Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
22. december 2021

Zakladateľ Mary´s Meals

Keď sa začneme deliť s druhými, objavíme, kým skutočne sme

Rozhovor s Magnusom MacFarlane-Barrowom, zakladateľom charity Mary’s Meals, ktorá poskytuje jedlo viac ako dvom miliónom detí.

Keď sa začneme deliť s druhými, objavíme, kým skutočne sme
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Magnusom MacFarlane-Barrowom, zakladateľom charity Mary’s Meals, ktorá poskytuje jedlo viac ako dvom miliónom detí.

Magnus MacFarlane-Barrow pochádza zo Škótska a už od 90. rokov sa venuje charitatívnej práci. V roku 2002 navštívil Malawi, kde stretol 14-ročného Edwarda. Keď sa ho spýtal na jeho životné ambície, chlapec mu povedal, že by chcel mať dostatok jedla a chodiť do školy. Krajina vtedy bojovala s hladomorom a stovky tisíc detí nemali čo jesť. 

Táto jednoduchá odpoveď Magnusa priviedla k založeniu charity Mary’s Meals, ktorá dnes zabezpečuje jedlo pre viac ako dva milióny detí na svete.

V rozhovore pre Postoj Magnus hovorí o tom, ako sa z jedného nápadu stala medzinárodná charita, ako Briti pristupujú ku katolíckej charite, ale i tom, aký je pocit byť označený časopisom Time za jedného zo sto najvplyvnejších ľudí na svete.

Mary’s Meals pôsobí v mnohých krajinách a má darcov z celého sveta. Celý projekt pritom vznikol postupne, od zberu oblečenia pre ľudí vo vojnou postihnutej Juhoslávii až po zabezpečovanie jedla pre veľmi veľa deti. Nevybralo si Mary’s Meals skôr vás?

Áno, nebolo to tak, že by som si povedal, že založím charitu, ktorá bude kŕmiť chudobné deti v školách po celom svete. Nemal som plán. Skôr sa mi to prihodilo, naskytla sa príležitosť a ja som sa rozhodol odpovedať. Veľmi som Bohu vďačný, že bol ku mne vždy jemný a ukazoval mi svoj plán iba postupne. Ak by mi na začiatku povedali, že že toto raz bude medzinárodná charita, asi by som utiekol.

Na začiatku bolo stretnutie s chlapcom v Malawi, ktorého životnou túžbou bolo chodiť do školy a mať dosť jedla. Rozhodli ste sa splniť mu túto túžbu. Napadlo vám už vtedy, že by tá pomoc mala mať oveľa väčšie rozmery?

Nie, to nie. Ale veľmi skoro som sa začal zamýšľať nad tým, prečo by nebolo možné v situácii, keď máme jedla viac než dosť a toľko ľudí je ochotných pomôcť, zabezpečiť jedlo pre všetky deti na svete. Už na začiatku projektu som sa nad týmto zamýšľal a aj dnes si myslím, že je možné to dosiahnuť. Ale nikdy som si nepredstavoval, že naša charita bude rásť takým rýchlym tempom. Akoby sme nemali limity. Ale nedával som si nejaké ciele či čísla, ktoré treba dosiahnuť, pretože si myslím, že je to hlavne Božia práca a spolieham sa na jeho prozreteľnosť.

Ako sa teda z pomoci konkrétnumu chlapcovi zrodil projekt, vďaka ktorému dnes dostávajú jedlo v škole dva milióny detí?

Keď sme sa vrátili, spolu s mojimi spolupracovníkmi sme sa začali zamýšľať nad tým, ako dosiahnuť to, aby malo každé dieťa v škole jedlo. Ale dôležitejší bol ďalší krok, išli sme naspäť do Malawi a začali sme sa o tom rozprávať s tamojšími ľuďmi. Pýtali sme sa ich, čo si o projekte myslia, či by boli ochotní sa na ňom podieľať ako dobrovoľníci. Odpoveďou bolo veľmi jasné áno, a to bolo kľúčové. Môžeme mať totiž dobré nápady, ale stanú sa reálnymi až vtedy, keď ľudia, ktorých sa tieto nápady najviac týkajú, na seba prevezmú hlavnú časť zodpovednosti a projektu naozaj uveria.

Foto: Mary’s Meals

Jednou z charakteristík Mary’s Meals je, že sa spolieha na lokálnych výrobcov potravín, dodávateľov. Ako to funguje?

