Sprievodcovia vo Svätej zemi Raz ma skoro zastrelili, riešime aj úrazy, hovorí kňaz sprevádzajúci pútnikov

Stretnutia s vojakmi, úrazy pútnikov, falošní sprievodcovia aj vplyv pandémie. Čo všetko zahŕňa služba sprievodcu vo Svätej zemi? Rozprávajú o tom kňazi Ján Majerník a Martin Mojžiš, ktorí patria medzi prvých slovenských sprievodcov po biblických miestach.

Povolenie na sprevádzanie si musel u biskupa vydobyť

Martin Mojžiš sa stal kňazom ešte počas totality. Vždy však túžil po biblických štúdiách. Keď padol komunistický režim, mal už 39 rokov. V štyridsiatke svojmu biskupovi Rudolfovi Balážovi povedal o túžbe ísť na biblické štúdia. Ten však reagoval, že je to pre neho neskoro, že radšej pošle niekoho mladšieho, kto by potom učil aj v seminári.

Do Svätej zeme sa dnešný sprievodca dostal prvýkrát v roku 1991, bol to však skôr poznávací zájazd s miestnym sprievodcom.

„Keď sa po dvoch či troch dňoch dozvedel, že som kňaz, vždy, keď sme prišli na kresťanské miesta, volal ma, aby som o tom niečo prišiel povedať. Ja som však bol vo Svätej zemi prvýkrát. Sám som túžil po poznaní,“ spomína si pre Svet kresťanstva na prvú cestu do Izraela rodák z osady Kráľová – Častobrezie pri Zvolene.

Kňaz Mojžiš si vtedy uvedomil, že pútnici zo Slovenska sú v Izraeli bez duchovného výkladu a sprevádzania.

Múr nárekov v Jeruzaleme. Foto: autor

V tom čase sa vďaka dvom ženám, ktoré tiež boli na zájazde, dozvedel o slovenskom kňazovi Jánovi Majerníkovi, ktorý študoval v Jeruzaleme biblické vedy. Počas zájazdu ho kontaktoval a stretli sa. „Ako sme sa rozprávali, opýtal sa ma, čo by som povedal na to, keby sem začali chodiť púte zo Slovenska.“ Martin Mojžiš mu vtedy odvetil: „Janko, prosím ťa, kto ti dá 28-tisíc korún v týchto ťažkých časoch, keď je všetko drahé?“

O rok Mojžiš videl v Katolíckych novinách inzerát s ponukou na duchovné cvičenia pre kňazov vo Svätej zemi, ktoré mal kázať čerstvý doktor biblických vied Ján Majerník.

„Ja som si na prvý zájazd do Izraela požičal a ešte som ho nesplatil, no požičal som si aj na druhý. Bolo nás tam osemnásť kňazov, ale keď som otca Majerníka počúval, tak som žasol, čo všetko ako kňaz, kazateľ a katechéta neviem,“ hovorí Mojžiš, ktorý po rozhovoroch s Jánom Majerníkom dostal ponuku, aby mu pomohol so sprevádzaním.

Biskup Baláž nebol podľa neho veľmi nadšený, že chodí do Izraela, hoci sprevádzal v rámci dovolenky a vždy si našiel vo farnosti zastupovanie. „Až sa raz stalo, keď prišiel ku mne Janko Majerník, že sme išli na biskupský úrad, kde ma Janko doslova vyprosil od biskupa Baláža,“ spomína si na svoje začiatky dlhoročný sprievodca.

Neskôr, keď bol s Mojžišom na púti aj biskup Baláž, povedal mu pri návrate v lietadle, že on by toto nerobil za žiadne peniaze. „Ani ja to nerobím za peniaze, hovorím mu. Vtedy sa biskup vyjadril, že je rád, že ma pustil.“

Začiatky sprevádzania vo Svätej zemi neboli podľa Mojžiša ľahké. „Sprevádzať 110 ľudí je náročné, keď bolo viac turnusov po sebe, trpeli aj hlasivky. Vtedy sme ešte nemali pomôcky ako slúchadla a mikrofóny,“ spomína si 71-ročný duchovný.

Laici pútnikov sprevádzať už nemôžu

Spočiatku mohol pútnikov vo Svätej zemi sprevádzať aj laik. „Prichádzali tam však všelijakí samozvanci, ktorí na to nemali vzdelanie,“ hovorí Martin Mojžiš, ktorý si spomína aj na nemilú príhodu. Niekedy pred 20 rokmi tam stretol skupinu Slovákov, ktorú sprevádzal moravský kňaz.

