Návšteva Cypru a Grécka Ostnatý drôt, silné pravoslávie, množstvo migrantov. Pápeža čaká náročná cesta

V rámci svojej 35. zahraničnej cesty pápež František dnes pricestuje na Cyprus, kde sa zdrží dva dni, a následne ho bude tri dni hostiť Grécko.

Motto pápežskej návštevy v Cyperskej republike znie: „Utešujte sa navzájom vo viere.“ Pre Františkove dni v Grécku bude zasa platiť: „Nech sme čoraz viac otvorení Božím prekvapeniam.“

Cyprus: krajina s najväčším podielom migrantov

Keď sa z návštevy na gréckom Lesbose v apríli 2016 pápež František vrátil do Talianska aj so sýrskymi utečencami, jeho gesto vyvolalo senzáciu. Pápež ho zopakuje aj tentokrát: na spiatočnej ceste do Ríma ho budú sprevádzať sýrski utečenci z Cyperskej republiky. Pred novinármi v Ríme to potvrdil miestny kňaz Georgios Houry. A vláda v Nikózii dodala, že je to už dohodnuté s vatikánskymi i talianskymi úradmi.

Františkovo gesto treba vnímať na pozadí skutočnosti, že Cyperská republika má najviac migrantov na počet obyvateľov spomedzi krajín Európy. 

Pápež chce upriamiť pozornosť EÚ na veľký humanitárny problém jej okrajového členského štátu. Na Cypre František 3. decembra absolvuje aj ekumenickú modlitbu s migrantmi. A 5. decembra ráno pápež odletí z Atén na grécky Lesbos, aby aj tam navštívil utečencov v Prijímacom a identifikačnom centre EÚ v Mytilene.

V migračnom centre v Mytilene očakáva pápeža Františka aj 30-ročný žiadateľ o azyl Christian Tango Muyaka z Konga. Foto – TASR/AP

Pápežova návšteva má byť „púťou po stopách apoštola Barnabáša“ a „príležitosťou zažiť realitu Blízkeho východu“, povedal o Františkovej ceste jeruzalemský latinský patriarcha Pierbattista Pizzaballa v liste svojim veriacim. Aj katolíci na Cypre totiž podliehajú Jeruzalemskému latinskému patriarchátu.

Arcibiskup Pizzabala poukázal na „drámu rodín“, ktoré na Cypre hľadajú „útočisko pred vojnou, chudobou, bojmi o moc a náboženským sektárstvom“.

Ostnatý drôt pred vchodovými dverami

Cyprus je od roku 1974 politicky rozdelený, no Severocyperskú tureckú republiku uznáva iba Turecko. Cyperská republika na juhu je medzinárodne uznaným reprezentantom ostrova Cyprus a členom EÚ. Na rozdelenom Cypre tak bude pápež konfrontovaný aj s problémami vnútorného vysídlenia a vnútornej migrácie na rozdelenom ostrove.

František bude nocovať na Apoštolskej nunciatúre v Nikózii. Tá leží uprostred tzv. zelenej línie, čiže v demilitarizovanej zóne, ktorá oddeľuje územie kontrolované Cyperskou republikou a Severocyperskou tureckou republikou. Túto zónu kontrolujú mierové sily OSN na Cypre UNFICYP.

Ostnatý drôt, ktorý prináleží k zelenej línii, je priamo pred vstupnými dverami pápežovho nocľahu. Cyperčania z oboch častí rozdelenej Nikózie môžu medzičasom bez problémov prejsť peši cez checkpoint kontrolovaný vojakmi do druhej časti mesta. Ale odlúčenie príbuzných, opustené domy a dediny, ako aj narastajúce ekonomické problémy v severnej časti Cypru naďalej udržiavajú pri živote nádej na mierové zblíženie a zjednotenie ostrova.