Kupujeme jedlo od farmárov a to, ako sa potom dostane do škôl, už závisí od tej-ktorej školy. V areáli škôl staviame malé budovy, kde je kuchyňa a bezpečný sklad, no aj o tieto budovy sa potom stará lokálna komunita. Niekedy pomáhame so stavbou, inokedy to tamojší ľudia urobia sami. Zvyčajne dovážame jedlo raz do mesiaca, i keď existujú rôzne modely. Náš tím navštevuje jednotlivé školy aspoň dvakrát do týždňa, aby skontroloval, či všetko funguje, zozbieral dáta o tom, koľko detí chodilo do školy, koľko detí potrebovalo jedlo a tak ďalej.

V akých krajinách Mary’s Meals aktuálne pomáha deťom?

Momentálne sme v 19 krajinách. V Malawi je naša prítomnosť najväčšia, z dvoch miliónov detí, ktoré cez Mary’s Meals kŕmime, pochádza jeden milión z Malawi. Ďalšie veľké projekty máme v Zambii či v Keni. Chceme byť na miestach najväčšieho utrpenia, tam, kde je najviac detí, čo nemôžu chodiť do školy a sú hladné. Začali sme preto aj v Južnom Sudáne, Etiópii, máme malý projekt v Sýrii, na Haiti. Nevyberáme si ľahké miesta, chodíme tam, kde vidíme, že je najväčšia potreba.

Celý projekt z veľkej časti teda stojí na lokálnych dobrovoľníkoch. Nájsť ľudí, ktorí sú ochotní dať peniaze, je jedna vec, nájsť ľudí, ktorí sú ochotní robiť dobrovoľníkov, je už niečo iné. Ako ich hľadáte?

V skutočnosti je to ľahšie, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo. Sú to ľudia zo školskej komunity – rodičia, učitelia. Nerobíme ani nejaký nábor alebo niečo podobné, jednoducho sa porozprávame s riaditeľmi škôl, povieme im, že majú nájsť dobrovoľníkov, a zvyčajne to nie je problém, pretože jasne vidia, aký veľký prínos to môže mať pre ich deti.

Zaujímavé je aj to, že nejde iba o to, aby deti dostali jedlo, ale aby ho dostali v škole. Prečo?

Základom celého konceptu je, že vždy spájame jedlo so vzdelaním. V Mary’s Meals ide o základnú potrebu jedla, ktorú má každé dieťa, ale aj o otváranie možností vzdelávania tým, že túto potrebu dieťaťu vyriešime priamo v škole.

Deti v chudobných krajinách totiž často nechodia do školy, pretože tento čas musia využiť na to, aby si zaobstarali jedlo.

Áno, to je veľká časť problému. Veľa detí, ktoré nechodili do školy, začne vďaka Mary’s Meals do nej chodiť. Ale taktiež je množstvo detí, ktoré do školy chodia, no nedokážu sa sústrediť na učenie, pretože sú hladné. Väčšina detí v krajinách ako Malawi predtým, ako príde do školy, nejedáva. Predstavte si, že idete do školy a nič predtým ani počas celého dňa nejete. Navyše, veľa z týchto detí musí prejsť do školy veľké vzdialenosti.

Vďaka 18 eurám dokážete zaobstarať jedlo pre jedno dieťa na celý rok. To je veľmi nízka suma.

Kľúčom sú opäť dobrovoľníci. Napríklad v Malawi ich máme okolo 85-tisíc. Ak by sme nefungovali na báze dobrovoľníctva, táto suma by bola omnoho vyššia. Navyše potraviny kupujeme lokálne, nedovážame ich.

Foto: Postoj – Adam Rábara

Často zvýrazňujete pôvodný význam slova charita (v angličtine „charity“ znamená charita, ale aj láska). Ide v podstate o základ všetkých charít, no veľmi sa už o ňom pri charitatívnej práci nehovorí.

Áno, slovo „charity“ znamená láska a práve tá je v srdci celého tohto projektu. Ide o dielo lásky a pre mňa je veľmi dôležité, aby sme na to nikdy nezabudli. Existuje nebezpečenstvo, že sa človek príliš sústredí na čísla a stratí vedomie toho, že je to vždy o láske, o ľudskej osobe, o dieťati, ktorému pomáhame, o dobrovoľníkovi, ktorý pomáha, či o človeku, ktorý nám posiela peniaze. Organizovať charitu je veľká zodpovednosť, pretože ide o organizovanie lásky a ľahko sa môže stať, že sa celé dielo pokazí tým, že na to zabudneme.

To najkrajšie na ľudskej bytosti je láska a schopnosť pomôcť tomu, kto to potrebuje. Ak na túto vec zabudneme, ľudí od charity odradíme. Snažíme sa preto pracovať tak, aby sme svojou prácou druhým ukázali, aké úžasné stvorenie v skutočnosti človek je. Dávame si veľký pozor na to, aby sme mali vždy veľký rešpekt ku každej osobe, ktorá prichádza do kontaktu s projektom. A to sa netýka iba detí, ktorým dávame jedlo, ale aj ľudí, ktorí podporujú našu prácu.