„Počúval som ho trocha, čo hovorí ľuďom, a hneď mi tam niečo škrípalo. Pýtal som sa potom pútnikov, že ako sprevádza. Vraveli mi, že je to biedne. Medzi pútnikmi bol iný kňaz, ktorý mi tvrdil, že ten moravský kňaz nepozná ani topografiu, poriadne ani nevedel, kde sa nachádza.“

Slovenský sprievodca neskôr zistil, že išlo o suspendovaného kňaza Olomouckej arcidiecézy. Informoval o tom arcibiskupa Graubnera aj slovenských biskupov. Naši biskupi na to reagovali v roku 2002 a otca Martina Mojžiša určili za zodpovedného v rámci KBS za pastoráciu pútí.

Vatikán a Izrael majú dnes dohodu, podľa ktorej môžu pútnikov sprevádzať kňazi alebo diakoni, ktorých odobria biskupi. Kňaz musí mať od biskupa dokument, že nie je suspendovaný a že biskup súhlasí s tým, aby sprevádzal. Na základe toho dostane sprievodcovskú kartu. Ďalšou podmienkou je, že kňaz za to nesmie brať peniaze. Za svoju službu dostáva len diéty od cestovnej kancelárie.

Stáva sa však, že sa stále nájdu samozvaní sprievodcovia. Tí však majú problém, ak ich prichytia pracovníci ministerstva turizmu, ktorí bežne sprievodcom kontrolujú sprievodcovské karty. Sprievodcovi bežne skontrolujú kartu aj na letisku, keď priletia pútnici, alebo na posvätných miestach.

Otec Martin Mojžiš s pútnikmi vo Svätej zemi. Foto: archív autora

Mojžiš rozpráva, ako pred niekoľkými rokmi jeden bývalý študent teológie a rehoľník sprevádzal pútnikov bez povolenia. S prvým turnusom sa bez problémom vrátil. Keď šiel s druhou skupinou, tak ho zastavili a žiadali si od neho kartu. Keďže sprievodca bol aj majiteľom cestovnej kancelárie a podnikal s tým, čo sa nesmie, tak dostal dve možnosti – pokuta dvetisíc dolárov a okamžité vyhostenie, alebo musel zobrať miestneho sprievodcu, ktorý s nimi bude chodiť a ktorému dajú 180 dolárov denne.

Skoro ho zastrelili

Slovenský kňaz zažil vo Svätej zemi aj nepríjemné udalosti. Keď sa stane nejaký úraz, musí ísť s pútnikom zväčša do nemocnice. „Mladšia generácia už hovorí po anglicky, ale starší by boli bez tlmočenia úplne stratení,“ hovorí kňaz. Keď sú dvaja sprievodcovia, tak sa navzájom v takomto prípade zastúpia. Niekedy však musí skupina čakať, kým sprievodca so zraneným pútnikom obehá lekárov.

„Spomínam si na prípad, keď jedna pútnička vracala a mala strašné kŕče, tak sme volali lekára, ale bol ramadán, nedal sa nikto zohnať. Napokon prišiel starší pán doktor, ktorý pútničku vyšetril a ihneď ju poslal do nemocnice v Jeruzaleme. Povedali len toľko, že ešte dve hodiny a bola by zomrela, išlo o prasknutý apendix.“

Skúsený sprievodca zažil aj úraz pútnika na hore Tábor, keď ho zrazilo rogalo. Pán krvácal z hlavy, mal škaredo narazenú chrbticu a zlomenú ruku. Našťastie, všetko dobre dopadlo.

„Ľudia sú dnes náročnejší na služby. V 90. rokoch boli ubytovaní v pútnických domoch, kde boli niekedy sparťanské podmienky.“
Ján Majerník, kňaz-sprievodcaZdieľať

Martin Mojžiš zažil aj situáciu, keď ho počas intifády skoro zastrelili a uviazol na Západnom brehu Jordánu na palestínskom území. Vo Svätej zemi sprevádzal autobus pútnikov, a to od soboty pred Kvetnou nedeľou až do Veľkonočného pondelka.