Vojaci z mierových síl OSN prechádzajú po nárazníkovej zóne rozdeľujúcej hlavné mesto Nikózia. Foto – TASR/AP

Aj vikár jeruzalemského latinského patriarchu na Cypre Jerzy Kraj očakáva od pápežskej návštevy impulz pre väčšiu medzinárodnú podporu: „Dúfame, že bude povšimnutá naša situácia.“ Františkán pochádzajúci z Poľska označil rozdelenie ostrova za ranu. Podľa jeho slov je čoraz ťažšie vidieť proces zmierenia, medzi konfliktnými stranami absentuje dialóg.

Cyperský kňaz Georgios Houry potvrdil, že ľudia očakávajú od Františka impulzy práve v tomto smere. Pápežská návšteva medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky alebo aspoň stretnutie pápeža s jej politickými predstaviteľmi však nie je v oficiálnom programe Františkovej návštevy.

Stretnutie so štátnym vedením a ekumenizmus

Okrem stretnutia s maronitskými a latinskými katolíkmi v Cyperskej republike je v dnešnom pápežovom programe naplánované stretnutie s prezidentom Nikosom Anastasiadisom a prejav k predstaviteľom politického a občianskeho života.

Piatkové dopoludnie bude venované ďalšiemu dôrazu pápežskej cesty, totiž ekumenizmu. Rímsky biskup navštívi arcibiskupa Chrysostoma II., hlavu Cyperskej pravoslávnej cirkvi. Následne sa uskutoční stretnutie s biskupskou synodou tejto autokefálnej, čiže samostatnej cirkvi.

Dejiny kresťanstva na Cypre siahajú až do apoštolských čias, keď sem prišiel apoštol Pavol s Barnabášom a evanjelistom Markom. Za prvého biskupa na Cypre je považovaný práve svätý Barnabáš. Cyperská pravoslávna cirkev je nezávislá už od 5. storočia.

Kňaz Georgios Houry si myslí, že spoločná ekumenická bohoslužba pápeža s pravoslávnymi biskupmi je skôr nepravdepodobná. Nie každý pravoslávny hierarcha má totiž záujem o taký srdečný vzťah s rímskym biskupom, aký má konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej. Naďalej pretrvávajú výhrady voči veľkému bratovi z Ríma. No spontánny spoločný Otčenáš nie je vylúčený, aspoň na Cypre.

Františkán Kraj povedal, že okrem niekoľkých pravoslávnych zástancov tvrdej línie je vzťah medzi gréckou pravoslávnou väčšinou a arménskou pravoslávnou, rímskokatolíckou a maronitskou menšinou dobrý. Pravoslávie je „skeptické, čo sa týka rímskokatolíckej teológie, ale nie v každodennom živote“.

Vatikánska vlajka veje pred kostolom svätého Kríža v Nikózii. Foto – TASR/AP

V gréckej časti Cypru majú františkáni tri vlastné kostoly, „ďalšie štyri kostoly nám do bezplatného užívania poskytli pravoslávni. Často nás pozývajú a sú veľmi priateľskí“. Vikár Kraj dodal, že samotný arcibiskup Chrysostomos pozval pápeža na návštevu.

Ku kresťanstvu sa hlási vyše 90 percent z približne 850-tisíc obyvateľov Cyperskej republiky. Takmer všetci patria do Cyperskej pravoslávnej cirkvi. Z približne 265-tisíc pôvodných a prisťahovaných obyvateľov severného Cypru sa maximálne jedno percento hlási ku kresťanstvu, ostatní sú moslimovia.

„Nechcený darebák“ v Aténach

Hoci hlavným motívom 35. pápežskej zahraničnej cesty je situácia migrantov na gréckych ostrovoch, pápeža Františka v Aténach prijmú ako štátneho hosťa. Stane sa tak v čase, keď Gréci oslavujú 200. výročie svojho povstania proti Osmanom, ktoré sa stalo základom pre vznik novodobého Grécka.  