Ako to myslíte?

Vidíme, že Mary’s Meals prináša do životov tých, ktorí pracujú ako dobrovoľníci či posielajú peniaze, radosť. Všetci hovoria o tom, ako sa ich život vďaka tomuto projektu zlepšuje. Celý projekt je v podstate veľmi praktická záležitosť, a tak existuje nebezpečenstvo, že zabudneme na tento základ. Ale ak to robíme dobre, tak celé dielo ukazuje na niečo väčšie a dúfam, že nakoniec ukazuje na Božiu lásku k nám.

Inzercia

Niekedy to berieme tak, že my dávame a druhí dostávajú. Ale skutočná láska je vždy obojstranná. Môžeme dávať iba vďaka tomu, že sme dostali od Boha, vďaka tomu, že on nás miloval ako prvý. Aj medzi ľuďmi to tak funguje, sú momenty, keď potrebujeme lásku prijímať, keď potrebujeme pomoc, a potom zasa obdobia, keď môžeme pomôcť my druhým. Je dôležité, aby sme si to vždy uvedomovali a mali v sebe túto pokoru.

Spomínali ste, že keď dávame, sami sme pritom obdarovaní. Je to fráza, ktorá sa často opakuje. Vidíte to v praxi vo svojej charite?

Myslím, že mám veľké privilégium, pretože som videl veľké množstvo veľmi dobrých a štedrých ľudí a veľa som sa od nich naučil. Všimol som si, že ľudia, ktorí naozaj vedia dávať, zvyknú byť tými najradostnejšími. Je to niečo, čo ma naozaj fascinuje. Myslím, že túto skúsenosť máme všetci. Ľudia, ktorí zvyknú byť štedrí, sú zvyčajne zároveň aj veľmi ľudskí, pokojní a radostní.

Čím to je?

Keď sa vydáme na túto cestu, keď sa začneme s druhými deliť o to, čo máme, začneme naozaj objavovať, kým skutočne sme. Niekedy sa možno trápime tým, že nie sme dosť dobrí alebo dôležití, že nemôžeme zmeniť veci. Ale potom, keď sa do niečoho zapojíme, začneme pomáhať, tak zrazu vidíme, že aj my môžeme druhým niečo dať, že máme vo svete nejakú úlohu.

Foto: Mary’s Meals

Mary’s Meals je dnes veľký projekt. Čo robíte, aby ste si tohto ducha udržali?

Často hovoríme o našich hodnotách, premýšľame o nich. Ako rastieme, niektoré procesy a štruktúry sa musia prirodzene meniť, ale sú veci, ktoré by sa nemali zmeniť nikdy. Venujeme preto čas tomu, aby sme presne definovali to, čo je našou misiou, charizmou, a to je potom pre nás referenciou aj pri ďalších rozhodnutiach. Vraciame sa k tejto našej identite, aby sme vedeli, kadiaľ máme ísť ďalej.

Posledné dva roky boli poznačené pandémiou a Mary’s Meals je založené na spolupráci medzi ľuďmi v mnohých krajinách. Ako vás pandémia zasiahla?

Mala veľký vplyv, pretože väčšina škôl, v ktorých zvykneme rozdávať jedlo, bola aspoň nejaký čas zatvorená. Veľmi rýchlo sme tak museli náš model prispôsobiť novým okolnostiam, pretože môže síce existovať dobrý dôvod na zatvorenie škôl, no nikdy nie je dosť dobrý dôvod na to, aby ste prestali kŕmiť hladné deti. Adaptovali sme teda model tak, aby deti mohli jedávať doma. Bolo to možné iba vďaka tomu, že celý projekt naozaj z veľkej miery vedú ľudia z lokálnych komunít.

Mysleli sme si, že následkom pandémie a ekonomických problémov klesne objem peňazí, ktoré zvykneme vyzbierať. Ale nestalo sa to, dokonca sa nám podarilo príjmy počas pandémie zvýšiť.  

Charita sa volá Mary’s Meals. Ešte v 80. rokoch ste boli na púti v Medžugorí a táto návšteva mala na váš život zásadný vplyv. Aký vzťah má charita s osobou Panny Márie?

Prvýkrát som bol v Medžugorí, keď som mal 15 rokov, bolo to v roku 1983 a naozaj mi to zmenilo život. Prežil som tam veľmi hlboký zážitok Božej lásky, ktorý viedol mňa aj moju rodinu k tomu, aby sme začali žiť našu vieru novým spôsobom. Aj Mary’s Meals je pre mňa plodom prítomnosti Panny Márie v Medžugorí a rast celého projektu je s týmto miestom veľmi spojený. Veľa ľudí, ktorí sa doň zapojili, tak urobilo práve vďaka zážitku Božej prítomnosti v Medžugorí.

