeľnej jednote medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou.

Čítajte tiež

Pápež v Grécku Návšteva Svätého Otca vyvrcholila stretnutím s mladými. Spomínal aj na Slovensko

Kolektív autorov

Svätý Otec si v príhovore k mladým Grékom zaspomínal na nedávnu návštevu Slovenska, kde na neho urobili dojem mladí ľudia na štadióne v Košiciach s transparentom „Všetci sme bratmi“.

V mene Katolíckej cirkvi pápež prosil predovšetkým v Aténach arcibiskupa Hieronyma II. o odpustenie za chyby a previnenia. František vyjadril ľútosť nad činmi a rozhodnutiami, ktoré mali len málo alebo nič spoločné s Ježišom a evanjeliom a boli ovplyvnené skôr snahou o zisk a moc. „Burina nedôvery zväčšila náš vzájomný odstup a my sme prestali pestovať spoločenstvo (communio),“ povedal pápež.

Krátky incident pred arcibiskupským palácom v Aténach, kde postarší pravoslávny kňaz okríkol Františka ako heretika, v žiadnom prípade nie je reprezentatívny pre postoj pravoslávnych. Napriek tomu táto epizóda poukazuje na pretrvávajúcu latentnú nedôveru k veľkému bratovi v Ríme.

Posmelenie miestnych katolíkov

V Aténach aj Nikózii pápež slávil bohoslužby s miestnou katolíckou menšinou.

Na Cypre František posmelil katolíkov ku kresťanskému súrodenectvu v duchu náuky Druhého vatikánskeho koncilu o Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi ako sesterských cirkvách. „Ak zostaneme rozdelení, ak každý bude myslieť len na seba alebo na svojich, ak sa nebudeme schádzať, rozprávať a kráčať spolu, nemôžeme byť úplne vyliečení zo svojej slepoty,“ povedal pontifex.

Charakteristickým znakom cirkevného zmýšľania je „myslieť, hovoriť a konať ako ‚my‘ a zanechať individualizmus a trúfalosť sebestačnosti“.

Aj katolíkom v Grécku sa František usiloval vliať odvahu. „Byť menšinou – a cirkev z celosvetového hľadiska je menšinou – neznamená byť bezvýznamní,“ povedala hlava Katolíckej cirkvi pred biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétmi v Aténach. Cirkev nie je povolaná mať „dobyvačné a víťazné zmýšľanie, nádheru veľkého počtu a svetskú nádheru“. Toto všetko je nebezpečné a môže zvádzať k „triumfalizmu“.

„Svoju malosť vnímajte ako požehnanie a s radosťou ju prijímajte. Uschopňuje vás dôverovať Bohu a jedine Bohu,“ vysvetlil František.