Na Zelený štvrtok sa s pútnikmi vybrali z Betlehema, ktorý leží na Západnom brehu Jordánu, teda v palestínskej oblasti, do Jeruzalema. Sprievodca sa divil, že nikde nie sú ľudia, iba ich autobus.

„Keď sme prišli pred checkpoint, asi päťdesiat metrov pred izraelskými vojakmi boli zátarasy. Nikde ani živej duše, len náš autobus. Pritom vo štvrtok tam boli vždy húfy ľudí,“ opisuje situáciu Mojžiš.

Od šoféra autobusu sa dozvedel, že deň predtým sa v reštaurácii odpálilo palestínske dievča a zabilo 20 Židov a 120 ťažko zranilo. Izrael preto uzavrel Západný breh Jordánu. Keďže sprievodca nechcel s pútnikmi uviaznuť v Palestíne, skúšal sa dohodnúť s vojakmi, aby ich pustili, a vysvetliť im, že sú turisti.

Martin Mojžiš s pútnikmi v Jeruzaleme pri náhodnom stretnutí s košickým arcibiskupom Bernardom Boberom. Foto: autor

„Vyšiel som von s pasom a kričal, že sme cudzinci, že toto je môj autobus, aby nás pustili. Spravil som asi dva kroky a vojak skríkol, aby som sa okamžite vrátil, a hneď zaujal palebnú pozíciu. Keby som nerozumel, neviem, čo by sa stalo. Ešte som sa pokúsil mu vysvetliť, že sa chcem s ním porozprávať. Vtedy skríkol: ,Ešte krok a strelím!‘ Potom skúsil vyjednávať šofér, ale urobil len tretinu cesty od autobusu ako ja a musel sa tiež vrátiť,“ spomína si na ťažké chvíle Martin Mojžiš.

Napokon sa museli vrátiť a sprievodca obtelefonoval všetky izraelské ministerstvá, aby ich pustili, no nepodarilo sa mu to. Napokon im z uzatvorenej oblasti pomohol jeden známy s diplomatickým pasom. Vtedy otec Martin Mojžiš aj uvažoval, že so sprevádzaním skončí.

Na otázku, či ešte vládze, Martin Mojžiš odpovedá, že aj keď ľuďom hovorí stále to isté, nie je to rovnaké.

„Sväté písmo sa vyčerpať nedá. Cítiť, že to je Božie slovo, ktoré je nevyčerpateľné. To je podstata, prečo ma to baví. Druhá vec, čo ma motivuje, že ma ľudia radi počúvajú, to je satisfakcia, že to nerobím zbytočne. Každý kameň vo Svätej zemi hovorí biblickou rečou,“ uzatvára jeden z najznámejších slovenských sprievodcov vo Svätej zemi.

Martin Mojžiš za dvadsať rokov nezažil situáciu, keď by ochorel alebo bolo mu tak zle, že by pútnikov nemohol dosprevádzať. Aj za tým vidí Božiu milosť a pomoc.

Ján Majerník začal sprevádzať, aby sa uživil

Služobne najstarším slovenským sprievodcom vo Svätej zemi je spomínaný Ján Majerník, rodák z Humenného, ktorý v roku 1976 s rodičmi a bratom emigroval do USA, aby sa mohli stať kňazmi.

Potom odišiel na jedenásť rokov študovať do Ríma a o dva roky neskôr sa dostal do Svätej zeme. Neskôr sa mu podarilo získať štipendium a v Jeruzaleme si urobil doktorát z biblických vied.

„Musel som sa nejako živiť, keďže som potreboval financie, otec už nežil, mama sa ešte prebíjala s bratom, západné štipendiá už vysychali a bolo si treba zarobiť. Už vtedy do Svätej zeme chodilo veľa talianskych pútnikov, ktorých som začal sprevádzať v roku 1989. Bolo to popri štúdiu sporadické, ale niekedy som preháňal,“ spomína si na svoje začiatky nestor sprievodcov v Izraeli.

Ján Majerník rozpráva, ako po Novembri začali v roku 1990 chodiť do Izraela aj prvé zájazdy zo Slovenska. „Slovákov som tam nevidel niekoľko rokov,“ spomína si. Postupne ho začali vyhľadávať prvé skupinky, aby im niečo vysvetlil.