Takže aj meno samotnej charity je spojené s Katolíckou cirkvou. To môže byť niekedy, najmä vo Veľkej Británii, kde sú katolíci vo výraznej menšine, aj nevýhoda, či nie?

Nie, Mary’s Meals je jednoducho tým, čím je. Formálne nie sme katolícka organizácia, ale tí, čo sme stáli na jej začiatku, sme katolíci a nikdy sa nebudeme hanbiť hovoriť o svojej viere a o Ježišovej matke. V skutočnosti sa vďaka našej charite k cirkvi priblížili ľudia, ktorí by sa k nej inak nepriblížili, a to je krásne. Náš názov býva často začiatkom zaujímavých rozhovorov. Ľudia často ani netušia, akú Máriu máme na mysli, a pýtajú sa ma, či ide o moju mamu alebo manželku.

Tiež som mal vďaka tomu veľa rozhovorov s moslimami. Mnohé komunity, s ktorými spolupracujeme, sú tohto vierovyznania a veľmi sa im naše meno páči. Áno, majú inú vieru, ale uznávajú Máriu ako matku proroka. Radi o nej hovoria a radi sa učia, čo znamená Mária pre nás. Myslím si teda, že Boh cez našu charitu spája ľudí rôznych vierovyznaní a uľahčuje dialóg medzi nimi.

Foto: Postoj – Adam Rábara

Mali ste aj negatívne skúsenosti?

Veľmi zriedka, ale myslím si, že niektorí ľudia nás nepodporujú práve preto, že sa im nepáči, že sme prepojení s katolicizmom či kresťanstvom vo všeobecnosti. Myslím si však, že pre každú organizáciu je veľmi dôležité mať jasno v tom, aká je jej identita. Mnohým organizáciám to podľa mňa nevyšlo práve preto, že sa snažili byť všetkým pre všetkých a nemali jasnú ideu o vlastnej identite. Bolo by chybou chcieť byť všetkým pre všetkých a nebyť autentickými, len aby to teoreticky mohlo priniesť väčšiu finančnú podporu. Realita je taká, že za veľmi krátky čas sme narástli úžasným spôsobom a nepodarilo by sa nám to, ak by sme sa nevolali Mary’s Meals.

Mary’s Meals je však dnes obrovský projekt, ktorý si vyžaduje veľa práce a pozornosti. Čo robíte preto, aby vaša viera zostala živá?

Snažím sa, aby súčasťou mojej každodennej rutiny bol aj čas pre Boha. To najdôležitejšie v našom živote je nájsť čas, keď budeme s Bohom. Je to výzva, pretože ako rastieme, máme pocit, že musíme mať stále naponáhlo, stále byť zaneprázdnení, a neochraňujeme svoj čas na modlitbu.

Prišli ste na Slovensko navštíviť tunajších dobrovoľníkov. Ako sa Mary’s Meals dostalo k nám? Ako vôbec začínate v nových krajinách?

Nepozeráme sa na svetovú mapu a nevyberáme si krajiny, kde by sme mohli začať. Ľudia prídu za nami a Slovensko je toho veľmi dobrým príkladom. Ľudia sa o nás dopočujú rôznymi spôsobmi, veľmi často sa tak stane v Medžugorí alebo sa dostanú ku knihe, ktorú som napísal. Slovensko je v tomto úžasné, projekt tu rastie naozaj veľmi rýchlo.

V roku 2012 ste boli časopisom Time označený za jedného zo sto najvplyvnejších ľudí na svete. Aký je to pocit?

Je to úsmevné. Keď mi zavolali, povedal som im, že ja nie som najvplyvnejší ani vo svojej vlastnej rodine. Ale je to pekné. Je to totiž uznanie práce Mary’s Meals a toho, aký vplyv má vo svete.

Veľa ľudí má možno pocit, že síce môžu poslať 18 eur, ale svetový hlad nevyriešia. Čo by ste im povedali?

Možno sa nám to zdá ako maličkosť, ale pre dieťa, ktoré je hladné a vďaka tým 18 eurám bude mať celý rok čo jesť a bude môcť chodiť do školy, je to naozaj veľká vec. Stretli sme veľa mladých ľudí, ktorí už skončili školu a majú úspešný život a hovoria nám, že bez Mary’s Meals by nikdy nemohli chodiť do školy. Možno si ani nevieme prestaviť, aký je rozdiel v tom, čo tých 18 eur znamená pre nás a čo pre tie deti. Môžu im úplne zmeniť život.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.