Hoci spontánny Otčenáš na Cypre nie je vylúčený, v Grécku, kam František pricestuje v sobotu 4. decembra, sa vôbec nepredpokladá. Aténsky pravoslávny arcibiskup Hieronymos II., s ktorým sa František stretol už v roku 2016 na Lesbose, je považovaný za korektného a ​​zdvorilého partnera v ekumenickom dialógu. No výhrady ostatných gréckych hierarchov voči veľkému bratovi z Ríma sú naďalej príliš veľké.

Hieronym musel napomenúť dvoch biskupských spolubratov, ktorí verejne kritizovali plánovanú návštevu „nechceného darebáka“ a „kacíra“ z Ríma. Hieronymos prijme Františka na zdvorilostnej návšteve v sobotu popoludní, nasledovať bude stretnutie pápežskej a metropolitnej delegácie v trónnej sieni aténskeho arcibiskupa, ktorý je hlavou autokefálnej Gréckej pravoslávnej cirkvi.

Pravoslávny aténsky arcibiskup Hieronymos II. víta pápeža Františka po prílete na ostrov Lesbos 16. apríla 2016. Foto - TASR/AP

V aténskej koncertnej hale Megaron v nedeľu 5. decembra bude pápež František predsedať latinskej omši a prednesie homíliu. V pondelok sa stretne s mladými zo Školy svätého Dionýza na aténskom predmestí Marousi, ktorú vedú uršulínky.

Aténsky rímskokatolícky arcibiskup Theodoros Kontidis si želá, aby Františkova návšteva v Grécku posilnila súdržnosť miestnych katolíkov. V krajine žije okolo 50-tisíc rímskokatolíckych Grékov, ku ktorým treba prirátať pracovných migrantov z Albánska, Poľska a Filipín. Katolíci byzantského a arménskeho obradu tvoria maličké komunity. Podľa arcibiskupových slov najväčšou výzvou pre miestnu Katolícku cirkev je „žiť bratstvo na základe spoločnej viery, nie na základe národnosti, krvi a etnickej príslušnosti“.

Kontidis priznal, že v Grécku existujú nacionalisti i tradicionalisti, „ale v každodennom živote nemáme väčšie problémy“. V Pravoslávnej cirkvi existuje viacero prúdov. A tak veľa závisí od toho, „s kým máte dočinenia“.

Katolícka cirkev v Grécku má iné právne postavenie než pravoslávie, ktoré je „súčasťou štátneho sektora“. Pravoslávna cirkev ako neoddeliteľná súčasť gréckej histórie a spoločnosti je v gréckej ústave zakotvená ako „prednostné náboženstvo“. Vyše 95 percent Grékov sa hlási k pravosláviu. Náboženské a spoločenské elity sú úzko previazané, hoci medzi nimi dochádza k opakovaným stretom.

Logá pápežovej cypersko-gréckej apoštolskej cesty. Zdroj – LPJ a CNA

Katolícka cirkev sa neusiluje získať rovnaké postavenie ako Pravoslávna cirkev. „Uprednostňujeme uznanie, ktoré rešpektuje našu nezávislosť od štátu,“ vyhlásil arcibiskup Kontidis.

Dôvodom neochoty pravoslávnej strany k spoločnej modlitbe počas pápežovej návštevy je vnútropravoslávna rovnováha, ktorá by nemala byť narušená, vysvetlil arcibiskup Kontidis. A navyše, extrémistické skupiny odmietajú akýkoľvek kontakt rímskeho pápeža s aténskym arcibiskupom. No grécka verejná mienka vníma plánované stretnutia pozitívne.

Aténsky rímskokatolícky arcibiskup je presvedčený, že pápežská návšteva môže ekumenické vzťahy zmeniť a zlepšiť: „František otvorí svoju náruč, aby sa stretol s pravoslávím. To je dobre. Existujú Gréci, ktorí ešte nikdy nevideli katolíckeho kňaza ani katolícky kostol.“

Nemenej dôležité je však pápežovo posolstvo v otázke migrácie a humánneho zaobchádzania s migrantmi. Arcibiskup Kontidis zdôraznil, že toto posolstvo nie je adresované len Grécku, ale Európe a celému svetu.