Ján Majerník ako novokňaz s Jánom Pavlom II., ktorý ho vysvätil. Foto: archív Jána Majerníka

Neskôr sa dohodol na spolupráci so slovenskou cestovnou kanceláriou a od roku 1992 sprevádzal prvé veľké skupiny Slovákov, popritom aj Talianov. Ľuďom na Slovensku sa začalo viac dariť, a tak rástol aj počet pútnikov.

Na rozdiel od Martina Mojžiša, Ján Majerník vníma, že slovenskí pútnici sa zmenili. „Vnímam krízu viery či rodiny. Ľudia sú náročnejší na služby. V deväťdesiatych rokoch boli ubytovaní v pútnických domoch, kde boli podmienky niekedy trošku sparťanské. Dnes sú ľudia poznačení sekularizmom a materializmom. Žiadajú si tie najlepšie služby a tie nemusia nutne dobre koexistovať s duchovnou otvorenosťou, ktorá navodí správny duchovný zážitok,“ poukazuje otec Majerník.

Spomienky na pútnikov zo začiatku 90. rokov považuje za cenné. „Boli to jednoduchí ľudia, ktorí prišli 40 rokov po období komunizmu, keď nechodili nikam. Boli skromní, oduševnení a skutočne sa tešili každému dňu, každej hodine, ktoré strávili na svätých miestach,“ dodáva 65-ročný kňaz.

Duchovný vysvetľuje, že pútnik je ten, kto sa konfrontuje so svojím životom na milostivých miestach a hľadá milosť obrátenia. Prehnané nakupovanie suvenírov a len hľadanie kulinárskych zážitkov a najlepších služieb môže byť na škodu. Sprievodca si všíma, že dnes sú pútnici často aj nevďační, nervózni a od mnohých cíti napätie.

Ján Majerník priznáva, že za viac ako 30 rokov prekonal už nie jednu krízu a dokonca aj vyhorenie. Kedykoľvek sa však z tejto práce chcel dostať von, vždy sa tam vrátil, čo vníma ako Božiu vôľu.

„Každý kňaz má nejaké povolanie a musí sa motivovať aj záujmom ľudských duší a byť pripravený ísť tam, kam ho Pán posiela. Aj teraz cez pandémiu som mal čas sa zamýšľať, či som tam, kde má Pán chce, a či som otvorený aj pre inú alternatívu. Príkladom mi je aj svätý Jozef, ktorý bol otvorený pre Božie riešenia,“ zamýšľa sa kňaz, ktorého vysvätil Ján Pavol II.

Aj keď Majerník emigroval do USA a študoval v Ríme, bol vysvätený pre Košickú arcidiecézu. V službe, ktorú robí, mal vždy podporu aj od arcibiskupa Alojza Tkáča či od arcibiskupa Bernarda Bobera.

Od skorého rána do noci

Sprevádzanie má však aj svoje úskalia, ktoré pútnici často nevidia. „Človek sa veľa pohybuje a nie je pánom svojho času. Sme stále k dispozícii ľuďom. Začíname o šiestej alebo pol siedmej ráno a končíme o ôsmej večer. Veľmi často aj neskôr, presúvame sa, nemáme pravidelný spánok, ako by sme chceli,“ hovorí Majerník.

Zo začiatku spovedával niekedy aj do jednej v noci, vtedy už nevládal a nočné spovedanie musel vypustiť. Hovorí, že je to náročná robota, a čo drží kňaza nad hladinou, je Božie slovo.

„Tú hodinu modlitby, byť s Pánom, to si musí sprievodca – kňaz – vydobyť sám, musím na sebe urobiť násilie, platí, že násilníci sa zmocňujú Božieho kráľovstva. Kňaz bez Božieho slova je v živote stratený. Sám som to nie raz videl,“ mieni.

Ján Majerník považuje za dôležité, aby veriaci človek, pokiaľ na to má možnosti, navštívil Svätú zem. Vníma, že Slováci cestujú po celom svete, ale mnohí o posvätné miesta nemajú záujem.

„Ešte sme nezlomili bariéru, aby všetci kňazi boli ochotní prísť do Svätej zeme. Som ochotný pomôcť aj kňazom, ktorí na to nemajú ekonomické zázemie,“ hovorí Ján Majerník, ktorý cez pandémiu vypomáha vo farnosti na Floride.

„V prvých rokoch mi niektoré rehoľné spoločenstvá dali jasne najavo, že sestry nemajú čo chodiť do Svätej zeme, že to ide proti ideálom chudoby. Keď som im odpovedal, že aj svätý František bol chudobný a tri razy putoval do Svätej zeme, tak to neprijímali,“ hovorí Majerník s tým, že dnes vidí pokrok – do Svätej zeme chcú prísť rehoľné sestry a najmä ich predstavené tomu rozumejú.

Ján Majerník je momentálne na Floride v USA, kde vypomáha v jednej farnosti.

Na otázku, ako sa najlepšie pripraviť na púť do biblickej krajiny, Ján Majerník odpovedá, že dôležité je čítať Božie slovo. Je potrebné, aby vo farnostiach vznikali modlitbové stretnutia s Božím slovom či biblické krúžky.

Pandémia vyháňa kresťanov zo Svätej zeme

Na miestnych ľudí, najmä na kresťanov, vplýva pandémia horšie ako akákoľvek doterajšia vojna, hovorí Majerník. Desaťtisíce kresťanov odišli a už sa nevrátia.

„Málo o tom hovoríme. Situácia miestnych kresťanov je tvrdá. Aj minimálny turizmus im dával nádej, teraz sa tam za dva roky ledva ukázala nejaká skupina,“ poukazuje.

Na otázku, prečo sú kresťania odkázaní na pútnikov a nezamestnajú sa inde, keďže Izrael je vyspelá moderná krajina, odpovedá, že aj keď sa cestovným ruchom neživia všetci, mnoho kresťanov je na to odkázaných.

Sú to hotelieri, vodiči autobusov, výrobcovia a predajcovia suvenírov. Ľudia priamo alebo menej priamo spojení s cestovným ruchom. Na druhej strane je to politická konštelácia, ktorá podľa Majerníka kresťanom nezabezpečuje najlepšie podmienky, aby vo Svätej zemi ostali. Ako vraví, väčšina Židov nemá záujem, aby arabská menšina ostávala na území dnešného Izraela, a kresťanov nevidí ako spojencov. „Medzi Arabmi zasa moslimská väčšina tiež nepodporuje kresťanov, aby tam ostávali,“ vysvetľuje Majerník.

Hora blahoslavenstiev, v pozadí Genezaretské jazero. Foto: autor

Obaja sprievodcovia, Ján Majerník a Martin Mojžiš, sa zhodli na tom, že ich najobľúbenejšie miesto vo Svätej zemi je Hora blahoslavenstiev. Je to miesto, kam sa Ježiš chodil modliť. Keď sa v Biblii píše, že sa šiel na vrch modliť do samoty, chodil práve tam. Na tomto mieste cítiť, aké je premodlené samotným Božím synom.

Sprievodcovia tiež veria, že púte do Svätej zeme sa opäť čím skôr obnovia. Potrebujú to najmä miestni kresťania a potrebujeme to aj my.

Ján Majerník poukazuje na to, že robiť sprievodcu je misionárska služba. Kňazi totiž slúžia omše, spovedajú – mnohí sa chcú po rokoch vyspovedať –, celé dni počúvajú ľudí a popritom organizujú logistiku. Obaja sprievodcovia zhodne vravia, že je potrebné, aby kňazi mali o túto službu záujem.

Sprievodca Martin Mojžiš kľačí v bazilike v Betleheme pri mieste, kde sa narodil Ježiš. Foto: autor

Väčšina kňazov, ktorí dnes robia sprievodcov, má svoje farnosti a do Svätej zeme ide dvakrát či trikrát do roka. Majerník hovorí, že je dôležité, aby biskupi boli ochotní týchto kňazov uvoľniť. A aby sa kňazi, ktorí na to majú charizmu, toho nebáli.

Nie každý kňaz musí hneď chodiť s veriacimi do Izraela, Ríma, Lúrd či Fatimy. Stačilo by, aby kňazi brávali svojich veriacich na púte aj po Slovensku, vzdelávali sa a veriacim vedeli vysvetliť kontext.

Sprievodcovia Martin Mojžiš a Ján Majerník okrem Svätej zeme sprevádzajú pútnikov aj na ďalšie pútnické miesta, ako je Rím, Guadalupe, Fatima, Lurdy či Turecko.

Obaja sa však zhodujú, že Svätá zem, ktorá nie je len Izrael, ale aj Egypt, Jordánsko či Libanon, je ich srdcovka a aj po tridsiatich rokoch sa tam radi vracajú.

Titulná foto: Flickr.com/George Martell - TheGoodCatholicLife.com